Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/161/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej P. I. nar. XX.XX.O. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov R. I.Í. nar. X.X.O. bývajúcej v E. Y. C. XX prechodne v R. Y. J.Ú. XX zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Vasiľom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej 14 a A. I. nar. X.XX.O. bývajúceho v B. Y. J. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Malackách na Pribinovej 3 v konaní o zmene úpravy styku a nariadení predbežného opatrenia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.3.2013 č.k. -162 a uzneseniu Okresného súdu Košice II z 20.6.2013 sp.zn. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II z 19. marca 2013 č.k. -162 vo výroku o rozsahu styku otca s mal. P. I. nar. XX.XX.O..

M e n í vo výroku o mieste odovzdávania mal. P. I. nar. XX.XX.O. na styk tak, že matka je povinná odovzdať mal. P. otcovi na styk v súdom určenom čase v mieste svojho bydliska a po ukončení styku je otec povinný odovzdať mal. P. v súdom určenom čase matka v mieste bydliska matky.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice II z 20. júna 2013 sp.zn. a konanie o nariadení predbežného opatrenia z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 19.3.2013 č.k. -163 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -47 zo dňa 30.6.2008 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. I. nar. XX.XX.O. každý párny týždeň v roku od piatku od 14.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 14.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 14.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od sobotu predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 10.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 14.00 hod., každý nepárny rok počas jesenných prázdnin od 10.00 hod. prvého dňa prázdnin do 14.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 10.00 hod. do 14.00 hod. do Veľkonočného pondelka, počas letných prázdnin od 15.7. od 10.00 hod. do 7.8. do 10.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase matka vyzdvihne maloletú v mieste bydliska otca. Matke uložil povinnosť mal. P. na styk riadne pripravenú odovzdať otcovi spolu s preukazom poistenca zdravotnej poisťovne a cestovným pasom. Konanie o úprave striedavej starostlivosti zastavil. Napadnutým uznesením z 20. júna 2013 sp.zn. predbežným opatrením upravil styk otca s mal. P. I. nar. XX.XX.O. každý párny týždeň v roku v čase od

piatka 14.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas letných prázdnin v čase od 15.7. do 10.00 hod. do 7.8. do 10.00 hod. s tým, že otec si mal. P. vyzdvihne v mieste obvyklého pobytu maloletej, resp. v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase matka vyzdvihne maloletú v mieste bydliska otca. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripravenú odovzdať otcovi spolu s preukazom poistenca zdravotnej poisťovne a s cestovným pasom.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a upravil styk otca s mal. P. druhý týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 27.12. od 17.00 hod. do 3.1. do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 8.7. od 17.00 hod. do 14.7. do 17.00 hod. a od 5.8. od 17.00 hod. do 11.8. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom styku vráti maloletú v bydlisku matky. V prípade, ak súd nebude mať za to, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku navrhla, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Podstatou podaného návrhu na úpravu styku mala byť podľa tvrdenia otca skutočnosť, že sa presťahovala s maloletou z Bratislavy do Košíc a predchádzajúci rozsudok o úprave styku neumožňoval mu stýkať sa s maloletou bez prerušenia počas víkendov, sviatkov a prázdnin a bolo pre otca časovo náročné prekonávanie vzdialenosti medzi jeho miestom trvalého pobytu a miestom trvalého pobytu maloletej, resp. bol nútený