Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/87/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. X. Q. nar. XX.X.R. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, pracovisko Košice IV, dieťa rodičov: P. M. nar. XX.X.R. bývajúcej v O. A. H.Í. Č.. X, v súčasnosti v Krízovom centre v O. A. Q. A. F. Č.. X a Š. Q. nar. XX.X.R. bývajúceho O. A. K. Č.. XX, v súčasnosti Q. M., P. XXb, R. B. H., v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.5.2012 č.k. -200 v spojení s uznesením z 30.10.2012 č.k. -219 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok z 30. mája 2012 č.k. -200 v spojení s opravným uznesením z 30. októbra 2012 č.k. -219.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 30.5.2012 č.k. -200 v spojení s opravným uznesením z 30.10.2012 č.k. -219 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 14.3.2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému X. Q. A.. XX.X.R. od 1.1.2011 do budúcna zo sumy 2000,- Kč, t.j. 79,66 € na sumu 150 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Dlžné výživné od otca voči maloletému X. za obdobie od 1.1.2011 do 31.5.2012 vo výške 1.195,78 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov štátu rozhodne samostatným rozhodnutím. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého bez odôvodnenia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom

pre maloletého X.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti(neuviedol žiadne dôvody), ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému X.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 150,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého X. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné 150,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5,- €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého X. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 150,- € od 1.1.2011, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého X. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy aj časové obdobie (5 rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť 79,66 € mesačne (výživné na 1 deň 2,6 €) a absenciu záujmu otca o maloletého syna. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ustanovením vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu súdom určeného výživného. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, pretože vzhľadom k charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a dobu začiatku konania (konanie začaté 22.12.2010) by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní ( ). Zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, keďže k tomu mal vytvorené podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku podľa

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.