Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/92/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným: A. B., nar. XX. XX. XXXX, a C. D., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin pozbavenia osobnej slobody podľa , , s poukazom na a s poukazom na a iné, o odvolaniach obžalovaných A. B. a C. D. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.5.2022, č.k. -9031, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.6.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa sa nariaďuje, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.5.2022, č.k. -9031 boli obžalovaní A. B., nar. XX. XX. XXXX, a C. D., nar. XX. XX. XXXX uznaní za vinných, že odsúdený C. E. /právoplatne odsúdený v samostatnom trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 23. 11. 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 9. 4. 2019/ z pomsty voči svojej bývalej manželke C. F. E., nar. XX.X.XXXX, za to, že proti nemu vypovedala v procesnom postavení svedka v trestných veciach vedených Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru, národná jednotka finančnej polície, pod ČVS: PPZ-973/NKA-FP-BA-2013 a ČVS: PPZ-891/NKA-FP-ZA-2014 za a to, že spravovala majetok obchodnej spoločnosti E. G. H., I., I. I. J. XXXX/XX, K., G.: XX XXX XXX, a nehnuteľnosti v obci K., na ktoré si odsúdený C. E. robil majetkový nárok v rozpore s jeho predstavami si počas výkonu väzby v inej trestnej veci zosnoval a detailne naplánoval únos svojej bývalej manželky C. F. E., nar. XX. XX. XXXX, na ktorý skutok si za vopred dohodnutú odmenu pozostávajúcu z finančnej čiastky 30.000 Eur a materiálnej odmeny pozostávajúcej z prísľubu daru vo forme odovzdania nového motorového vozidla zn. Porsche Cayene a bližšie nezisteného rodinného domu oslovil ako vykonávateľa odsúdeného E. L. /právoplatne odsúdený v samostatnom trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 18. 01. 2021/, ktorému po prepustení z väzby odsúdený C. E. v novembri 2016 vyplatil zálohu z dohodnutej finančnej sumy vo výške 15.000 Eur, aby ich použil na vyplatenie ďalších spolupáchateľov, ktorých si mal odsúdený E. L. vybrať na spáchanie skutku s tým, že zvyšok z dohodnutej finančnej odmeny mu odsúdený C. E. vyplatí po spáchaní skutku a materiálnu odmenu pozostávajúcu z motorového vozidla zn. Porsche Cayene a nezisteného rodinného domu mu odsúdený C. E. odovzdá po čase, keď sa po spáchaní skutku všetko ukľudní a následne odsúdený C. E. dňa 09. 12. 2016 v katastrálnom území obce M. na spáchanie skutku zadovážil prostredníctvom osoby I. N., nar. XX. XX. XXXX, osobné motorové vozidlo značky Škoda FABIA Combi, žltej farby, EČV: M. XXXXX, a prostredníctvom B. E., nar. XX. XX. XXXX, zabezpečil prevoz tohto vozidla do obce E. O.,

do priemyselného areálu, ktorého vlastníkom je L. E., nar. XX. XX. XXXX, a na predmetnom vozidle zabezpečil výmenu pôvodných tabuliek EČV: M. XXXXX za odcudzené tabuľky EČV: M. XXXXX, ktoré pred skutkom v obci J. odcudzil odsúdený E. L. z vozidla zn. Honda a toto vozidlo dňa 13. 12. 2016 poskytol odsúdenému E. L., obžalovanému A. B. a obžalovanému C. D., ktorých si na spáchanie skutku po objednávke odsúdeného C. E. zabezpečil odsúdený E. L., následne po spolčení odsúdeného C. E., odsúdeného E. L., obžalovaného A. B. a obžalovaného C. D. na spáchanie trestného činu došlo k rozdeleniu úloh medzi jednotlivými členmi organizovanej skupiny a po dôslednom naplánovaní a skoordinovaní úloh za účelom úspešného spáchania trestného činu odsúdený E. L. na základe objednávky a inštrukcií odsúdeného C. E. najskôr vopred zmonitoroval a odsledoval bežný denný režim, zvyklosti a miesta obvyklého denného pohybu C. F. E., nar. XX. X. XXXX, a následne dňa 13. 12. 2016 podľa vopred dohodnutého plánu v zmysle predchádzajúceho vzájomného rozdelenia úloh odsúdený E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. v ranných hodinách v K. striehli na poškodenú C. F. E., nar. XX. X. XXXX, pričom v čase asi o 07:40 hod. na ul. O. D. E. K. potom ako bývalá manželka odsúdeného C. E., C. F. E., nar. XX. X. XXXX, odviezla a odovzdala svoje maloleté dieťa F. E. do Materskej škôlky, na ul. P. XX, K., ju pri odchode z Materskej škôlky odsúdený E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. podľa predchádzajúcej vzájomnej dohody a vopred rozdelených úloh pozbavili osobnej slobody takým spôsobom, že obžalovaný A. B. z blízkej vzdialenosti pri vozidle zn. Škoda FABIA Combi, žltej farby, s namontovaným odcudzeným EČV: M. XXX D., sledoval okolie a dával pozor, aby neboli pri skutku náhodne vyrušení a obžalovaný C. D. a odsúdený E. L. C. F. E., nar. XX. X. XXXX, násilím vtiahli do zaparkovaného osobného motorového vozidla poškodenej, zn Škoda SUPERB, svetlá strieborná metalíza, EČV: K. XXX Q., ktorým následne odišli z miesta činu aj s poškodenou a obžalovaný A. B. ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda FABIA Combi, žltej farby, poskytoval bezprostredne po skutku v meste K. tzv. doprovod odsúdenému E. L. a obžalovanému C. D. idúcim aj s poškodenou vo vozidle značky Škoda SUPERB, počas čoho si odsúdený C. E. sofistikovaným spôsobom zabezpečoval alibi na čas spáchania skutku tým, že sa účelovo zdržiaval v kaviarni P. P. P. I. C. XX/XX E. K., pričom odsúdený E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. podľa dohodnutého plánu na konci K. pri štrkoviskách preložili C. F. E., nar. XX. X. XXXX, z vozidla zn. Škoda SUPERB do vozidla zn. Škoda FABIA Combi, žltej farby, odsúdený E. L. s obžalovaným C. D. zabezpečili odvoz C. F. E., nar. XX. X. XXXX, na vopred určené miesto do obce E. O., kde ju vyložili na ul. J. v priemyselnom oplotenom objekte hangára, ktorého vlastníkom je L. E., nar. XX. XX. XXXX, po čom obžalovaný C. D. odišiel preč a kde C. F. E., nar. XX. X. XXXX, následne po príchode odsúdeného C. E., odsúdený E. L. odovzdal odsúdenému C. E., ktorý C. F. E., nar. XX. X. XXXX, priviazal reťazou o stoličku a pod hrozbou násilia ju prinútil podpísať bližšie nezistené listiny, pri čom ju viackrát udrel rukou do tváre, po čom odsúdený E. L. odišiel preč a následne odsúdený C. E. s C. F. E., nar. XX. X. XXXX, naložil doposiaľ nezisteným spôsobom a obžalovaný A. B. odišiel na vozidle zn. Škoda SUPERB do C., kde ho odparkoval na neznámom mieste za účelom zahladenia stôp a zbavenia sa vozidla zn. Škoda SUPERB rozpredaním a speňažením, aby toto vozidlo nebolo Políciou Slovenskej republiky vypátrané a tento trestný čin nebol nikdy objasnený, pričom vozidlo značky Škoda SUPERB v celkovej hodnote 38.084,00 Eur, ktoré užívala poškodená C. F. E., nar. XX. X. XXXX, sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, teda iného neoprávnene pozbavili osobnej slobody a spáchali čin z osobitného motívu - na objednávku a závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili ním značnú škodu, čím spáchali zločin pozbavenia osobnej slobody podľa , , s poukazom na a s poukazom na , zločin krádeže podľa , . Za to boli odsúdení takto: obžalovaný 1/ A. B. podľa , s prihliadnutím na , , , na úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. obžalovaný 2/ C. D. podľa , s prihliadnutím na , , , na úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa sa poškodená A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obaja obžalovaní odvolanie, obaja proti všetkých výrokom, ako i proti konaniu, ktoré im predchádzalo. 3. S prihliadnutím na dôvod, ktorý viedol odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa ustanovenia , teda bez jeho meritórneho prieskumu, odvolací súd nižšie uvádza obsah odvolaní obžalovaných (ktoré sú veľmi rozsiahle) podstatne zostručnene. 4. Obžalovaný A. B. vo svojom odvolaní uviedol: 4.1 Skutková veta obžaloby, ktorú prevzal súd do výroku o vine bez toho, aby tieto tvrdenia v skutkovej vete mal za preukázané je postup, ktorý odporuje ústavno-právnej zásade in dubio pro reo podľa článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, porušuje právo na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a porušuje článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru). Skutková veta ako ju súd prevzal z obžaloby je len domnienkou a hypotetickým tvrdením v celosti, bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by takúto skutkovú vetu bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovali. Nepochybne, vzhľadom na dôkaznú situáciu v spise, mal súd prihliadnuť na moju obranu a nepochybne mal súd, pri rozhodovaní o mojej vine, prihliadnuť na to, že orgány činné v trestnom konaní, ktoré mali dôkaznú povinnosť mi vinu preukázať, mi vinu nepreukázali, a postavili obžalobu len na tvrdení odsúdeného E. L. bez toho, aby jeho tvrdenia boli podopreté akýmkoľvek iným hodnoverným a priamym dôkazom. To, že v prípravnom konaní moja obrana nebola vyvrátená nemôže byť vyhodnocované v môj neprospech, ako to v súdenom prípade urobil súd prvého stupňa. Z vykonaných dôkazov na jednotlivých HP uvedený skutkový stav vo výroku rozsudku a v obžalobe nebol preukázaný práve naopak, vykonané dôkazy viedli a vedú jedine k záveru, že vina mňa obžalovaného A. B., ale aj C. D. preukázaná nebola bez akýchkoľvek pochybností. 4.2 Obžaloba bola postavená v podstate len na výpovedi kajúcnika E. L., pričom okrem jeho výpovede všetky ostatné dôkazy vykonané na HP svedčili a svedčia v prospech mňa obžalovaného A. B. ale aj C. D.. E. L. pred svojím výsluchom vo E. mal prípravný rozhovor v trvaní 55 minút bez prítomnosti jeho obhajcu a to s pozorujúcim prokurátorom A. R., vyšetrovateľom NAKA G. P. za prítomnosti operatívneho pracovníka p. L.. Po tomto rozhovore sa E. L. rozhodol spolupracovať ako obvinený, avšak súd ani obhajoba nevie aké benefity boli E. L. prisľúbené, ktoré ho motivovali usvedčovať A. B. a C. D. z toho, že sa vraj údajne zúčastnili na skutku, ktorý je im kladený za vinu. Prísľuby a benefity prisľúbené E. L. v zásade charakterizujú jeho snahu tieto získať, pričom determinujú aj dôveryhodnosť jeho výpovede na HP. Jeho výpoveď a jej pravdivosť nepotvrdzujú žiadne iné dôkazy ako: DNA, pachové stopy, daktyloskopické stopy, práve naopak, tieto objektívne dôkazy vylučujú, že by som sa ja A. B., ale aj C. D. podieľal na trestnom čine, ktorý je mi kladený za vinu. Väčšina svedkov sú svedkovia z druhej ruky a z počutia, ktorí popisovali to, čo počuli od L., Q., M., S. R., M. A. atď... Priamy svedkovia O. H., D. D., maloletá T. I. obvinených A. B. a C. D. (D.) nepoznali a na HP uviedli, že ich vidia prvý krát. 4.3 Celý rozsudok sa opiera v podstate o výpoveď odsúdeného E. L., ktorý ako kajúcnik - spolupracujúca osoba bol dôvodne