prenocovávať v Košiciach. V tejto súvislosti uviedla, že k samotnému presťahovaniu spolu s maloletou dcérou do Košíc predchádzalo opakované a sústavné obťažovanie zo strany otca spočívajúce v jej sledovaní, neustálom pozorovaní a obťažujúcom bezvýznamnom kontaktovaní. Uvedená situácia sa vystupňovala po tom, ako si našla nového partnera. Vzhľadom na uvedené, ako aj na perspektívu lepšieho pracovného uplatnenia vyhodnotila celú situáciu tak, že sa spolu s maloletou presťahovala do Košíc. Zdôraznila, že otec už v čase, kedy s maloletou žili v Bratislave neprejavoval o maloletú taký záujem, aký by bol žiadúci, resp. nenavštevoval maloletú ani v čase, kedy mu to umožňoval rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 13.11.2006. Pozrieť maloletú sa zastavil len vtedy, keď to mal cestou z práce, čo bolo iba sporadicky. Nemala záujem naťahovať sa s otcom a vyvolávať uňho dojem, že mu v styku bráni, preto mu umožňovala stýkať sa s maloletou dcérou aj mimo času určeného súdom, čo otec využíval a postupom času nadobudol presvedčenie, že môže prísť kedykoľvek, keď chce a nie je pritom ničím viazaný, ani obmedzovaný. Otec nikdy od narodenia maloletej, nehovoriac o tom, že ju nahováral na umelé prerušenie tehotenstva, neprejavoval o maloletú skutočný záujem ako o svoje dieťa, ako súčasť svojho života, ale skôr o predmet, ktorý mu je k dispozícii vtedy, keď to jemu vyhovuje. Po narodení maloletej ju otec videl až po niekoľkých týždňoch, a to bol ešte v pozícii jej manžela. Rolu zodpovedného rodiča alebo jednoducho rodiča prebrala na seba výlučne ona, pričom narodením sa maloletej život otca nijako nezmenil, pretože sa naďalej stýkal s kamarátmi, navštevoval diskotéky, bary a venoval sa svojim záľubám. Rovnako po presťahovaní do Košíc, navštevoval maloletú výnimočne a sporadicky. Otec nielen v čase, kedy mu to umožňoval právoplatný rozsudok, avizoval emailom alebo telefonicky svoj príchod do Košíc za maloletou, napokon však takmer každý jeho príchod zrušil z odvolávaním sa na prácu, či iné dôvody. Ak už došlo k samotnému príchodu otca a následnému odovzdávaniu maloletej, toto sa takmer pravidelne konalo za stálej prítomnosti nepríjemných a hrubých nadávok adresovaných jej alebo jej partnerovi, dokonca jedno stretnutie sa nezaobišlo bez strkaníc a faciek. Z uvedeného je zrejmé, že záujem o mal. P. zo strany otca je len predstieraný a má slúžiť na to, aby mal dosah na ňu, aby mohol narúšať jej (ich) súkromný život a mal. Zuzku používa ako zámienku a nástroj k realizácii jeho zámeru. Otec podaný návrh na začatie konania opieral aj o tvrdenie, že mu bránila stretávať sa s maloletou, ako však vyplýva z predložených listinných dôkazov, zriedkavé stretávanie sa otca s maloletou nie je možné pričítať jej, keďže sám otec takmer každý svoj príchod zrušil. Je toho názoru, že podstata a účel konania otca nespočíva v skutočnom a úprimnom záujme byť s mal. Zuzkou a dôsledne sa podieľať na jej výchove a všestrannom vývoji spoločne s ňou (matkou). Otec svojím nepredvídateľným konaním negatívne vplýva na maloletú v prvom rade tým, že táto po tom, ako jej oznámi príchod otca, čaká naňho, pozerá von oknom a následne keď otec nepríde, vytýka to jej, že je to jej chyba, že on tu určite bol, len ona si ho nevšimla. Viackrát zrušila dávno dohodnutý program maloletej, lebo chcela vyhovieť žiadosti otca na stretnutí s maloletou mimo času upraveného právoplatným rozsudkom. Takéto konanie sa prejavilo v tom, že maloletej bolo ľúto, že sa nemôže zúčastniť akcií, na ktoré sa dlho tešila a dôsledkom bol jej plač a vzdor. Vyjadrila názor, že otec vštepuje maloletej nesprávne návyky, psychicky ju deptá a využíva jej vek na manipuláciu s ňou samotnou a v konečnom dôsledku aj na manipuláciu s ňou. Zdôraznila, že počas hodín, resp. dní, ktoré otec trávi s maloletou, tieto nevyužíva na prehlbovanie ich vzájomného vzťahu a

