Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. I. nar. XX.X.Z. a Q. nar. XX.X.Z. obidvoch zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi bývajúcich u matky detí rodičov: R. I. rod. E. nar. X.X.Z. bývajúcej v D. L. L. A.. Č.. XX a D. I. nar. XX.X.Z. bývajúceho v L. v X. Č.. XX v konaní o zníženie výživného s prísl. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 2.11.2012 č.k. -36 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného pre mal. I. a mal. Q. zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh otca je neopodstatnený, pretože úprava výživného bola vykonaná v rámci konania o rozvod manželstva maloletých detí pred dvoma rokmi, kedy súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z invalidného dôchodku otca 116,- € a v súčasnosti otcovým zdrojom príjmu je invalidný dôchodok 121,20 € a príjem matky 536,50 € mesačne. Konštatoval, že k zmene pomerov na strane otca nedošlo a v tejto súvislosti poukázal na relevantnú skutočnosť, že medzičasom otec detí uzavrel manželstvo s G.. K. I., ktorá je zárobkovo činná, a preto otec maloletých detí môže v súlade s §-om 71 Zákona o rodine podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti manželky voči nemu, ak nie je schopný prispievať na výživu svojich detí v doposiaľ určenej výške. O návrhu otca rozhodol podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že v čase poslednej súdnej úpravy sa nezisťoval zisk z jeho podnikateľskej činnosti, pretože výživné bolo určené na základe dohody rodičov a tento príjem bol zistiteľný a tvoril zdroj jeho príjmu. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nevysporiadal s dôkazom, ktorý mu predložil o skončení podnikania a zrušení živnostenského oprávnenia. Uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo s terajšou manželkou je zúžené na základe notárskej zápisnice, s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a táto ho odmieta živiť, s čím sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku tiež nevysporiadal. Rozhodnutie súdu označil za nepreskúmateľné, čím mu odňal súd prvého stupňa možnosť konať pred súdom.

Otec maloletých detí v doplnení odvolania doručenému Krajskému súdu v Košiciach 22.3.2013 uviedol, že nie je schopný prispievať na výživu svojich detí v doposiaľ určenej výške, pretože má záväzky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni 81,36 €, Zdravotnej poisťovni Union 206,86 €, Sociálnej poisťovni

343,40 € a 356,10 €, ktoré si musí plniť z invalidného dôchodku, a preto prispievať na výživu synov mu pomáhajú príbuzní. Konštatoval, že matka detí mu nedovolí sa stretávať s nimi a pri každom telefonickom rozhovore deti chcú od neho iba peniaze, ktoré im on nemá z čoho dať.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec detí sa úmyselne vzdal možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam, účelovo previedol hnuteľný a nehnuteľný majetok na svoju manželku, z predaja ktorého by následne mohol prispievať výživné v určenej výške, a preto jeho odvolanie považuje za neopodstatnené. Zdôraznila, že doposiaľ určené výživné je uhrádzané z bežného účtu jeho manželky, čo je dôkazom skutočnosti, že otec detí so svojou manželkou žije, napriek tomu, že tvrdí opak. V závere odvolania vyjadrila názor, že ak by otec detí tendenčne nepodnikal kroky vykazujúce jeho nespôsobilosť zamestnať sa a nemajetnosť, mal by dostatok finančných prostriedkov na výživné určené súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že doposiaľ určené výživné postačuje iba na čiastočné zabezpečenie potrieb maloletých detí, ktoré sú staršie a primerane ich veku sa zvýšili odôvodnené potreby. Konštatoval, že zdrojom príjmu otca aj v čase poslednej súdnej úpravy bol invalidný dôchodok tak ako v súčasnosti, v dôsledku čoho k zmene pomerov zákonom vyžadujúcej nedošlo, preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Z ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmenu výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. §-u 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter, za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenia je potrebné stiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez jeho zavinenia, ktorý môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom

fakticity, a to aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že u otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, resp. ponechanie výživného v rovnakom rozsahu ako bolo určené posledným súdnym rozhodnutím o výživnom a na zníženie príjmu otca podľa jeho vyjadrenia, že prestal podnikať a zrušil živnostenské oprávnenie, nie je možné prihliadať so zreteľom na skutočnosť, že má dve vyživovacie povinnosti voči deťom, ktoré nie sú schopné samostatne sa živiť a výživné má prednosť pred ostatnými pohľadávkami otca, najmä pred pohľadávkami voči peňažným a Sociálnej poisťovni tak, ako to uvádza v doplnení k odvolaniu. Odvolacie námietky otca sú teda v zmysle vyššie uvedeného neopodstatnené. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že manželstvo otca maloletých detí právne trvá a jeho manželka má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nemu, ktorej plnenia sa otec môže domáhať návrhom na súde, v dôsledku čoho bude mať ďalší zdroj príjmu, z ktorého si je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom, doposiaľ určenú súdom. Odvolací súd konštatuje, že cieľom §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. K odvolacej námietke otca, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, preto ho podľa §-u 219 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa §-u 219 ods. 2 na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.