Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2013

Potvrdené rozhodnutím 16Co/817/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky E.. R. P., narodenej XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. T., proti odporcovi OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/44/2013-40 zo dňa 30. 08. 2013, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom, v právnej veci navrhovateľky: E.. R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. T., proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a. s., IČO: 31 318 916, so sídlom Bratislava, Štúrova 5, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na CKN parcele XX, pre katastrálne územie T., vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, k CKN parcele č. XX o výmere 462 m2 - zastavané plochy a nádvoria a k CKN parcele č. XX o výmere 149 m2 - záhrady, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd u k l a d á navrhovateľke, aby do 30 dní od doručenia jej tohto uznesenia, podala návrh na začatie konania vo veci samej.

Rozhodnutie o trovách konania súd p o n e ch á v a rozhodnutiu vo veci samej.

odôvodnenie:

Vo vyššie uvedenej právnej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáha predbežným opatrením nariadiť odporcovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to podľa záložnej zmluvy zo dňa 03. 10. 2008, uzatvorenej medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Tunajší súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, pripojenými listinnými dokladmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 03. 10. 2008 došlo medzi odporcom : OTP Banka Slovensko, a. s, IČO: 31 318 916, so sídlom Bratislava, Štúrova 5 ako záložným veriteľom a navrhovateľkou ako záložcom, k uzatvoreniu záložnej zmluvy č. W. P. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHSU, ktorou bolo na zabezpečenie pohľadávky odporcu zriadené záložné právo k zálohu a to:

- k rodinnému domu číslo súpisné XX, postavenom na CKN parcele č. XX vrátane

všetkých jeho súčastí a príslušenstva, k CKN parcela č. XX o výmere 462 m2, zastavané plochy a nádvoria ako aj k CKN parcele č. XX o výmere 149 m2 - záhrady. Všetky uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Brehy.

Navrhovateľka má však zato, že určenie zabezpečovanej pohľadávky spôsobom, ako je tomu v Záložnej zmluve článok 1 je nedostatočné a spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť Záložnej zmluvy. Navyše v čase podpisu Záložnej zmluvy neboli navrhovateľke poskytnuté komplexné informácie o uskutočňovaných úkonoch, k podpísaniu listín pristúpila navrhovateľka v záujme napomôcť finančnej situácii v rodine. Navrhovateľka má zato, že pri uzatváraní citovanej zmluvy konala s odporcom ako spotrebiteľ, preto pokiaľ je niektorá zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je teda neprijateľná. Zriadenie záložného práva na hore uvedenú nehnuteľnosť bolo súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXHSU, pričom sa nejednalo o individuálne dojednanú podmienku. Túto podmienku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti. Navrhovateľka má zato, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, okrem iného tým spôsobom, že spotrebiteľ je zbavený ochrany podľa Smernice Rady XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 ako i ochrany na základe zákonov SR, nakoľko veriteľ sa môže v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky rozhodnúť pre výkon záložného práva, pričom ex offo kontrola súdu v zmysle zákona tu absentuje. Podľa navrhovateľky prax ukázala, že pri priamom výkone záložného práva, či už v procese dobrovoľnej dražby, alebo priamym predajom zálohu tretej osobe dochádza k vážnym sociálnym dopadom, pretože spravidla sa nenachádza dostatok vôle na zmoderovanie zmluvných pokút, zneplatnenie neprimeraných bežných úrokov a úrokov z omeškania, prípadne aj na vyvodenie dôsledkov z neprijateľných zmluvných podmienok. Tieto procesy prebiehajú mimo súdu a spotrebiteľ čelí zložitým právnym mechanizmom a právnymi službami lepšie vybaveným dodávateľom. Vzhľadom na absenciu náležitého súdneho preskúmania ustanovení zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, môže nastať situácia, kedy si odporca vymôže celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou výkonu záložného práva, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú bol navrhovateľ ako spotrebiteľ povinný zaplatiť v prípade existencie náležitého súdneho preskúmania zmluvných dojednaní. Navrhovateľka má zato, že dojednanie zabezpečenia úveru záložným právom na nehnuteľnosti tak, ako je tomu v predmetnej zmluve, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady XX/XX/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Navrhovateľka má zato, že tým, ako obdržala výzvu dražobnej spoločnosti zo dňa 10. 07. 2013, ako aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18. 07. 2013,je dôvodná obava, že odporca pristúpi k začatiu výkonu záložného práva skôr, ako bude v konaní pred súdom vo veci samej právoplatne rozhodnuté o návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti Záložnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, z dôvodu jej rozporu so spotrebiteľským právom a eventuálne určenia neexistencie záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe Záložnej zmluvy. Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech v konaní vo veci samej, nemohol viesť k obnoveniu pôvodného stavu veci, prípadne len s mimoriadnymi ťažkosťami.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci (, a prvá veta odseku 2 ).

Súd má za preukázané, že navrhovateľka ako dlžník, uzatvorila s odporcom zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. XXX/XXXX/XXHSU. Ďalej spolu s svojim manželom ako záložcovia uzatvorili s odporcom, ako záložným veriteľom, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. J. C., J.. S.. Z.., so sídlom P., v mene záložného veriteľa - odporcu, vyzval navrhovateľku na sprístupnenie nehnuteľnosti na dňa 02. 08. 2013, pričom zároveň bolo navrhovateľka oznámené, že záložný veriteľ začína výkon záložného práva. Súd má ďalej za preukázané, že predmetom výkonu záložného práva sú práve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. a to citované vo výrokovej časti tohto uznesenia. Predmetné nehnuteľnosti sú v podielom spoluvlastníctve navrhovateľky vo výške 1 - ice a jej manžela - Z. P. v rovnakom podiele 1 - ice.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci, súd preto pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § - u 76 ods. 1 písm. e/ a f/ , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok / prípadne právo / nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z obavy navrhovateľky, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany odporcu nedošlo k zhoršeniu jej faktického a právneho postavenia v konaní vo veci samej, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Ďalej nie je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej. Aktuálne, vzhľadom aj ku charakteru daného rozhodnutia, súdu neprináleží posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná. Nariadené predbežné opatrenie má cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol zo strany odporcu realizovaný eventuálny výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho / ale i faktického / postavenia navrhovateľky v konaní vo veci samej, prípadne k ohrozeniu realizácie eventuálneho súdneho rozhodnutia / ak by navrhovateľka bola prípadne úspešná vo veci samej/. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia.

Nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a je konkretizovaný tak, aby bolo absolútne zrejmé, ktorého oprávnenia sa má povinný subjekt , t. j. odporca dočasne / do doby právoplatnosti vo veci samej / zdržať.

Podľa názoru súdu, nariadením predbežného opatrenia v uvedenom rozsahu nevznikne odporcovi žiadna ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení - jeho záložné právo naďalej platí a je len dočasne pozastavený jeho výkon.

Pre dôvody uvedené vyššie, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa , súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Navrhovateľka spolu s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenie nepodala návrh vo veci samej, v návrhu len uviedla, aký návrh vo veci samej podá. Súd jej preto stanovil lehotu 30 dní na podanie návrhu vo veci samej. Lehota bude počítaná odo dňa doručenia jej predmetného uznesenia.

Podľa , účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd rozhodol o trovách konania tak, že rozhodnutie o trovách ponecháva rozhodnutiu vo veci samej.

V rámci konania vo veci samej, navrhovateľka si preto okrem trov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s predmetným návrhom, zároveň uplatní aj trovy konania v súvislosti s týmto predbežným opatrením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.