Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-142-2013.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: 1. C. nar. XX.X.XXXX 2. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: MUDr. D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na ul. M. č. XX zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 a Ing. I. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na ul. M. č. XX o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.2.2013 č.k. 25P 320/2012-41 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zverenie mal. C. a mal. P. do jej osobnej starostlivosti, úpravu vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom a úpravu styku s maloletými deťmi. Zamietol návrh otca na zverenie mal. P. a mal. C. do jeho osobnej starostlivosti a úpravu vyživovacej povinnosti zo strany matky. Uložil rodičom, aby sa po dobu jedného roka podrobili odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevykonal všetky dôkazy relevantné pre objektívne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že podaným návrhom sa domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, avšak súd žiadnym spôsobom tieto neupravil a oba návrhy zamietol bez nariadenia znaleckého dokazovania a nezaoberal sa potrebou maloletých detí vzťahy vyriešiť. Naopak, odkazom na sociálne poradenstvo iba oddialil, resp. delegoval na inú štátnu inštitúciu. Druhý odvolací dôvod opiera o ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., nakoľko ide o nesprávne právne posúdenie veci - omyl pri aplikácii § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine, ktoré upravuje výchovné opatrenie v prípadoch nevhodného správania sa detí, porušovania povinnosti rodičov alebo zneužívanie ich práv. Domnieva sa, že súd aplikoval uvedené ustanovenie v prípade, kedy je jeho aplikácia vylúčená a nariadenie výchovného opatrenia je neprimeraným a nezákonným zásahom do práv a povinností rodičov a nie je aplikovateľné na situáciu v jeho rodine. Odmieta sa podrobiť sociálnemu poradenstvu a zúčastňovať sa na terapiách a žiada, aby bolo vo veci rozhodnuté.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že záujmom maloletých detí nepochybne je, aby boli vychovávané predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením maloletých detí a preto majú aj rovnaké právo podieľať sa na ich výchove, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmami maloletých detí. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Z výpovede oboch rodičov vyplynulo, že žijú v spoločnej domácnosti a obaja sa primerane k výške svojmu príjmu podieľajú na výžive maloletých detí, pričom otec vzhľadom na výšku svojho príjmu uhrádza náklady spojené s užívaním spoločnej domácnosti vrátane úhrady hypotekárneho úveru, preto na čas do rozvodu správne súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže z výpovedí rodičov aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že v súčasnej dobe rodičia nie sú schopný adekvátne komunikovať pri zabezpečovaní potrieb maloletých detí, čo je predpokladom aj pre možnú striedavú starostlivosť, dospel správne k záveru, že je v záujme maloletých detí nariadiť obom rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine za účelom nápravy ich vzájomnej komunikácie a zlepšenia výchovného pôsobenia na maloleté deti a zdôrazňuje, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s obidvomi rodičmi. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý psychický vývoj maloletých detí, ktorý je mimoriadne receptívny na negatívnu energiu a snažili sa namiesto svojich osobných konfliktov viac vnímať potreby maloletých detí, čomu by mali podriadiť svoju ďalšiu spoluprácu.
Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.