Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-232-2012.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/232/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne Y. Q.E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Q. XXX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Michalovce, Kpt. Nálepku 8, proti žalovanému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., S. XX, zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Michalovce, Nám. Slobody 3, o zaplatenie 82.154,95 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C 64/2010-78 z 18.5.2012 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 4.456,49 €, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť JUDr. Radoslavovi Sotákovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania, zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.920,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť, návrhu na prerušenie konania vyhovieť, a zrušiť rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania.
Počas odvolacieho konania žalobkyňa podaním z 18.4.2013, doručeným odvolaciemu súdu 22.4.2013 (č.l. 108 - 110) vzala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť z dôvodu, že nemá dôvod uplatňovať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 2 Co 72/2011 z 15.12.2001 a rozsudok Okresného súdu Michalovce 6C 87/2008-256 z 12.1.2011, ktorým bolo vyhovené jej žalobe o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2012. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že súd neprizná žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier.
V prejednávanej veci žalobkyňa nepochybným prejavom vôle vzala podanú žalobu celkom späť pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu z 22.4.2013 podaním z 3.5.2013 (č.l. 125 - 127) oznámil súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania a v prípade zastavenia konania žiada priznať náhradu trov konania pred prvostupňovým súdom, ktoré vyčíslil vo výške 3.920,- €, a trovy odvolacieho konania vo výške 1.424,66 € za vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne a toto vyjadrenie, t.j. za 2 úkony právnej služby, odmenu po 585,89 € za každý úkon, k tomu paušálnu náhradu hotových výdavkov 1 x 7,63 € a 1 x 7,81 € a náhradu 20 % DPH. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cz 14/82 z 26.2.1982, ako aj právny názor ustálený v súdnej praxi, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme späť návrh a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., to znamená, že nevzal návrh späť v dôsledku správania odporcu, tak z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil trovy konania a je preto povinný nahradiť trovy konania druhému z účastníkov. Uviedol, že žalobkyňa pri späťvzatí návrhu si neuplatňuje trovy konania, čím len dokazuje, že jej konaním, a teda nie pre správanie žalovaného berie návrh späť, a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba bola podaná bezdôvodne, a to bez ohľadu na výsledok konania sp. zn. 6 C 87/2008 vedeného pred Okresným súdom Michalovce, a aj dovolacieho konania vedeného pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo 56/2012 v tejto veci.
Odvolací súd podľa § 222 ods. 2 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie zastavil, keďže žalobkyňa vzala podanú žalobu celkom späť pred rozhodnutím odvolacieho súdu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta, § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak žalobca vzal žalobu späť, potom z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.), že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p. možno posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods.2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa návrh po jeho podaní stal bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje procesne, teda nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodujúcim pri tomto posúdení je hľadisko vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, tzn. či žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme žalobu späť.
Skutočnosti uvedené v podaní žalobkyne z 3.5.2013, ktorým oznámila, že žalobu berie v celom rozsahu späť, neumožňujú prijať záver, že žaloba bola vzatá späť pre správanie sa žalovaného, ani z doposiaľ zistených skutočností nevyplýva, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dôvodne a bola vzatá späť iba pre správanie sa žalovaného. Za týchto okolností z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá vzala žalobu (podanú iba z opatrnosti) celkom späť. Keďže nejde ani o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. (žaloba nebola vzatá späť pre správanie sa žalovaného), je preto žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov zastaveného konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva v tomto konaní, pozostávajúcich z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady 20 % DPH jeho zástupcu, advokáta JUDr. Radoslava Sotáka, a to podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 14 ods. 5 písm. b/ § 15 písm. a/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „cit. vyhl.“). Tarifná odmena v základnej sadzbe 585,89 € za každý úkon (so zreteľom
na hodnotu veci 82.154,95 €) bola priznaná za 6 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia zo 7.10.2010, vyjadrenie k žalobe z 8.10.2010, zastupovanie na pojednávaniach 8.12.2010, 11.4.2012 a 18.5.2012 a vyjadrenie k odvolaniu z 30.3.2012, odmena vo výške 1/4 základnej sadzby, t.j. v sume 146,47 € bola priznaná za zastupovanie na pojednávaní 16.2.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a k týmto úkonom bola priznaná aj paušálna náhrada hotových výdavkov 3 x 7,21 €, 1 x 7,41 €, 3 x 7,63 €, odmena a náhrady spolu vo výške 3.713,74 € (3.661,81 + 51,93) boli zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty, t.j. o sumu 742,75 €, keďže advokát je platiteľom DPH podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.). Odmena nebola priznaná za úkon - podanie z 3.5.2013, ktorým žalovaný oznámil súhlas so späťvzatím návrhu a vyčíslil trovy konania, keďže ide o procesný úkon, a nie o podanie týkajúce sa veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.). Náhradu trov konania celkom vo výške 4.456,49 €, je žalobkyňa povinná v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť JUDr. Radoslavovi Sotákovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.