Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-98-2013.pdf
PDF · 68.04 KB
Case nature
Subarea
20Co/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej E. I., I.. G.. J. XX, H., o zaplatenie 126,15 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 4/2013-38 zo dňa 21.3.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 126,15 Eur a úrokov z omeškania uplatňovaných po 19.12.2012 zastavil. Druhým výrokom vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výška 8,5% ročne zo sumy 67,59 Eur od 23.7.2008 do 19.12.2012, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 29,08 Eur na účet právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §§ 142 odsek 1, 146 ods. 2 veta druhá v spojení s ust. § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tým, že „zákon hovorí, že v drobných sporoch nemusí súd priznať trovy vôbec alebo môže znížiť trovy konania prisudzované úspešnému účastníkovi, „ak sú neprimerané pohľadávke" (§150 ods. 2 O.s.p.). Zákon nedefinuje pojem „primerané" a ani judikačná prax nevygenerovala rozsah primeranosti. Potom súd musí aplikovať ust. § 136 O.s.p. a sumu trov určiť „svojou úvahou" (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2012, sp. zn. 13Co/241/2012).
V súdenej veci ide o prípad, kedy je možné aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., z týchto dôvodov súd priznal náhradu trov konania iba za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 euro a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu poskytnutej právnej služby vo výške 19,92 eura s DPH a režijného paušálu + 9,16 eura s DPH. Podľa ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym zástupcom žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca navrhovateľa platiteľom).“
Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov konania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že je rozsudok v napadnutom výroku je potrebný ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Súd prvého stupňa postupoval zákonne a správne, ak v predmetnej veci aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov konania v drobných sporoch. Zmierňujúce ustanovenie § 150 O.s.p. prichádza do úvahy za stavu, že existujú účelne vynaložené trovy, ktoré sa majú priznať, no existujú skutočnosti predpokladané ustanovením § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z.: „V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke vo veciach do 2000 Euro. Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.“
Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť, ako je vyššie uvedené, vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. Možnosť zníženia, prípadne nepriznania trov konania upravuje ust. § 150 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže súd aplikovať iba vo vzťahu k žalobcovi uplatňujúcemu si pohľadávku do výšky 1000 Eur.
V predmetnej veci sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 126,15 Eur. Nepochybne ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že trovy konania sú vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke neprimerané. Boli preto naplnené predpoklady, aby náhrada trov žalobcovi bola znížená. Postupom súdu prvého stupňa sa naplnil cieľ súdnych konaní v drobných sporoch.
Za tohto stavu, keďže namietané nesprávne posúdenie bolo nedôvodné, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.