podozrivý z prípravy vraždy Q. a A., čo potvrdil M. K., že za túto prípravu vraždy podal aj trestné oznámenie a začal spolupracovať so slovenskou políciou. Súd pri hodnotení pravdivosti a hodnovernosti výpovede E. L. nezohľadnil, že: obžalovaný - odsúdený E. L. ma preukázateľne bohatú trestno-právnu minulosť pred spáchaním skutku, bol 9 krát súdne trestaný, z dôkazov zadovážených v spise vyplýva, že bol preukázateľne vážne drogovo závislý a to aj v čase spáchania skutku, podľa výpovede iných svedkov mal pripravovať vraždu svedka Q. a A., ktorí by ho mohli usvedčiť zo žalovaného skutku (viď výsluch Q. zo dňa 17.10.2019, výsluch K. zo dňa 6.2.2020), v osobe E. L. podľa psychologického posudku dominujú znaky antisociálneho nastavenia, u ktorého boli identifikované prvky direktívneho a manipulatívneho vystupovania voči tým, ktorých vníma ako odkázaných na neho, E. L. v minulosti pôsobil ako policajný informátor za výhody a teda vie, čo mu môže spolupráca s OČTK priniesť, u ktorého je zistené a je odôvodnená obava, že na základe rozhovoru pred výsluchom zo strany OČTK započal robiť spolupracujúcu osobu a nie je vylúčené, že za výmenu, že nebude obvinený z prípravy dvojnásobnej vraždy. Na základe vyššie uvedeného dôkazného stavu je a bolo potrebné k výpovedi E. L. pristupovať opatrne, kriticky a ostražito. Jeho výpoveď a tvrdenia absolútne nepostačujú na vyslovenie viny a odsúdenie mňa A. B. ale ani C. D.. V tomto smere dávam pre svoju obhajobu do pozornosti súdu Rozsudok európskeho súdu pre ľudské práva z 12.11.2019 vo veci Adamčo v. Slovensko. 4.4 Preto bol súd prvého stupňa povinný nás spod obžaloby oslobodiť pri rešpektovaní zásad trestného konania. Nesporne súd prvého stupňa sa dopustil deformácie dôkazov, keď nepriamymi dôkazmi svedkov z počutia sa snažil overovať pravdivosť výpovede E. L. a na základe takýchto dôkazov ju vyhodnotil ako pravdivú. Takýto postup súdu pri hodnotení vierohodnosti a pravdivosti výpovede E. L. je nezákonný. Mal som sa možnosť predsedníctvom môjho obhajcu oboznámiť s dôvodmi odvolania C. D. ktoré podal jeho obhajca. S týmito dôvodmi sa plne stotožňujem a žiadam na ne prihliadnuť i cez prizmu mojej osoby podľa zásady trestného konania.

4.5 Obhajca obžalovaného neskôr doplnil svoje odvolanie tým, že predložil súdu rozhodnutia ESĽP vo veci Mucha vs. Slovensko, sťažnosť č. 63703/19 a vo veci Adamčo vs. Slovensko, sťažnosť č. 45084/14, ako ja nález Ústavného súdu ČR týkajúci sa aplikácii ústavno-právnej zásady in dubio pro reo. 5. Obžalovaný C. D. vo svojom odvolaní uviedol: 5.1 V súdnom konaní nebolo preukázané, že som spáchal skutok, ktorý je mi kladený za vinu, tento som nespáchal a som nevinný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žiadam, aby napádaný rozsudok podľa , , a , zrušil a vo veci podľa rozhodol rozsudkom sám tak, že nás spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí. Tvrdím, že napádaný rozsudok popiera základné princípy trestného práva, ignoruje prezumpciu neviny, bagatelizuje alebo sa vôbec nezaoberá dôkazmi, ktoré svedčia o mojej nevine, porušuje zásadu rovnosti strán trestného konania a jeho úvahy a závery sú arbitrárne. Zároveň súd (a predtým OČTK) bezdôvodne nevykonal viaceré mnou navrhnuté dôkazy. 5.2 Pokiaľ ide o moju údajnú vinu, súd prvého stupňa tvrdí, že ma má (ako i spoluobžalovaného B.) usvedčovať 5 priamych dôkazov v podobe piatich svedeckých výpovedí (výpoveď E. L., mal. T., O. H., D. D. a G. Q.). Tento výrok, resp. názor prvostupňového súdu je absolútne nesprávny a nepravdivý. Výpovede O. H. a D. D. nemajú vo vzťahu k našej vine žiadnu výpovednú hodnotu (obaja tam len videli neznámych mužov/muža, s ktorými nás ale ani jeden z nich nestotožnil), ďalej opis páchateľov ako maloletou T. ako chudých nezodpovedá vzhľadu ani jedného z nás obžalovaných, ale navyše svedok Q. výslovne vylúčil, že ja alebo obž. B. sme šoférovali auto poškodenej po skutku (vraj bol daný páchateľ chudší a ani jeho tvár nezodpovedá nášmu výzoru). Nielenže nie je pravdou názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého nás usvedčuje výpoveď piatich priamych svedkov, ale dokonca dvaja z týchto svedkov naopak našu vinu vyvracajú!!! 5.3 Jediným svedkom, ktorý nás priamo usvedčuje, je preto sám kajúcnik - E. L.. E. L. sa v trestnom konaní priznal a nás dvoch označil za spolupáchateľov a následne mu bol uložený znížený trest. Otázka dôkaznej sily výpovede kajúcnika je v súčasnosti závažnou témou. Preceňovanie a automatické prijímanie pravdivosti takýchto výpovedí čelí nielen kritike odbornej verejnosti, ale v súvislosti s takouto praxou slovenských orgánov na úseku trestného práva sa už vyjadroval i ESĽP. Je teda zrejmé, že takéto výpovede treba vždy hodnotiť opatrne a to i vzhľadom na osobu, ktorá takúto výpoveď podáva. Súd by mal naozaj dôkladne zvážiť, či je takáto osoba dôveryhodná a či možno na základe takéhoto dôkazu založiť vinu iných osôb. Obávam sa, že súd prvého stupňa v tejto súvislosti zlyhal. E. L. totiž v žiadnom prípade dôveryhodnou osobou nie je. Odôvodnené obavy z uskutočnenia tzv. procesu preparácie vyplývajú i zo samotnej výpovede E. L.. E. L. navštívil neznámy vyšetrovací tým, evidentne mu umožnili prístup do spisu (i keď L. popiera jeho čítanie, potvrdil, že mu spis predložili) a nechali mu 2 týždne „na rozmyslenie.