na výchovu mal. P., ale spočiatku od nej vyslovene vyzvedá a ťahá informácie týkajúce sa jej (matky) a jej partnera, následne na ňu vyvíja psychický nátlak v podobe fráz, ako napríklad „kvôli mamičke bolí ocka srdiečko“, na čo maloletá reaguje spôsobom prislúchajúcim jej veku a teda po príchode domov je podráždená, precitlivelá, plačlivá a odmieta s ňou komunikovať. Je toho názoru, že tak, ako to vyplýva zo súčasného životného štýlu otca a z jeho vyspelosti nie je schopný riadne a plnohodnotne sa postarať o maloletú. V čase, kedy si ju k sebe vezme častokrát ju dá na starosť svojim rodičom a odíde tráviť čas so svojimi kamarátmi. Samostatnú izbu zariadením prislúchajúcu veku maloletej otec zriadil až po podaní návrhu na súd. Ak by mala maloletá tráviť čas s otcom podľa napádaného rozsudku je vážne znepokojená, ako by to bolo v prípade choroby maloletej. Otec totiž viackrát svojím skratovým konaním preukázal, že si nevie poradiť s bežnou bolesťou brucha, či hlavy a v takej situácii okamžite jej telefonuje a avizuje jej vrátenie maloletej. Nie je uzrozumená ani s tou skutočnosťou, že otec nosí maloletú na stretnutia so svojimi nevyzrelými kamarátmi, pri ktorých sa priúča nesprávnym návykom. Vie aj o tom, že otec dal maloletej piť pivo, s čím sa maloletá pochválila v škôlke. Nie je zriedkavosťou, že ak sa otcovi počas toho ako trávi čas s maloletou, naskytne iný zaujímavejší program, jednoducho vráti maloletú späť po pár hodinách či dňoch. Otec bežne vozí mal. Zuzku v aute bez detskej autosedačky, na prednom sedadle auta a zároveň ju učí skrývať sa pred zlými policajtmi a to tak, že sa má zohnúť. Uviedla, že dávala prvostupňovému súdu do pozornosti aj to, že po dlhšej dobe, ktorú maloletá strávila s otcom, mala v dezolátnom stave vlasy a tie jej následne musela nechať ostrihať. Na margo schopností otca postarať sa o maloletú uviedla, že veci - odev, ktoré jej zbalí, otec donesie späť špinavé a niekedy aj potrhané, t.j. ešte sa nestalo, aby tieto veci otec vypral. Otec dáva za vinu jej, že maloletá volá jej súčasného partnera otec. Pravdou však je, že maloletá začala pomenovanie jej partnera „ocko“ používať sama, zo svojej vôle a veľmi prirodzene, nakoľko jej to vyplynulo z usporiadania, ktoré videla každý deň doma. Maloletá považuje za svoju najbližšiu rodinu práve ju, ako matku a jej partnera, nakoľko sú to oni, ktorí s ňou trávia všetok jej čas. Maloletá sa nebráni styku s otcom, avšak ten vzhľadom na svoj postoj, má v jej živote stále menej významné postavenie. Naposledy bol otec s maloletou počas Vianoc od 27.12.2012 do 3.1.2013 a odvtedy neprišiel navštíviť maloletú ani jeden jedinýkrát, hoci svedčí o tom emailová komunikácia, že z jej strany bola ochota. Súdom určený rozsah styku mu bude plne slúžiť k tomu, aby mohol ešte väčšmi manipulovať s ňou, zasahovať jej do súkromného života, narúšať plány na chvíle strávené s dcérou a s partnerom. Otec bude naďalej pokračovať v jeho zaužívanom konaní, avšak toto v dôsledku rozsudku súdu nadobudne väčšiu intenzitu a teda minimálne dvakrát do mesiaca bude otec avizovať svoj príchod po maloletú, v dôsledku toho sa zariadi a naplánuje si víkend bez dcéry a následne otec svoj príchod zruší a ona zmení plány. Iná situácia bude, ak otec v daný týždeň nebude mať v zmysle rozsudku právo na styk s maloletou, ona si urobí plán s maloletou, ten zruší potom, čo na naliehanie otca mu umožní prísť si po dcéru a ten na poslednú chvíľu to zmení. Ak súd vezme v úvahu doterajšiu intenzitu styku otca s maloletou, citové väzby maloletej, jej vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, v ktorom sa momentálne nachádza, je podľa nej nelogické tento styk rozširovať, tak ako je tomu v napádanom rozsudku. Pokiaľ ide o otázku odovzdávania a vyzdvihovania maloletej, nesúhlasila s výrokom rozsudku, ktorý ju zaväzuje vyzdvihnúť dcéru u otca. V tejto súvislosti uviedla, že je imobilná, nevlastní motorové vozidlo, ktoré by jej umožňovalo absolvovať dlhšie trasy, rovnako nedisponuje takými vodičskými schopnosťami, aby sa odvážila naložiť maloletú a viezť sa s ňou 450 km. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou v neprospech takto určeného spôsobu preberania maloletej svedčí to, že súčasná práca, ktorú vykonáva ako samostatne zárobkovo činná osoba (fotografické služby) jej poskytuje voľný pracovný týždeň a naopak cca 2 hodiny počas víkendov trávi prácou. Navyše, spolu so svojím partnerom plánuje v blízkej budúcnosti rozšírenie rodiny. V konaní pred prvostupňovým súdom navrhla vykonanie dôkazu vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia vzťahu medzi otcom a maloletou. Takto navrhnutý dôkaz súd nevykonal, pričom v odôvodnení rozsudku iba stroho konštatoval, že tak urobil z dôvodu, že nebol namietaný negatívny vzťah otca s dieťaťom. Pravdou je, že nikdy nespochybňovala pozíciu otca, ako ani jeho právo tráviť s maloletou čas a prehlbovať ich vzájomný vzťah, avšak zámerom navrhovaného dôkazu bolo práve poukázať na hĺbku ich vzťahu, na to, ako sa maloletá stavia k otcovi, k času spolu strávenému, ako sa cíti, keď nepríde, či jej chýba jeho prítomnosť. Ako totiž vyplynulo zo šetrenia kolízneho opatrovníka otec maloletej nechýba, čo je zrejme spôsobené jeho prístupom k veci. Matka doplnila svoje odvolanie z 2.4.2013 a uviedla, že na základe dohody rodičov maloletú odovzdala otcovi 6.4.2013 o 9.00 hod. ráno (sobota) s tým, že ju odovzdá späť 7.4.2013 o 17.00 hod. v obchodnom centre Optima. Uvedené stretnutie sa nezaobišlo bez neprístojných scén, keď otec začal sa správať agresívne a nešetril ani verejne prezentovanými nadávkami na jej adresu a adresu jej partnera a následne došlo aj k fyzickej inzultácii. Otec upustil od svojho konania v okamihu, keď začala volať na políciu. Následne išla na políciu, kde s ňou bolo spísané oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Otec vo vyjadrení opätovne poukázal na zmenu pomerov, ktorá nastala odsťahovaním sa matky s maloletou dcérou na opačný koniec republiky. Svoje rozhodnutie síce matka neustále odôvodňuje obťažovaním jej osoby, tieto jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde a matka ich v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázala. Už niekoľko rokov kontaktuje matku výhradne v súvislosti so záujmom o dcéru. Vôbec nie je pravdou, že o dcéru sa snaží len z dôvodu, aby mal dosah na matku a zasahoval do jej súkromného života - ide len o subjektívne vyjadrenia a pocity matky, ktoré nie sú ničím preukázateľné a ani podložené. Neprechováva k matke dieťaťa žiadne city už dlhšiu dobu a jej súkromný život ho vôbec vonkoncom nezaujíma, pokiaľ negatívne nevyplýva na ich dcéru. Jediným dôvodom, pre ktorý sa matka odsťahovala do Košíc, čo nakoniec sama viackrát potvrdila, bol nový partner v jej živote a lepšie pracovné príležitosti a ponuky v Košiciach. Taktiež tvrdenie o jeho nezáujme o maloletú, pokiaľ bývali v Bratislave, nie je pravdivé. Dodržiavanie styku otca s dcérou, dokonca nad rámec právoplatného rozsudku, nebolo počas tohto obdobia pre matku žiadnym problémom. Stávalo sa, že maloletá uňho počas víkendov prespávala, počas niektorých mesiacov bola uňho každý víkend a v lete bývala maloletá bežne uňho aj celý týždeň. Problémy sa začali až potom, čo matka nadviazala vzťah so svojím súčasným partnerom a odsťahovala sa za ním do Košíc. Podľa vykonaného dokazovania aj samotný súd prihliadol na skutočnosť, že je potrebné prehĺbiť jeho vzťah s mal. P. úpravou styku v širšom rozsahu ako navrhovala matka. Na základe odborného stanoviska kolízneho opatrovníka je potrebné rozvíjať vzťah otca s dieťaťom, nakoľko je jeho zachovanie základným právom dieťaťa a pre jeho zdravý vývin je na výsosť žiaduci, predovšetkým s prihliadnutím na fakt, že momentálne ho od jeho dcéry delí viac ako 500 kilometrová vzdialenosť. S týmito tvrdeniami sa stotožňuje v plnom rozsahu. Navyše, vzhľadom na uvedenú vzdialenosť, je pre neho mimoriadne obtiažne a v neposlednom rade časovo a finančne