Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C., B. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s., Nové Zámky, Komárňanská cesta 3, IČO: 00 152 340, o zaplatenie odstupného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 4. marca 2013 pod č. k. -175 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie navrhovateľky v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.514,69 eura o d m i e t a .

V ostatnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a náhrady trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1.514,69 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 12.10.1995 do zaplatenia a 60,55 eura z titulu náhrady trov konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.1977. Navrhovateľka bola vymenovaná do funkcie personálnej riaditeľky a 07.06.1995 bola z tejto funkcie odvolaná. Pracovný pomer jej tým v zmysle ust. veta prvá neskončil, preto s ňou mal odporca dohodnúť ďalšie pracovné zaradenie. Odporca riešil danú situáciu výpoveďou podľa nadbytočnosťou, z toho dôvodu navrhovateľke patrilo odstupné, preto je jej nárok daný. Pri výške odstupného vychádzal z príjmu navrhovateľky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci skončeniu jej pracovného pomeru, z čoho mal za preukázaný jej mesačný príjem 757,31 eura (22.815,- Sk) a pri nároku na dvojnásobok (odstupné) vznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie 1.514,69 eura (45.630,- Sk). Túto sumu jej aj priznal. Ďalej uviedol, že priznal úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, pretože je nesporné, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 60,55 eura za zaplatený súdny poplatok.

Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Rozhodnutie považovala za nesprávne. V časti týkajúcej sa výšky odstupného uviedla, že súd vo veci nekonal vzhľadom na zabezpečenie znaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. , po ktorom mal rozhodnúť o jej uplatnenom nároku. Svoje vlastné rozhodnutie nerešpektoval a rozhodol v rozpore s ním. V konaní vedenom pod sp. zn. však prijal závery znaleckého posudku a rozhodol v súlade so znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil jej mzdu v rozhodnom období. Z toho dôvodu namietala nesprávne skutkové zistenia, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšej časti nesúhlasila s rozhodnutím súdu o úroku z omeškania, pretože výška úroku 17,6 % bola určená nesprávne. Ku dňu omeškania dlžníka z 12.10.1995 bola diskontná sadzba 9,75 %, takže úrok z omeškania mal predstavovať 19,5 %. Nesúhlasila s rozhodnutím ani v časti náhrady trov konania, pretože zaplatila dva súdne poplatky a to súdny poplatok za žalobu 1.824,- Sk a súdny poplatok za prvé odvolanie 1.824,-

Sk. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť jej sumu 1.591,12 eura s 19,5 % úrokom z omeškania od 12.10.1995 do zaplatenia a náhradu trov konania 121,10 eura.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky voči vyhovujúcej časti rozsudku nie je prípustné, preto ho v zmysle ust. odmietol a v ďalšej časti považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podanou žalobou zo dňa 14.03.1996 domáhala zaplatenia odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku v sume 45.630,- Sk s úrokmi vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v príslušných mesiacoch od 12.10.1995 do zaplatenia a náhrady trov konania. Prvostupňový súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.04.1996 pod č. k. -22 tak, že návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25.06.1996 pod č. k. -30 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho záveru prvostupňového súdu o tom, že nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného nie je daný. Následne prvostupňový súd uznesením z 26.08.1996 pod č. k. -36 konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. , v ktorom sa koná o rozdiel mzdy, ktorú navrhovateľka dostávala a ktorú podľa nej mala dostávať počas obdobia výpovednej lehoty do skončenia pracovného pomeru, t. j. do 30.09.1995. Na odporcu bol potom vyhlásený konkurz, počas ktorého súd vo veci nemohol konať a Krajský súd v Bratislave uznesením z 18.01.2012 pod č. k. -2017 zrušil konkurz úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a.s., v konkurze, Komárňanská cesta 3, Nové Zámky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.02.2012. Na výzvu súdu navrhovateľka listom z 28.12.2012 uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Prvostupňový súd potom vytýčil termín pojednávania na deň 04.03.2013, na ktoré sa účastníci konania nedostavili a vo veci rozhodol. Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 45.630,- Sk to znamená, že si uplatnila nárok v sume 1.514,63 eura (45.631,55 : 30,1260 = 1.514,63). Súd napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľke istinu v celkovej sume 1.514,69 eura to znamená, že prvostupňový súd návrhu navrhovateľky v časti istiny vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v priebehu konania neuplatnila vyšší nárok na odstupné a neupravila svoj návrh na začatie konania ani po vypracovaní znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn. . V danom prípade sa jedná o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom na začatie konania a návrhy účastníkov nemôže prekročiť. Prvostupňový súd teda správne prípisom z 02.04.2013 poučil navrhovateľku v danom smere a napriek tomuto poučeniu navrhovateľka na podanom odvolaní v časti istiny trvala. Je zrejmé, že si neuvedomila dva rozdielne uplatnené nároky, keď v tomto konaní sa domáhala vyplatenia odstupného, kde prvostupňový súd správne vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku dosahujúceho za predchádzajúci kalendárny štvrťrok ku skončeniu pracovného pomeru a v konaní bola predmetom dokazovania mzda navrhovateľky počas výpovednej doby. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd nemal absolútne dôvody pre prerušenie konania z uvedených dôvodov.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Prvostupňový súd návrhu navrhovateľky vo veci samej vyhovel v celom rozsahu, z toho dôvodu navrhovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tejto výrokovej časti rozsudku. Z toho dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľky odmietol.

V ďalšej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka v podanej žalobe ani v priebehu konania neuviedla, v akej výške sa domáha úroku z omeškania a uvedený nárok špecifikovala až v dôvodoch písomného odvolania. Obdobne špecifikovala i náhradu trov konania, ktorú si uplatnila za dva zaplatené súdne poplatky a to z návrhu na začatie konania a za odvolanie proti rozsudku. To znamená, že navrhovateľka

už pri podaní žaloby uplatnila svoj nárok na náhradu trov konania a povinnosťou súdu v zmysle ust. bolo rozhodnúť o trovách konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Povinnosťou súdu v novom rozhodnutí preto bude rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.