“ Je len logické zo všetkých týchto skutočností predpokladať, že L. tieto dva týždne využil na vytvorenie takej pozmenenej verzie únosu, ktorá nás bude inkriminovať a zároveň bude pre súd uveriteľná. Je mi samozrejme zrejmé, že toto nie je možné preukázať, ale už samotné reálne pripustenie tejto eventuality je alarmujúce a malo by pri úvahách súdu vznášať vážne otázky o pravdivosti celej verzie E. L.. 5.4 Na vyššie uvedených objektívnych skutočnostiach nič nemení ani znalecký posudok E. L., podľa ktorého sú u neho prítomné pocity viny. Je totiž absolútne jasné, že on predmetný skutok spáchal. Nemožno však automaticky tvrdiť, že hovorí pravdu vo všetkom, vrátane toho, že skutok spáchal za našej účasti. Súd teda pri hodnotení dôveryhodnosti výpovede E. L. absolútne zlyháva a z nepochopiteľných dôvodov mu bezbreho dôveruje vo všetkom, čo v konaní uvádza. Navyše, keď chcel môj obhajca konfrontovať E. L. s rozpormi v jeho výpovedi, tak súd bezdôvodne odmietol vykonanie dôkazu – čítanie zápisnice o prvotnom výsluchu E. L.. Ďalšie rozpory vo výpovedi L. súd bagatelizuje ako nepodstatné. Takýto prístup súdu k dôveryhodnosti E. L. je o to horší, keďže de facto všetky ostatné dôkazy, ktoré majú inkriminovať mňa a spoluobžalovaného B., sú odvodené od tejto osoby (ide o výpovede z počutia, o výpovede z druhej ruky). A teda vyhodnotenie výpovede E. L., ktoré bolo súdom prvého stupňa vykonané absolútne nekriticky, až ľahkovážne, predstavuje zásadnú vadu tohto konania. 5.5 Okrem toho, že podľa mňa v konaní nebola moja vina a vina obžalovaného B. preukázaná, v konaní bolo vykonaných viacero dôkazov a zistených viacero skutočností, ktoré našu vinu vyvracajú. Tvrdím, že našu vinu vyvracajú/ znepravdepodobňujú nasledovné dôkazy: - výpoveď maloletej T., - výpoveď svedka G. Q., - závery znaleckého dokazovania ohľadne pachových stôp, - závery znaleckého dokazovania ohľadne porovnávania vzoriek DNA, - výpoveď svedka Q., - výpoveď svedka I.. Súd prvého stupňa však tieto dôkazy buď bagatelizuje alebo sa k nim vôbec nevyjadruje, alebo (čo je snáď najhoršie) pri ich vyhodnocovaní pracuje s nesprávnymi faktami. 5.6 Vyhodnotenie dôkazov je nielen nesprávne, arbitrárne, porušujúce základné zásady trestného konania, nesústredené a zároveň i nelogické. Pokiaľ ide o výpoveď samotného E. L., súd v

odôvodnení napádaného rozsudku vyjadruje presvedčenie o jej vierohodnosti ignorujúc všetky objektívne skutočnosti týkajúce sa jeho osoby (uvedené vyššie), ktoré možno len ťažko spájať s dôveryhodnosťou. Zároveň, tvrdenie súdu, že kajúcnik L. nezískal žiadne výhody, vôbec nie je pravdou. 5.7 Na základe vyššie uvedeného mám za to, že napádaný rozsudok jednoducho nemôže obstáť a je potrebné ho zrušiť. 5.8 Samotný obžalovaný svojim podaním zo dňa 23.7.2022 (číslo listu 9071 až 9147), doplnil dôvody svojho odvolania, pričom, ako jeden a argumentov proti správnosti napadnutého rozsudku uviedol i zaujatosť senátu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval. Zaujatosť senátu vidí v tom, že senát v rovnakom zložení, rozhodol o vine pôvodne spoluobžalovaného E. L., ktorého vylúčil na samostatné konanie, už skôr, rozsudkom zo dňa 18.1.2021 sp. zn. , v ktorom sa vyjadril aj k vine odvolateľov, teda obž. B. a D., hoci ich vina vtedy ešte nebola súdom uznaná (bola uznaná až neskôr, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10.5.2022). Obžalovaný je toho názoru, že senát, ktorý vydal napadnutý rozsudok, bol od vydania rozsudku o obžalovanom E. L., voči odvolateľom zaujatý. Svoj názor opiera aj o znenie rozhodnutia ESĽP vo veci Mucha vs. Slovensko. 6. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. 7. Z hľadiska dôležitosti odvolacích dôvodov, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou zákonnosti senátu, ktorý vydal napadnutý rozsudok (ods. 5.8 tohto uznesenia odvolacieho súdu). Odvolací zistil tieto rozhodujúce skutočnosti. 8. V prejednávanej trestnej veci bola na Okresný súd Trnava dňa 03. 05. 2019 podaná obžaloba na obžalovaných E. L., A. B., C. D., pres skutok, právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody podľa , , s poukazom na a s poukazom na , ods. 3 písm. b) v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa k a zločin pozbavenia osobnej slobody podľa , , s poukazom na a s poukazom na , na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokov časti napadnutého rozsudku. Po otvorení hlavného pojednávania, bola daná možnosť obžalovaným urobiť vyhlásenie podľa až c) . Obžalovaný E. L. urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaní A. B. a C. D. urobili vyhlásenie podľa , že sú nevinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Súd vyhlásenie obžalovaného E. L. prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k jeho osobe sa vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste a náhrade škody. Následne súd vykonával v období od 09.07.2019 do 17.09.2020 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.11.2020 súd uznesením podľa rozhodol o vylúčení obžalovaného E. L. na samostatné konanie s tým, že pôvodné konanie sa bude ďalej viesť už len k obžalovaným A. B. a C. D.. 9. Konanie o obžalovanom E. L. bolo ďalej vedené pod novou sp. zn. a toto bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 18.01.2021, číslo konania – 237 (číslo listu 9169), ktorým bol tento obžalovaný uznaný za vinného, že odsúdený C. E. /právoplatne odsúdený v samostatnom trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 23.