náročné stretávať sa so Zuzkou v čo možno najširšom rozsahu. Opäť pripomenul, že to nebolo jeho rozhodnutie, rozhodla sa takto matka a on už rok znáša sám náklady na cestu a ubytovanie zakaždým, ak chce aspoň na pár hodín vidieť svoju jedinú a milovanú dcérku. Pracuje v zaradení, kedy musí chodiť do práce i cez víkendy a nie vždy mu zamestnávateľ môže výjsť v ústrety a umožniť mu voľný víkend. Nevidí preto najmenší dôvod pre vyhlásenie matky o účelovosti jeho konania, ktorým chce podľa jej slov len zasahovať do jej súkromia. Poukázal na podsúvanie súčasného partnera matky maloletej ako jej otca (matka núti maloletú oslovovať jej súčasného partnera „oci“), čo môže mať pre dieťa nežiaduce a mätúcu následky. Slabá citová väzba na otca môže maloletú v dospelosti výrazne ochudobniť najmä vo vytváraní jej budúcich vzťahov s osobami opačného pohlavia a budovaní vlastných vzťahov, resp. rodiny. Zachovanie záujmu dieťaťa o plnohodnotný vzťah s otcom by malo byť regulatívom pre zachovanie prirodzenej väzby medzi rodičom a dieťaťom. Návrh matky na úpravu styku je jej pokusom o minimalizovanie kontaktu s ním a o substitúciu cudzieho mužského elementu v hierarchii rodinných hodnôt maloletej. Takúto snahu považuje za ohrozovanie a závažný zásah do práv dieťaťa, ako aj do jeho práv, ako práv otca - rodiča. Pre maloletú sú v mieste jeho trvalého bydliska vytvorené adekvátne podmienky, maloletá má s otcom vybudovaný nadštandardný vzťah napriek odlúčeniu spôsobovanému často a neodôvodnene zo strany matky. Tvrdenia matky o jeho neschopnosti samostatne sa postarať o dcéru nie sú relevantné. Ak sa niekedy stalo, že dcéru prieviezol matke skôr s bolesťou hlavy, resp. brucha, bolo to spôsobené vekom maloletej a jej osobnej žiadosti smerovanej na otca, že si želá prítomnosť matky, čo je pre deti v tak malom veku úplne prirodzené i v normálne fungujúcich rodinách. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že matka vedome a úmyselne mu odopiera výkon rodičovských práv, bráni mu vplývať na výchovu maloletej a ohrozuje právo maloletej na správne vytváranie hodnôt v rámci rodiny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa Nestotožnil sa s výrokmi matky o tom, že maloletá nezvládne trojtýždenný pobyt u neho počas letných prázdnin, pretože maloletá ho má rada, ich vzájomný vzťah sa zakladá na vzájomnej láske a dôvere a navzájom sa tešia zo svojej spoločnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že maloletá je u neho momentálne už tretí týždeň a na matku si doteraz spomenula len raz, keď sa jej začal kývať mliečny zub a chcela jej to zatelefonovať, čo jej samozrejme umožnil. Výhrady voči jeho starostlivosti nastali až v poslednom období. Hovoriť o zanedbaní maloletej počas jej pobytu u neho je hrubým a neopodstatneným obviňovaním, ktorému nerozumie. Napríklad zuby si s maloletou čistí dvakrát denne, češe ju a zapletá jej vrkoče, mení jej šaty a bielizeň - jednoducho normálne sa o ňu stará. Je jasné, že dieťa v jej veku, aktívne dieťa, ktoré chce všetko vidieť, všade byť, všetko ochutnať, sa prirodzene zašpiní, ak vykonáva akúkoľvek činnosť. K strapatým vlasom dodal, že maloletá bola strapatá jediný raz po tom, ako si po návrate k matke z lyžovačky zložila čiapku, pod ktorou bola spotená. Nezdá sa mu, že tento skutok je možné zadefinovať ako zanedbávanie starostlivosti o maloletú. Je prirodzené, že o maloletú majú záujem aj jeho rodičia a

ona má záujem o nich rovnako, ako aj jeho širšie príbuzenstvo. Maloletá má so starými rodičmi vytvorený dobrý vzťah, má ich rada a na pobyt do Rohožníka sa vždy teší. Vo vzťahu k doplneniu odvolania matky konštatoval, že matka prevzala rozsudok 19.3.2013, preto doplnenie odvolania 18.4.2013 nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodovanie odvolacieho súdu, nakoľko bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z toho dôvodu žiadal, aby odvolací súd na oneskorene podané doplnené odvolanie neprihliadal.

Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky maloletej preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s mal. P.. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy a stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ustanovení Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď upravil styk otca s mal. Zuzanou v rozsahu zodpovedajúcom takmer polovici voľného času maloletej, počas víkendov, ako aj sviatkov a prázdnin, pretože je správne a predovšetkým spravodlivé, aby otec, ktorý je schopný zastávať rolu otca a rodičovsky je rovnako hodnotný ako matka, mohol uplatňovať svoje rodičovské práva a plniť si rodičovské povinnosti v plnej miere a rovnako je v záujme maloletej, ktorá na základe deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávané obidvoma rodičmi. Odvolací súd poznamenáva, že otec je presťahovaním matky s maloletou do Košíc už aj tak limitovaný vo výkone svojich rodičovských práv a povinností, preto by nebolo spravodlivé obmedzovať mu styk s maloletou, ak z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili úprave styku v rozsahu polovice víkendov, sviatkov a prázdnin a je potrebné dodať, že aj kontakt maloletej so starými rodičmi je bez ďalšieho pre ňu obohatením. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam matky poznamenáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené

účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie zistil inými dôkaznými prostriedkami ( ). Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov ( ), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a nie je možné ho priorizovať. Pretože súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a na jeho základe správne a zákonne rozhodol, ani odvolací súd nezistil potrebu nariadiť znalecké dokazovanie v súlade s návrhom matky. Na druhej strane je potrebné dodať, že otec sám musí zvážiť výchovné pôsobenie na maloletú aj tým, že bude dodržiavať súdom upravený styk, resp. bude využívať jeho rozsah a v prípade prekážky na jeho strane včas oznámi matke, že stretnutie s dcérou sa neuskutoční. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku o rozsahu úpravy styku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd tiež konštatuje, že odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozsahu styku otca s mal. Zuzanou podľa ako vecne správne potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa nerozhodol však správne, keď určil matku za osobu povinnú dieťa prevziať od otca po skončení styku a za miesto prevzatia určil bydlisko otca, pretože priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má otec v čase súdom upraveného styku, teda aj v čase dopravy dieťaťa, a aj počas presunu (cestovanie) môžu prežívať vzájomnú radosť dieťa a otec z blízkosti toho druhého a spoločné cestovanie môže byť rovnako zážitkom pre dieťa. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že práve vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a otca, bude zjavne určujúca pre výber miesta na realizáciu styku počas víkendov a javí sa byť rozumné, aby styk prebiehal v mieste bydliska dieťaťa, t.j. v Košiciach alebo v blízkom okolí formou výletu aj preto, že je všeobecne známe, že malé deti ťažšie znášajú akékoľvek dlhšie cestovanie, ako dospelí ľudia.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o mieste odovzdávania a prevzatia mal. P. na styk s otcom podľa tak, že matka je povinná odovzdať mal. P. otcovi na styk v súdom určenom čase v mieste svojho bydliska a po ukončení styku je otec povinný odovzdať mal. Zuzanu matke v mieste bydliska matky.

Podľa , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 20. júna 2013 sp.zn. a dospel k záveru, že rozhodnutím odvolacieho súdu o úprave styku otca s mal. P. vo veci samej zanikla opodstatnenosť nariadeného predbežného opatrenia, pretože rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. augusta 2013 nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z 20. júna 2013 o nariadení predbežného opatrenia zrušil bez preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia a konanie o predbežnom opatrení zastavil ( ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.