Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-481-2012.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/481/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci G. X. nar. XX.X.XXXX a maloletých detí N. X. nar. XX.X.XXXX a T. X. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov: R. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. č. XXX a G. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. nad Bodvou na ulici P. E. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P/245/2010-94 z 21.9.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že výživné pre G. X. nar. XX.X.XXXX je otec povinný platiť počnúc dňom nadobudnutia plnoletosti k jeho rukám.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie z 13.10.2005 č.k. 14C/240/2003 v časti určenia výživného na maloleté deti tak, že zvýšil výživné na G. X. nar. XX.X.XXXX z 39,83 eur mesačne na 70,- eur mesačne, N. X. nar. XX.X.XXXX z 33,19 eur na 60,- eur mesačne a maloletú T. X. nar. X.X.XXXX z 26,56 eur na 50,- eur mesačne, počnúc dňom 28.6.2010 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné na G. 814,59 eur za obdobie od 28.6.2010 do 30.9.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až do zaplatenia, ktoré je povinný platiť počnúc mesiacom október 2012. Dlžné výživné na maloletého N. 723,87 eur za obdobie od 28.6.2010 do 30.9.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, ktoré je povinný platiť počnúc mesiacom október 2012 a dlžné výživné na maloletú T. 632,88 eur za obdobie od 28.6.2010 do 30.9.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným do rúk matky maloletej až do zaplatenia počnúc mesiacom október 2012. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 a § 160 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné, nakoľko u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým z dôvodu, že od poslednej úpravy určenia výživného uplynulo časové obdobie siedmich rokov, kedy maloletý G., ktorý bol žiakom 5. ročníka základnej školy, v čase rozhodnutia súdu bol študentom strednej školy a maloleté deti N. a T., ktoré navštevovali v čase poslednej úpravy materskú školu boli v čase rozhodnutia súdu žiakmi 8. a 5. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili náklady na ich školské potreby, zvýšili sa výdavky na ich ošatenie, stravovanie a uspokojovanie nevyhnutných osobných potrieb. Pri rozhodnutí o zvýšení výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a výšku príjmu otca dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na
výživu G. 70,- eur mesačne, maloletého N. 60,- eur mesačne a maloletú T. 50,- eur mesačne. Takto zvýšené výživné považoval za primerané možnostiam a schopnostiam otca, pričom zdôraznil, že ani takto zvýšené výživné nezodpovedá v plnej miere potrebám detí, ale prihliadol a zohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí dobrovoľne prispieva na dvojčatá narodené z druhého manželstva, ktoré sú vo veku 5 rokov 50,- eur mesačne na každé dieťa. Dlžné výživné vyčíslil ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným a jeho zaplatenie v splátkach odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. s poukazom na finančné a majetkové pomery otca.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletým detí s návrhom, aby odvolací súd opätovne prehodnotil zvýšené výživné, ktoré považuje vzhľadom k svojim majetkovým a finančným pomerom za neprimerané, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, alternatívne zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a zákonné potvrdil s tým, že ani takto zvýšené výživné v dostatočnej miere nepokryje odôvodnené a primerané výdavky spojené s výživou a výchovou maloletých detí.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre maloleté deti. Vykonal všetky dôkazy pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, zohľadnil všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uvedenými v odvolaní, ktoré sú len veľmi všeobecného charakteru a neobsahujú žiadne konkrétne relevantné dôvody, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvého stupňa. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a konajúci súd dôsledne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že otcovi od poslednej úpravy pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom vo veku 5 rokov, narodeným z druhého manželstva, na ktorých výživu prispieva na každé dieťa 50,- eur mesačne. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného iba na uvedené sumy, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí za uplynulých 8 rokov, počas ktorých nebola upravovaná vyživovacia povinnosť otca, by zjavne odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale berúc do úvahy vznik ďalších dvoch vyživovacích povinností otca voči deťom narodeným z jeho druhého manželstva neumožňuje zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Súčasne zohľadnil reálny príjem otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách maloletých detí rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí. V súvislosti s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, konajúci súd správne postupoval, ak nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť a ktoré v žiadnom prípade nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, a to konkrétne výdavok
otca na splácanie úveru v Slovenskej sporiteľni 150,- eur mesačne s tým, že povinnosťou otca je usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd zvýšené výživné súdom prvého stupňa z uvedených dôvodov považuje za akceptovateľné a korešpondujúce zistenému skutkovému stavu a tiež ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na záver dodáva, že účelom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na odôvodnené potreby maloletých detí. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Keďže z vykonaného dokazovania je nepochybné, že tak na strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov, ako aj na strane otca spočívajúca v zvýšení jeho priemerného mesačného zárobku a s prihliadnutím na to, že od posledného rozhodnutia mu vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, súd prvého stupňa rozhodol správne o zvýšení výživného a rozhodol správne aj o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom pre maloleté deti. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa s použitím ust. § 160 ods. 1 O.s.p., kedy povolil otcovi splácanie dlžného výživného v splátkach, a tým zohľadnil jeho finančné a majetkové pomery.
Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti s tým, že zaviazal otca prispievať výživné priamo G.A., ktorý medzičasom nadobudol plnoletosť, a teda aj spôsobilosť samostatne hospodáriť s výživným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.