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 9.4.2019/ z pomsty voči svojej bývalej manželke C. F. E., nar. XX.X.XXXX, za to že proti nemu vypovedala v procesnom postavení svedka v trestných veciach vedených Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru, národná jednotka finančnej polície pod ČVS:PPZ-973/NKA-FP-BA-2013 a ČVS:PPZ-891/NKA-FP-ZA-2014 a za to, že spravovala majetok obchodnej spoločnosti E. G. H., I., I. I. J. XXXX/XX, K., G.: XX XXX XXX a nehnuteľnosti v obci K., na ktoré si odsúdený C. E. robil majetkový nárok v rozpore s jeho predstavami si počas výkonu väzby v inej trestnej veci zosnoval a detailne naplánoval únos svojej bývalej manželky C. F. E., nar. XX.XX.XXXX, na ktorý skutok si za vopred dohodnutú odmenu pozostávajúcu z finančne] čiastky 30.000,- EUR a materiálnej odmeny pozostávajúcej z prísľubu daru vo forme odovzdania nového motorového vozidla zn. Porsche Cayene a bližšie nezisteného rodinného domu oslovil ako vykonávateľa obžalovaného

E. L., ktorému po prepustení z väzby odsúdený C. E. v novembri 2016 vyplatil zálohu z dohodnutej finančnej sumy vo výške 15.000,- EUR, aby ich použil na vyplatenie ďalších spolupáchateľov, ktorých si mal obžalovaný E. L. vybrať na spáchanie skutku s tým, že zvyšok z dohodnutej finančnej odmeny mu odsúdený C. E. vyplatí po spáchaní skutku a materiálnu odmenu pozostávajúcu z motorového vozidla značky Porsche Cayene a nezisteného rodinného domu mu odsúdený C. E. odovzdá po čase, keď sa po spáchaní skutku všetko ukľudní a následne odsúdený C. E. dňa 09.12.2016 v katastrálnom území obce M. na spáchanie skutku zadovážil prostredníctvom osoby I. N., nar. XX.XX.XXXX osobné motorové vozidlo značky Škoda FÁBIA Combi, žltej farby, EČV : M. XXXXX a prostredníctvom B. E., nar. XX.XX.XXXX zabezpečil prevoz tohto vozidla do obce E. O., do priemyselného areálu, ktorého vlastníkom je L. E., nar. XX.XX.XXXX a na predmetnom vozidle zabezpečil výmenu pôvodných tabuliek EČV: M. XXXXX za odcudzené tabuľky EČV: M. XXXXX, ktoré pred skutkom v obci J. odcudzil obžalovaný E. L. z vozidla zn. Honda a toto vozidlo dňa 13.12.2016 poskytol obžalovanému E. L., obžalovanému A. B. a obžalovanému C. D. /A. B. a C. D. - vylúčení na samostatné konanie , o vine ktorých sa ešte právoplatne nerozhodlo a ďalej označovaní len ako obžalovaní/, ktorých si na spáchanie skutku po objednávke odsúdeného C. E. zabezpečil obžalovaný E. L., následne po spolčení odsúdeného C. E., obžalovaného E. L., obžalovaného A. B. a obžalovaného C. D. na spáchanie trestného činu došlo k rozdeleniu úloh medzi jednotlivými členmi organizovanej skupiny a po dôslednom naplánovaní a skoordinovaní úloh za účelom úspešného spáchania trestného činu obžalovaný E. L. na základe objednávky a inštrukcií odsúdeného C. E. najskôr vopred zmonitoroval a odsledoval bežný denný režim, zvyklosti a miesta obvyklého denného pohybu C. F. E., nar. XX.X.XXXX a následne dňa 13.12.2016 podľa vopred dohodnutého plánu v zmysle predchádzajúceho vzájomného rozdelenia úloh obžalovaný E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. v ranných hodinách v K. striehli na poškodenú C. F. E., nar. XX.X.XXXX pričom v čase asi o 07:40 hod. na ul. O. D. v K. potom ako bývalá manželka odsúdeného C. E., C. F. E., nar. XX.X.XXXX odviezla a odovzdala svoje maloleté dieťa F. E. do Materskej škôlky, na ul. P. XX, K. ju pri odchode z Materskej škôlky obžalovaný E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. podľa predchádzajúcej vzájomnej dohody a vopred rozdelených úloh pozbavili osobnej slobody takým spôsobom, že obžalovaný A. B. z blízkej vzdialenosti pri vozidle zn. Škoda FÁBIA Combi, žltej farby s namontovaným odcudzeným EČV: M. XXX D. sledoval okolie a dával pozor, aby neboli pri skutku náhodne vyrušení a obžalovaný C. D. a obžalovaný E. L. C. F. E., nar. XX.X.XXXX násilím vtiahli do zaparkovaného osobného motorového vozidla poškodenej, zn. Škoda SUPERB, svetlá strieborná metalíza, EČV: K. XXX Q., ktorým následne odišli z miesta činu aj s poškodenou a obžalovaný A. B. ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda FÁBIA Combi, žltej farby poskytoval bezprostredne po skutku v meste K. tzv. doprovod obžalovanému E. L. a obžalovanému C. D. idúcim aj s poškodenou vo vozidle značky Škoda SUPERB, počas čoho si odsúdený C. E. sofistikovaným spôsobom zabezpečoval alibi na čas spáchania skutku tým, že sa účelovo zdržiaval v kaviarni P. P. P. I. C. XX/XX E. K., pričom obžalovaný E. L., obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. podľa dohodnutého plánu na konci K. pri štrkoviskách preložili C. F. E., nar. XX.X.XXXX z vozidla zn. Škoda SUPERB do vozidla zn. Škoda FÁBIA Combi, žltej farby, obžalovaný E. L. s obžalovaným C. D. zabezpečili odvoz C. F. E., nar. XX.X.XXXX na vopred určené miesto do obce E. O., kde ju vyložili na U. J. v priemyselnom oplotenom objekte hangára, ktorého vlastníkom je L. E., nar. XX.XX.XXXX, po čom obžalovaný C. D. odišiel preč a kde C. F. E., nar. XX.X.XXXX následne po príchode odsúdeného C. E., obžalovaný