Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-111-2013.pdf
PDF · 71.24 KB
Case nature
Subarea
6Co/111/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C., B. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s., Nové Zámky, Komárňanská cesta 3, IČO: 00 152 340, o zaplatenie odstupného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 4. marca 2013 pod č. k. 13C/11/1996-175 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie navrhovateľky v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.514,69 eura o d m i e t a .
V ostatnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a náhrady trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 1.514,69 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 12.10.1995 do zaplatenia a 60,55 eura z titulu náhrady trov konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.1977. Navrhovateľka bola vymenovaná do funkcie personálnej riaditeľky a 07.06.1995 bola z tejto funkcie odvolaná. Pracovný pomer jej tým v zmysle ust. § 65 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce neskončil, preto s ňou mal odporca dohodnúť ďalšie pracovné zaradenie. Odporca riešil danú situáciu výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce nadbytočnosťou, z toho dôvodu navrhovateľke patrilo odstupné, preto je jej nárok daný. Pri výške odstupného vychádzal z príjmu navrhovateľky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci skončeniu jej pracovného pomeru, z čoho mal za preukázaný jej mesačný príjem 757,31 eura (22.815,- Sk) a pri nároku na dvojnásobok (odstupné) vznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie 1.514,69 eura (45.630,- Sk). Túto sumu jej aj priznal. Ďalej uviedol, že priznal úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, pretože je nesporné, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 60,55 eura za zaplatený súdny poplatok.
Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Rozhodnutie považovala za nesprávne. V časti týkajúcej sa výšky odstupného uviedla, že súd vo veci nekonal vzhľadom na zabezpečenie znaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/158/1995, po ktorom mal rozhodnúť o jej uplatnenom nároku. Svoje vlastné rozhodnutie nerešpektoval a rozhodol v rozpore s ním. V konaní vedenom pod sp. zn. 11C/158/1995 však prijal závery znaleckého posudku a rozhodol v súlade so znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil jej mzdu v rozhodnom období. Z toho dôvodu namietala nesprávne skutkové zistenia, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšej časti nesúhlasila s rozhodnutím súdu o úroku z omeškania, pretože výška úroku 17,6 % bola určená nesprávne. Ku dňu omeškania dlžníka z 12.10.1995 bola diskontná sadzba 9,75 %, takže úrok z omeškania mal predstavovať 19,5 %. Nesúhlasila s rozhodnutím ani v časti náhrady trov konania, pretože zaplatila dva súdne poplatky a to súdny poplatok za žalobu 1.824,- Sk a súdny poplatok za prvé odvolanie 1.824,-
Sk. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť jej sumu 1.591,12 eura s 19,5 % úrokom z omeškania od 12.10.1995 do zaplatenia a náhradu trov konania 121,10 eura.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky voči vyhovujúcej časti rozsudku nie je prípustné, preto ho v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietol a v ďalšej časti považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podanou žalobou zo dňa 14.03.1996 domáhala zaplatenia odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku v sume 45.630,- Sk s úrokmi vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v príslušných mesiacoch od 12.10.1995 do zaplatenia a náhrady trov konania. Prvostupňový súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.04.1996 pod č. k. 13C/11/1996-22 tak, že návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25.06.1996 pod č. k. 17Co/210/1996-30 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho záveru prvostupňového súdu o tom, že nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného nie je daný. Následne prvostupňový súd uznesením z 26.08.1996 pod č. k. 13C/11/1996-36 konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. 11C/158/1995, v ktorom sa koná o rozdiel mzdy, ktorú navrhovateľka dostávala a ktorú podľa nej mala dostávať počas obdobia výpovednej lehoty do skončenia pracovného pomeru, t. j. do 30.09.1995. Na odporcu bol potom vyhlásený konkurz, počas ktorého súd vo veci nemohol konať a Krajský súd v Bratislave uznesením z 18.01.2012 pod č. k. 3K/23/1998-2017 zrušil konkurz úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a.s., v konkurze, Komárňanská cesta 3, Nové Zámky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.02.2012. Na výzvu súdu navrhovateľka listom z 28.12.2012 uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Prvostupňový súd potom vytýčil termín pojednávania na deň 04.03.2013, na ktoré sa účastníci konania nedostavili a vo veci rozhodol. Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 45.630,- Sk to znamená, že si uplatnila nárok v sume 1.514,63 eura (45.631,55 : 30,1260 = 1.514,63). Súd napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľke istinu v celkovej sume 1.514,69 eura to znamená, že prvostupňový súd návrhu navrhovateľky v časti istiny vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v priebehu konania neuplatnila vyšší nárok na odstupné a neupravila svoj návrh na začatie konania ani po vypracovaní znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/158/1995. V danom prípade sa jedná o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom na začatie konania a návrhy účastníkov nemôže prekročiť. Prvostupňový súd teda správne prípisom z 02.04.2013 poučil navrhovateľku v danom smere a napriek tomuto poučeniu navrhovateľka na podanom odvolaní v časti istiny trvala. Je zrejmé, že si neuvedomila dva rozdielne uplatnené nároky, keď v tomto konaní sa domáhala vyplatenia odstupného, kde prvostupňový súd správne vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku dosahujúceho za predchádzajúci kalendárny štvrťrok ku skončeniu pracovného pomeru a v konaní 11C/158/1995 bola predmetom dokazovania mzda navrhovateľky počas výpovednej doby. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd nemal absolútne dôvody pre prerušenie konania z uvedených dôvodov.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Prvostupňový súd návrhu navrhovateľky vo veci samej vyhovel v celom rozsahu, z toho dôvodu navrhovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tejto výrokovej časti rozsudku. Z toho dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľky odmietol.
V ďalšej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka v podanej žalobe ani v priebehu konania neuviedla, v akej výške sa domáha úroku z omeškania a uvedený nárok špecifikovala až v dôvodoch písomného odvolania. Obdobne špecifikovala i náhradu trov konania, ktorú si uplatnila za dva zaplatené súdne poplatky a to z návrhu na začatie konania a za odvolanie proti rozsudku. To znamená, že navrhovateľka
už pri podaní žaloby uplatnila svoj nárok na náhradu trov konania a povinnosťou súdu v zmysle ust. § 151 OSP bolo rozhodnúť o trovách konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Povinnosťou súdu v novom rozhodnutí preto bude rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.