Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú V. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, štátnu občianku Q. T., dieťa otca V. W. K., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX T., V. F., B.T., W. Z. XXXX, Q. T., zastúpeného Q.. W. A., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. XX, A. A., Slovenská republika a matky J.. Q. K., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, slovenskej štátnej občianky, trvale bytom A. A., Y. XXXX/XX, toho času bytom R., V.. T.. Š. X, Slovenská republika, zastúpenej Q.. V. V. A., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom D., A. T. XXX/XX, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pôvodu, takto

rozhodol:

1. N a r i a ď u j e sa, aby odporkyňa J.. Q. K., rod. M., nar. XX. XX.XXXX n a v r á t i l a maloletú V. P.L. K., nar. , do miesta jej obvyklého pobytu v jurisdikcii príslušného súdu pre mesto W. Z., XX. XX. XXXX M. W. Z., Q. T. Q. T., v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V prípade, že odporkyňa v súlade s výrokom podľa odseku 1. tohto rozhodnutia, tak neurobí, je p o v i n n á odovzdať maloletú po uplynutí uvedenej lehoty navrhovateľovi V. W. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je o p r á v n e n ý maloletú prevziať.

3. V prípade návratu maloletej na územie Q. T., je navrhovateľ p o v i n n ý zabezpečiť po dobu 6 mesiacov :

a) adekvátne ubytovanie odporkyni a maloletej a zaplatiť nájomné po dobu 3 mesiacov vopred, b) poskytnúť odporkyni súčinnosť pri zabezpečení zamestnania adekvátne jej kvalifikácii.

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa pán V. W. K., štátny občan Q. republiky, sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24. 05. 2013 domáhal toho, aby súd matke dieťaťa nariadil návrat maloletej V. P. K., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky Q.j republiky, do krajiny jej obvyklého pobytu na územie Q. republiky a to v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletého dieťaťa uzatvorili dňa XX.XX.XXXX na území B., pričom manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu A. A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX7, pod por. č. XXX. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že sa narodil v Q. republike, je štátnym občanom Q. republiky, nemá slovenské štátne občianstvo. Narodením XXXX. získal štátne občianstvo Q. republiky, jeho materinský jazyk je jazyk P. Ďalej navrhovateľ uviedol, že matka je štátnou občiankou B.. Maloletá V. P. sa narodila dňa XX. XX. XXXX M. W. Z. M. Q. republike, je štátnym občanom Q. republiky. Ich posledným spoločným bydliskom bola adresa XX B. E., A. X., W. Z. XXXX, Q. republika. Navrhovateľ