E. L. odovzdal odsúdenému C. E., ktorý C. F. E., nar. XX.X.XXXX priviazal reťazou o stoličku a pod hrozbou násilia ju prinútil podpísať bližšie nezistené listiny, pri čom ju viackrát udrel rukou do tváre po čom obžalovaný E. L. odišiel preč a následne odsúdený C. E. s C. F. E., nar. XX.X.XXXX naložil doposiaľ nezisteným spôsobom a obžalovaný A. B. odišiel na vozidle zn. Škoda SUPERB do C., kde ho odparkoval na neznámom mieste za účelom zahladenia stôp a zbavenia sa vozidla zn. Škoda SUPERB rozpredaním a speňažením, aby toto vozidlo nebolo Políciou Slovenskej republiky vypátrané a tento trestný čin nebol nikdy objasnený, pričom poškodenú C. F. E., nar. XX.X.XXXX ani vozidlo značky Škoda SUPERB, ktoré užívala sa doposiaľ nepodarilo vypátrať, teda iného neoprávnene pozbavil osobnej slobody a spáchal čin z osobitného motívu - na objednávku a závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou a dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného neoprávnene pozbaviť osobnej slobody a spáchať čin z osobitného motívu - na objednávku a závažnejším spôsobom konania

- organizovanou skupinou a získať ním pre seba značný prospech, avšak k dokonaniu trestného činu z hľadiska získania značného prospechu nedošlo, čím spáchal

obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody podľa , , , s poukazom na a s poukazom na , ku kvalifikačnému znaku podľa v časti v štádiu pokusu podľa . Za to bol odsúdený podľa , s prihliadnutím na , , , , , na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa , písmeno a), písmeno b), písmeno c) v spojení s súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa sa poškodená A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. 10. Z uvedeného vyplýva, že ten istý senát, ktorý rozhodol rozsudkom, ktorý je aktuálne napadnutý odvolaniami obžalovaných a ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto konaní, rozhodol skôr, rozsudkom citovaným v predchádzajúcom odseku, o jednom z troch obžalovaných, ktorý je stíhaný pre ten istý skutok, ako zostávajúci dvaja obžalovaní (odvolatelia v tomto konaní). Podľa výrokov o vine, ktoré sú v oboch rozsudkoch identické, sa mali všetci traja obžalovaní (spolu s ďalším páchateľom) dopustiť spáchania skutku vo forme organizovanej skupiny, podľa . V skutkovej vete rozsudku o obžalovanom E. L. je podrobným spôsobom popísaná účasť ostatných dvoch obžalovaných – odvolateľov – na páchaní trestného činu. Ich účasť na trestnom čine je pritom opísaná s použitím slovných spojení ako „došlo k rozdeleniu úloh“, „striehli na poškodenú“ „ju ... pozbavili osobnej slobody“, „sledoval okolie a díval pozor“, „násilím vtiahli do zaparkovaného osobného motorového vozidla“ a podobne. 11. V súvislosti s rozhodnutím o jednom z troch obžalovaných, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vine odvolateľom (ostatných dvoch spoluobžalovaných A. B. a C. D.), tak vznikla otázka, či tí istí sudcovia, tvoriaci senát prvostupňového súdu, ktorý rozhodol v oboch trestných veciach, sú nezaujatí vo vzťahu k rozhodovaniu o vine odvolateľov - obžalovaných A. B. a C. D., teda či rozsudkom o obžalovanom E. L. (ods. 9. tohto uznesenia odvolacieho súdu) nebola porušená prezumpcia neviny odvolateľov (obžalovaných A. B. a C. D.). Námietka zaujatosti členov senátu, založená na vyššie citovanom dôvode, je súčasťou odvolania obžalovaného C. D. (ods. 5.8. tohto uznesenia odvolacieho súdu). 12. Vznesená námietka zaujatosti členov senátu, prostredníctvom ktorého prvostupňový súd konal a vydal napadnutý rozsudok, posudzoval tunajší súd v rámci odvolania, v zmysle znenia stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2017, sp. zn. Tpj 11/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení , , až 8, a vo vzájomných súvislostiach (publikované pod R 15/2017), písm. B. tohto stanoviska, nakoľko o tejto okolnosti ako dôvodu možného vylúčenia sudcov, nebolo doteraz rozhodované. 13. Vylúčenie sudcov, orgánov činných v trestnom konaní a iných osôb z vykonávania úkonov trestného konania predstavuje základný inštitucionálny mechanizmus na zaistenie nestranného rozhodovania v trestných veciach. Nestranné rozhodovanie je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Za nestranné rozhodovanie sa považuje také rozhodovanie, ktoré vykonala úradná osoba nezaujatá, neutrálna a objektívna. Právo na nestranný súd je chránené najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) , čl. 47 Charty a SR. Nestrannosť konkrétneho sudcu sa podľa judikatúry ESĽP posudzuje v dvoch krokoch, a to prostredníctvom subjektívneho testu nestrannosti a objektívneho testu nestrannosti. 14. V preskúmavanej veci je potrebné vysporiadať sa s posúdením nestrannosti sudcu z objektívneho hľadiska, teda zodpovedať otázku, či existujú objektívne okolnosti, ktoré na sudcu v očiach účastníka konania alebo verejnosti vrhajú pochybnosti o jeho nestrannosti. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok ESĽP 25. novembra 2021 vo veci Mucha proti Slovensku (sťažnosť č. 63703/19). ESĽP, v ďalšom texte tohto odseku označený ako „Súd“, v tomto svojom rozhodnutí, okrem iného, uviedol, že zásada prezumpcie neviny bude porušená, ak súdne rozhodnutie alebo vyhlásenie verejného činiteľa, týkajúce sa osoby obvinenej z trestného činu, odzrkadľuje názor, že táto osoba je vinná skôr, ako bola

