Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-164-2013.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa E. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. na ul. M. S. č. X proti odporkyni E. M. rod. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v J. na ul. H.. U. č. XXX zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave na Námestí slobody č. 12 kanceláriou v Košiciach Moyzesova č. 18 v konaní rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom E. M. nar. XX.X.XXXX, D. M. nar. X.X.XXXX, A. M. nar. XX.X.XXXX a C. M. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1.3.2013 č.k. 10P 60/2012-68 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Na čas po rozvode zveril maloleté deti E., D., A. a C. do výchovy matky, ktorá bude spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. E., mal. D., mal. A. a mal. C. po 30 € mesačne matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku o rozvode a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletými E., D., A. a C. každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa proti výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zaviaže otca prispievať na výživu každého dieťaťa po 50 € mesačne matke detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, pretože je invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom je len invalidný dôchodok vo výške 172 € mesačne, pričom má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. T. T.. Navrhovateľ bol uznaný iba za čiastočne invalidného a teda má podľa jej názoru možnosť zárobku aj mimo invalidného dôchodku. V konaní preukazovala, že navrhovateľ sa opakovane zdržiava v zahraničí, čo navrhovateľ poprel, pričom jeho pobyty v zahraničí sú spojené so zvýšenými nákladmi na cestovanie a pobyt a preto sa domnieva, že majetkové pomery a zárobkové možnosti a schopnosti navrhovateľa odôvodňujú, aby bol zaviazaný prispievať na výživu detí po 50 € mesačne. Tvrdenia navrhovateľa, že v budúcnosti neplánuje vycestovanie do zahraničia z dôvodu zdravotného stavu a invalidity je účelové v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ sa zdržiaval bez akýchkoľvek problémov v zahraničí, dokonca aj v priebehu roku 2012 a jeho zdravotný stav mu nebol prekážkou. Maloleté deti sú často chorľavé, sú v období rastu, čo si vyžaduje časté obmieňanie šatstva, obuvi a zvýšené náklady
na ich potreby, ktoré nie je schopná uhrádzať. Maloleté deti E. a D. sú navyše športové nadané, čo si vyžaduje zvýšené výdavky. Výška výživného určená rozhodnutím súdu prvého stupňa nezodpovedá potrebám detí.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach pred súdom prvého stupňa a navrhuje, aby súd zaviazal otca detí prispievať na výživu detí podľa návrhu matky.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že žije u rodičov v ich 4-izbovom byte v Michalovciach, je čiastočný invalidný dôchodca a jeho dôchodok činí 172,10 €. Iný príjem nemá a nevlastní ani žiaden majetok. Peniaze, ktoré s manželkou aspoň čiastočne mali, boli premárnené aj jej zásluhou. Nevie, kde sú peniaze, ktoré jej každý týždeň posielal, keď pracoval v Anglicku a peniaze jeho rodičov 2.000 €. Uviedol, že jeho rodičia tiež splatili dlh za brata navrhovateľky 1.000 € a finančne ich podporovali. Navrhovateľka sa nepodieľala ani na splatení ich úverov, ktoré vyplatil pomocou svojich rodičov. Išlo o stavebný úver 1.970,51 € plus úroky z omeškania od 17.5.2011, ďalej Poštovej banke tri úvery, spolu 3.415 €, ktoré boli vymáhané na základe rozhodcovského rozsudku, ďalšie dva úvery v ČSOB 512 € a Orange a.s. 240,69 €. Úvery boli uzatvorené počas manželstva a ich splácanie navrhovateľka ignorovala. V prílohe priložil upovedomenia od exekútora a rozhodcovského súdu. Nevie, z čoho odporkyňa usudzuje, že invalid sa môže ľahšie zamestnať ako zdravý človek. Má obmedzené možnosti zamestnania v takých odboroch, v ktorých sa vyžaduje perfektný sluch. Nemôže robiť šoféra z povolania, aj keď vodičský preukaz má. Nemôže pracovať v SBS, lebo mu pre zdravotné problémy nevystavia licenciu ani zbrojný preukaz. Maximálne môže pracovať v chránenej dielni, prípadne sa zamestnať pri podradnejších, menej platených prácach. Je vyučený keramik, avšak Pozdišovská keramika skrachovala. Nech odporkyňa uvedie, kde by sa mal so svojimi zdravotnými obmedzeniami zamestnať. Mala si viac vážiť, keď bol zdravší a pracoval a mal aj peniaze. Ak by si našiel prácu v zahraničí, rozhodne bude dobrovoľne platiť svojim deťom, s ktorými mu obmedzila styk a to aj vyššie výživné. Vyjadril názor, že súd nemôže rozhodovať na základe predpokladu, ale skutkového stavu, ktorý platí v čase rozhodovania. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí a ich zdravotný stav, tieto skutočnosti boli súdu známe a súd z nich pri určovaní výšky výživného vychádzal.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do výchovy matky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a vo vzťahu k odvolacím námietkam odporkyne udáva, že zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sú odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb detí. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že otec detí má zníženú pracovnú schopnosť o 60 % v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne a z uvedeného dôvodu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 172,10 €. Iný príjem nemá a poukazoval na to, že v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu si nevie nájsť adekvátne pracovné miesto. V konaní nebolo preukázané, že by majetkové pomery otca, prípadne jeho životný štandard naznačovali, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju sám prezentuje a teda, že by mal iný príjem ako pochádzajúci z invalidného dôchodku. Samotná skutočnosť, že sa zdržiaval v Anglicku po dobu niekoľkých týždňov, sama osebe nedovoľuje záver, že otec má potencionálne možnosti prispievať na výživu detí vyšším výživným, pričom ani matka detí netvrdila, že by mala vedomosť o tom, že otec detí má momentálne príjmy plynúce z práce v zahraničí. Z vykonaného dokazovania ani nie je možné uzavrieť, že by sa otec vzdal bezdôvodne príjmu z pracovnej činnosti, nakoľko skutočnosť, že zo zdravotných dôvodov požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý mu aj bol priznaný, nemožno hodnotiť tak, že sa zo subjektívnych dôvodov vzdal príjmu z pracovnej činnosti. Rovnako je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu má obmedzené možnosti na trhu práce. S prihliadnutím na to, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu mimo manželstva k mal. T. T., dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné v rozsahu 30 € mesačne pre každé maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zodpovedá možnostiam a schopnostiam, ako aj majetkovým pomerom otca, i keď je vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí nepostačujúce, avšak ako už bolo uvedené vyššie, uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami oboch rodičov.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.