svoj návrh odôvodňoval tým, že matka spolu s maloletou V. P. pricestovali na Slovensko dňa XX. XX. XXXX. Jednalo sa o cestu plánovanú už niekoľko mesiacov, za účelom pobytu matky a maloletej počas Vianočnej sezóny na Slovensku pri rodine matky dieťaťa. Táto cesta sa podnikla s jeho vedomím a s jeho súhlasom. On sám spolu so svojou druhou dcérou V. P. K., nar. XX. XX. XXXX, pricestoval na Slovensko dňa XX. XX. XXXX, aby ako rodina spoločne oslávili Nový rok, pričom sa spolu mali následne vrátiť do Q. republiky, kde maloletá V. P. mala nastúpiť do Základnej škola (C. S. W.-W. B.). Matka spolu s dieťaťom mali rezervované letenky na XX. XX. XXXX. Podľa jeho tvrdení matka dieťaťa jeden deň pred plánovaným odletom t.j. XX. XX. XXXX mu oznámila, že sa nemieni vrátiť naspäť do Q. republiky a že ani maloletej V. P. nedovolí návrat. Pre neho to bolo niečo, s čím absolútne nepočítal, pretože i keď manželstvo bolo určitým spôsobom problémové, naďalej ho považoval za usporiadané. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na tú skutočnosť, že s takýmto jednostranným rozhodnutím matky dieťaťa nesúhlasil a dožadoval sa aspoň návratu maloletej na územie Q. republiky, kde mala maloletá zaplatenú súkromnú základnú školu na jeden rok vopred. Na veľké naliehanie a presviedčanie zo strany matky, predovšetkým s ohľadom na to, že nechcel vyvolať ďalšie konflikty a chcel zachovať rodinu, tiež aj preto, že nechcel, aby prepadli X letenky, napokon súhlasil s tým, že maloletá V. P. môže zostať na B., pričom predĺžiR. letenky na XX. XX. XXXX. Pred odchodom maloletej zakúpil veci na oblečenie, matke nechal 600 € s tým, aby povedala, ak potrebuje niečo naviac. Matka uviedla, že nič nepotrebuje, že ona zarába a vie sa o seba a o maloletú postarať. Od uvedenej doby je v kontakte s maloletou V. P. len formou Skype. Maloletá mu niekoľkokrát s plačom povedala, že sa chce vrátiť domov. Navrhovateľ poukazoval na tú skutočnosť, že s odporkyňou postupne prestali komunikovať ohľadom čohokoľvek iného, ako maloletého dieťaťa, pričom zistil, že matka dieťaťa podala na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej V. P., ktorý bol vedený pod spisovou značkou z ktorého sa dozvedel, že matka pracuje v R.. Zostal na pochybách s tým, kto zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá navštevovala V. Š. M. A. A.. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že jeho právnemu zástupcovi sa medzičasom podarilo zrealizovať stretnutie s matkou dieťaťa, ktorej vysvetlil situáciu v ktorej sa ocitla a čoho sa dopustila. Podľa tvrdenia, matka v tom čase ani netušila, že sa dopustila únosu dieťaťa. V následných dňoch a týždňoch prebiehali rozhovory, ktoré spočiatku smerovali k zmierlivému vyriešeniu veci a po poslednom rozhovore v polovici V. XXXX však z jeho strany nádej zhasla, pretože matka výslovne uviedla, že sa nevráti a ani dieťa do Q. republiky nepustí. Ďalej v konaní poukazoval na tú skutočnosť, že matka mu jednostranným konaním znemožnila výkon jeho opatrovníckeho práva k mal. dieťaťu, pretože do doby, než matka s dieťaťom vycestovala na územie B. republiky, žili spolu ako manželia a rodina a on aktívne vykonával svoje rodičovské právo k mal.dieťaťu. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že mal. V. P. sa narodila v Q. republike v roku XXXX z manželstva a od toho času až do N. XXXX maloletá bývala a žila zásadne len v Q. republike. Územie SR navštevovala len 1x ročne spolu s matkou za účelom návštevy starých rodičov zo strany matky a vždy s jeho súhlasom a vždy len na obmedzený čas. Maloletá na území SR nikdy nenavštevovala žiadnu inštitúciu. Poukazoval aj na vyjadrenie samotnej matky vo veci o tom, že na území Q. a v Slovenskej republiky sa zdržiavali v pomer 80% : 20%. Tiež uvádzal, že pripúšťa, že väčšinu starostlivosti o maloletú zabezpečovala matka dieťaťa, ktorá bola s dieťaťom viac v domácnosti a mala na to lepšie podmienky. On sám bol zamestnaný, ale tiež sa podieľal na osobnej výchove a opatere mal. dieťaťa. Maloletú V. P. finančne a aj osobne podporoval. Maloletá pokiaľ žila v Q. venovala sa pravidelne karate, baletu a gymnastike. V Q. má staršiu sestru V. P. K., ktorá bola Q. orgánmi zverená do jeho výhradnej starostlivosti a s ktorou maloletá má dobrý vzťah. Zdravotnú starostlivosť mala maloletá poskytovanú cez jeho súkromnú zdravotnú pomoc. Maloletá nemala nikdy faktický pobyt na území Slovenskej republiky a pokiaľ sa na území Slovenskej republiky zdržiavala, jednalo sa krátkodobé pobyty za účelom návštevy rodinných príslušníkov zo strany matky dieťaťa. Popieral tvrdenia matky dieťaťa o tom, že by maloletej na území Q. hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Poukazoval na to, že v Q. žili v rodinnom dome, ktorý bol riadne zabezpečený, kde mala maloletá vytvorené dobré podmienky pre svoju výchovu a opateru. Matka dieťaťa a odporkyňa v tomto konaní mala k dispozícii osobné motorové vozidlo, ktorým prevážala aj dieťa, určitú dobu bola aj zamestnaná v Q.. Počas pobytu matky v Q. matka viackrát cestovala takmer po celej Q. a to cesty autom, autobusom, lietadlom. Matka sa v Q. venovala hodinám tanca, ktoré vyučovala, stretávala sa so svojimi kamarátkami, chodievala sama pešo s maloletou V. P. nespočetne krát na pláž, do verejných parkov, na detské ihriská. Počas spolužitia s matkou a s maloletou na území Q. sa spoločne zúčastnili majstrovstva sveta vo futbale, chodievali spolu na koncerty a na rôzne kultúrne podujatia a matka dieťaťa sa nikdy nesťažovala na pocit nebezpečenstva, či strachu z kriminality v Q.. Ďalej poukazoval na svoj hlboký citový vzťah k mal .dieťaťu na súčasnú nemožnosť výkonu jeho rodičovského práva voči mal. dieťaťu a domáhal sa toho, aby súd jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