tejto osobe skutočne preukázaná vina podľa zákona. Súd zdôraznil dôležitosť výberu slov verejných činiteľov vo vyhláseniach, ktoré urobili predtým, ako bola osoba súdená a uznaná vinnou z konkrétneho trestného činu. Aj keď je použitie jazyka v tomto ohľade mimoriadne dôležité, Súd okrem toho poukázal na to, že to, či vyhlásenie verejného činiteľa porušuje zásadu prezumpcie neviny, sa musí určiť v kontexte konkrétnych okolností, za ktorých napadnutý výrok zaznel. Dokonca aj použitie niektorých nešťastných jazykových prostriedkov nemusí byť rozhodujúce, ak sa vezme do úvahy charakter a kontext konkrétneho konania (bod 57). Súd tiež konštatoval, že aj keď zákon výslovne uvádza, že z trestného konania, na ktorom sa osoba nezúčastnila, nemožno vyvodzovať závery o vine osoby, súdne rozhodnutia musia byť formulované tak, aby sa predišlo akémukoľvek možnému predbežnému rozhodnutiu o vine tretej strany na ten účel, aby nebolo ohrozené spravodlivé preskúmanie obžaloby v samostatnom konaní (bod 58). 15. Odvolací súd súhlasí s názorom, ktorý vyjadril Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 31.5.2023, sp. zn. , podľa ktorého z prehľadu rozhodovacej činnosti ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie možno vyvodiť nasledovné všeobecné závery vo vzťahu k posudzovaniu prípadného porušenia princípu prezumpcie neviny v súvislosti s rozhodovaním súdov v trestných veciach s viacerými obvinenými: 1/ v rozsudku možno označiť aj iné osoby ako tie, ktorých vina je predmetným rozsudkom konštatovaná za predpokladu, že (i) uvedenie takej osoby je nevyhnutné pre právnu kvalifikáciu konania osôb, ktorých sa taký rozsudok týka a súčasne za predpokladu, že (ii) sa neoznámi väčšie množstvo informácií, než je potrebné na analýzu právnej zodpovednosti osôb postavených pred tento súd, 2/ v súvislosti s označením ďalších osôb musí byť jasne uvedené, že sú stíhané v samostatnom konaní a ich vina doposiaľ nebola zákonným spôsobom preukázaná a 3/ rozhodnutie súdu je potrebné analyzovať ako celok s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bol prijatý. 16. Aplikujúc vyššie uvedené kritéria na preskúmavaný prípad, odvolací súd konštatuje, že popis konania odvolateľov - obžalovaných A. B. a C. D. v tzv. skutkovej vete rozsudku o obžalovanom E. L. (ods. 9 tohto uznesenia odvolacieho súdu), je podrobný a konkrétny, ktorý nie je výrazom podozrenia a teda zachovania prezumpcie neviny, ale skôr presvedčenia súdu o tom, že sa tak, ako je popísané uskutočnilo, resp. je spôsobilé vyvolať v obžalovanom tento dojem. Uvedenie odvolateľov, ako osôb, ktoré sa s obžalovaným E. L. podieľali na páchaní trestnej činnosti, bolo síce nevyhnutné pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného E. L. ako člena organizovanej skupiny, no svojou konkrétnosťou presiahlo mieru nevyhnutných informácii, ktoré bolo potrebné oznámiť. 17. Tento záver je možné podporiť rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) z 5. septembra 2019 vo veci C-377/18, ktorý sa týkal rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, súvisiacej s výkladom článku 4 ods. 1 prvej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343/EÚ z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1). súdny dvor v tomto rozhodnutí uviedol: 45 „ ... článok 4 ods. treba vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa v dohode, akou je predmetná dohoda (pozn. - dohoda o uznaní viny výmenou za nižší trest) vo veci samej, ktorú musí vnútroštátny súd schváliť, uvádzala účasť obvinených osôb, iných ako je osoba, ktorá túto dohodu uzavrela, a takto uznala svoju vinu, ale o ktorých sa rozhodne osobitne a označia sa jednak pod podmienkou, že toto uvedenie je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá uvedenú dohodu uzavrela, a jednak že v tej istej dohode sa jasne uvádza, že tieto ostatné osoby sú stíhané v rámci samostatného trestného konania a že ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná. 46 „V tejto súvislosti je na účely preskúmania dodržania prezumpcie neviny potrebné vždy analyzovať súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako celok a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. Ako na pojednávaní uviedla Komisia, akýkoľvek výslovný odkaz v určitých častiach súdneho rozhodnutia na neexistenciu viny spoluobvinených by bol zbavený svojho zmyslu, ak by sa ostatné časti tohto rozhodnutia mohli chápať ako predčasné potvrdenie ich viny.“ Prejudiciálna otázka sa vzťahovala k výkladu ustanovení článku 4 ods. 1 prvej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343/EÚ z 9.3.2016, v spojení s odôvodnením 16 prvou vetou a odôvodnením 17 tejto smernice. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta tejto smernice „členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pokiaľ sa zákonným spôsobom nepreukáže vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude označovať za vinnú.“ Podľa bodu 16 prvá veta odôvodnenia „prezumpcia neviny by bola porušená, keby sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci alebo v súdnych rozhodnutiach, ktoré nie sú rozhodnutiami o vine, označovala podozrivá alebo obvinená osoba za vinnú, ak tejto osobe ešte nebola preukázaná vina zákonným spôsobom.

Podľa bodu 17 odôvodnenia „Pod pojmom „verejné vyhlásenia orgánov verejnej moci“ by sa mali rozumieť všetky vyhlásenia, ktoré odkazujú na trestný čin a ktoré pochádzajú od orgánu zapojeného do trestného konania týkajúceho sa daného trestného činu, ako sú justičné orgány, polícia a iné orgány presadzovania práva, alebo od iného orgánu verejnej moci, ako sú ministri a iní verejní činitelia, pričom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy o imunite.“ 18. Je v rozpore, ak na jednej strane súd vo výroku o vine obžalovaného L. o odvolateľoch uvedie, že „A. B. a C. D. - vylúčení na samostatné konanie , o vine ktorých sa ešte právoplatne nerozhodlo...“, no v ďalšej časti skutkovej vety popisuje ich konanie spôsobom, že títo sa (svojej časti) trestnoprávne relevantného konania dopustili, nie, že sa ho mali dopustiť (ods. 10 tohto uznesenia odvolacieho súdu). Povaha zvolených formulácii pri opise konaní odvolateľov, je spôsobilá v očiach obžalovaných (odvolateľov) vzbudiť obavu z nedostatku nestrannosti sudcov, ktorí rozhodujú v ich trestnej veci. Rovnako aj použitie slovného spojenia „o ktorých vine sa ešte právoplatne nerozhodlo“, nie je primerané požiadavke zachovania prezumpcie neviny. Slovo „ešte“ v tomto spojení môže evokovať aj ten význam, že k takémuto rozhodnutiu o vine nateraz nedošlo, no v budúcnosti k nemu dôjde. Vhodným vyjadrením tejto zásady by bolo napr. slovné spojenie „ktorých vina nebola zákonným spôsobom preukázaná“, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie (ods. 17 tohto uznesenia odvolacieho súdu). 19. Nevyhnutnosť precíznej formulácie takéhoto typu súdneho rozhodnutia, zdôrazňuje aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 22.03.2022, sp. zn. , keď uvádza, že „... takéto súdne rozhodnutie musí byť formulované tak, aby nebolo možné vyvodzovať záver o vine tejto osoby, aby sa predišlo akémukoľvek podozreniu o zaujatosti voči nej a aby nebolo ohrozené spravodlivé prejednanie obžaloby v samostatnom konaní.“ Z citovaného uznesenia najvyššieho súdu tiež vyplýva, že zmienky o obžalovanom, o ktorého vine ešte nebolo právoplatne rozhodnuté a o jeho konaní, majú byť uvedené a sformulované tak obozretne, aby sa zabránilo prípadnému (i keď len implicitnému) predbežnému úsudku o jeho vine a to práve s poukazom na rozsudok ESĽP Mucha v. Slovenská republika. 20. Pri analýze preskúmavaného rozhodnutia ako celku, bolo potrebné, okrem formulácie skutkovej vety brať do zreteľa aj odôvodnenie rozsudku o obžalovanom E. L., v ktorom súd, okrem iného, uvádza: „v tomto prípade bolo pri určení výmery trestu nevyhnutné zohľadniť, že celá trestná činnosť obžalovaného, ako aj spoluobžalovaných, rovnako ako aj samotného objednávateľa bola odhalená predovšetkým samotným postojom obžalovaného, ktorý podrobne popísal celý priebeh predmetnej trestnej činnosti, kto sa ako na nej podieľal, čo všetko bolo pri tom použité a čo všetko sa následne po spáchaní skutku odohrávalo.“ Spoluobžalovanými sú v tomto prípade myslení odvolatelia. Zvolená formulácia odôvodnenia tohto rozhodnutia, je v rozpore s požiadavkou, že rozsudok musí jasne, jednoznačne vyjadriť to, že vina ostatných osôb (spoluobžalovaných a domnelých spolupáchateľov, ktorých sa výrok o vine netýka), nebola zákonným spôsobom preukázaná. 21. Vyššie uvedené zistenia viedli odvolací súd k záveru, že o rozsudku, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, rozhodol senát zložený zo sudcov, ktorí sa všetci stali vylúčenými z rozhodovania v trestnej veci odvolateľov a to pre porušenie prezumpcie ich neviny, vydaním rozsudku o obžalovanom E. L. zo dňa 18.01.2021, číslo konania – 237 (ods. 9 tohto uznesenia odvolacieho súdu). Tým došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodu podľa , teda bez vecného preskúmania správnosti tohto rozsudku. 22. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, bude vec opätovne prejednať v celom rozsahu a znovu o obžalobe rozhodnúť. Pre vylúčenie všetkých sudcov, ktorí tvorili senát, prejednávajúci trestnú vec odvolateľov, bolo potrebné nariadiť, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.