Matka dieťaťa vo svojej ústnej výpovedi na súdnom pojednávaní dňa XX. XX. XXXX a dňa XX. XX. XXXX uviedla, že z jej strany necíti, že by došlo k neoprávnenému únosu je maloletej dcéry alebo k neoprávnenému zadržiavaniu dieťaťa na území Slovenskej republiky. Matka poukazovala na to, že otec dieťaťa mal vedomosť o tom, že odchádza na Slovensko. Najprv to bolo len na X mesiace, neskôr to bolo do Q. XXXX.V tom čase mali nezhody so svokrom, t.j. starým otcom dieťaťa zo strany otca a obaja vedeli, že skôr či neskôr nebudú môcť žiť na území Q. a že odtiaľ odídu. Chceli tak urobiť ešte predtým, než maloletá nastúpi do ZŠ, pretože to považovali za najvhodnejší čas na presťahovanie sa. Uviedla, že otec trochu zavádzal vo svojich podaniach, keď tvrdil, že dohoda o vycestovaní bola len na X mesiace, pretože otec už XX. XX. XXXX jej poslal SMS-správu, že to tam sám nevydrží, nevydrží tlak a hádky, ktoré mal so svojim otcom. Týmto jej tvrdeniam mala nasvedčovať aj tá skutočnosť, že M. Q. predávali dom, pričom sama uviesť nevedela, či dom je predaný alebo nie. Uviedla, že v tom čase sa mala predávať aj firma starého otca dieťaťa, ktorý uvažoval o svojom odchode na dôchodok a nemala správu o tom, ako to dopadlo. Matka dieťaťa ďalej uvádzala, že neustále mali medzi sebou nejaké hádky a ona vedela o tom, že otec jej dieťaťa je pod vplyvom svojich rodičov a tiež aj pod vplyvom zvýšeného pracovného zaťaženia a vedela, že otec dieťaťa potrebuje ženu, ktorá by to chápala a podporovala ho a preto ona vo veci nič osobne nepodnikala a nekonala až do V. XXXX, kedy jej otec dieťaťa oznámil, že podal návrhy na príslušné orgány. Z toho dôvodu potom aj ona podala návrh na úpravu rodičovských práv a chcela len, aby súd rozhodol, že do času, kým sa nerozhodne o rozvode bude dieťa v jej osobnej starostlivosti. Sama však nemá vedomosť o tom, či otec dieťaťa už podal " rozvodové papiere" alebo nie, hoci jej to tvrdil. Ona sama sa chcela s otcom dieťaťa ešte osobne stretnúť, kým bol na území SR a chcela sa s ním o tomto zhovárať a vyjasniť si situáciu, ale otec takýto rozhovor odmietol a potvrdila, že otec odchádzal z územia SR s tým, že obaja sú pohádaní. Ona sama nemala záujem na tom, aby sa veci riešili cez SMS-správy. Dňa XX. XX. XXXX sa jej otec dieťaťa ozval s tým, že sa chce vysťahovať na Slovensko, avšak už dňa XX. XX. XXXX znova zmenil svoj názor. Ona sama si našla prácu v meste R., odkiaľ dochádzala do A. denne, pretože dieťa žilo v A. kde navštevovalo V. H. umožnila a ponúkla jej byt na krátkodobé W. v prípade zlého počasia alebo dlhšieho výkonu práce, ale keď jej otec dieťaťa XX. XX. XXXX oznámil, že sa chce dostať na územie Slovenskej republiky, tak začala hneď konať a vzala do nájmu byt v R. Dúfala, že na územie SR príde aj otec dieťaťa. Na ďalšie dotazy súdu matka uviedla, že v Q. žila od augusta XXXX a v auguste XXXX uzavrela manželstvo s otcom dieťaťa a v auguste XXXX sa jej na území Q. narodila dcéra V. P.. Otca svojho dieťaťa spoznala už skôr, pretože ich rodičia boli priatelia a sporadicky sa kontaktovali. V čase uzavretia jej manželstva s otcom dieťaťa tento bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom bývali vo štvrti A. X., ktorá síce nebola chránená ale dom bol zabezpečený, jednak zabezpečovacím zariadením priamo na dome, ale aj pozemok bol ohradený. V čase, keď začala pracovať vo firme starého otca dieťaťa zo strany otca, tak si zakúpila z vlastných finančných prostriedkov menšie auto, ktoré vlastnila asi do roku XXXX. Keď sa jej narodila mal. V. P., dostala väčšie auto, ktoré bolo aj bezpečnejšie. Sama bola zamestnaná v T.eťaťa, ako Y. S otcom dieťaťa mali zriadený spoločný účet v banke, resp. bol to jeho účet a ona bola ako spolu disponovateľ tohto účtu. V januári XXXX skončila pracovný pomer vo firme sC., pretože tento jej nedovolil zostať na materskej dovolenke dlhšie ako 3 mesiace. Znova sa vo firme zamestnala v roku XXXX, kedy maloletá navštevovala zariadenie pre deti a v tom čase pracovala na dobu 8 hodín až do novembra XXXX, kedy ju svokor z firmy vyhodil, pretože mali obrovské nezhody a pracovné problémy. V tom čase ona žiadala svokra, aby mohla pracovať len na ?-úväzku, čo si tento vysvetlil tým, že sa jej pracovať nechce. Žiadnu výpoveď nedostala a dostala ju len ústne a prestal jej chodiť aj plat na účet. V marci XXXX ju samotná firma požiadala o výpomoc a tak nastúpila do práce a napokon až do októbra XXXX tam pracovala. Podľa jej názoru ju svokor neustále podceňoval, neuznával ju ako ženu, preto po dohode s jej manželom a s otcom maloletej Miji Anastazii dospeli k záveru že pre ich rodinu a aj pre mal. dieťa bude lepšie, aby prácu zmenila. Od septembra XXXX si preto začala hľadať iné zamestnanie v Q., čo sa jej nepodarilo a v októbri XXXX. dala B. výpoveď zo . Vlastníkom firmy je jej B. mal. V. P.. Uvádzala, že aj z tohto dôvodu začali vznikať medzi nimi konflikty, bola presvedčená, že starý otec dieťaťa nedostatočne otcovi maloletej dôveroval pri vedení firmy, mal iný názor na vedenie firmy a z toho boli T. Sama mala vedomosť o tom, že firma sa mala v roku XXXX predávať, ale zistila, že firma sa zrazu nepredáva a v apríli alebo v máji XXXX B.a od otca dieťaťa dozvedela, že starý otec ho necháva konečne viac pracovať a rozhodovať v rodinnej firme a že sa im v obchodoch začalo dariť. Pokiaľ sa týka spoločenských kontaktov uvádzala, že pred odchodom na Slovensko, mal. V. P. navštevovala materskú škôlku v Q.. So svojim okolím sa veľmi nestretávali, ona sama sa priatelila s jednou J., s ktorou boli približne rovnako tehotné a ktorej rodina tiež dbá na rodinné tradície. Táto však žila na druhom konci mesta, stretávali sa 1x za 2 týždne alebo 1x za mesiac v reštaurácii alebo v cukrárni, kde sa deti hrali v detskom kútiku a toto bola jej jediná priateľka. Maloletá navštevovala rôzne rodinné oslavy iných maloletých detí, ktoré sa veľkolepo oslavujú. Inak sa s dieťaťom

nedalo veľmi ísť, iba ak na pláž, kde však bolo množstvo ľudí. Potvrdila, že v rodinnom dome, v ktorom bývali bol dvor a bazén a dom bol dosť veľký na to, aby v prípade, že dieťa vyrastie malo samostatnú izbu. Uviedla, že podľa jej vedomostí v súčasnej dobe otec dom odpredal a sama nemala vedomosť, kde sa presťahoval. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že v rámci udržiavania určitého odstupu medzi majiteľom firmy a zamestnancami sa neudržiavali nijaké bližšie priateľské vzťahy so zamestnancami, aj otec dieťaťa pokiaľ vyučoval karate, jednalo sa viac menej o jeho zákazníkov, ktorí sa domov nepozývali. Potvrdila, že ona tiež pôvodne vyučovala C., pričom sa kontaktovala so zákazníkmi, ktorí sa tiež domov nepozývali a tak neustále sa pohybovala len vo veľmi obmedzenom a úzkom rodinnom kruhu, pričom ani svokrovci nemali množstvo priateľov, s ktorými by udržiavali spoločenské kontakty. Uvádzala, že na výlet sa na území Q. úplne slobodne ísť nedá. Na území SR môže byť každý deň hodinu aj dve s dieťaťom na detských ihriskách, môže sa slobodne pohybovať po celej krajine. Uviedla, že na území Q. sa sama s dieťaťom nikdy nepohybovala bez auta po meste a aj na ihrisko vzdialené 3 minúty od ich rodinného domu nikdy nešla s dieťaťom pešo a na ihrisku sa zdržiavala len veľmi krátku dobu z dôvodu bezpečnosti. Ešte aj pri nedeľnej prechádzke s otcom, brávali so sebou aj psa.

Kolízny opatrovník poukázal na svoju písomne vypracovanú správu zo šetrenia súčasných pomerov matky a mal. dieťaťa na území SR. Vo svojej výpovedi konštatoval, že zistil, že matka žije spolu s mal. dieťaťom v prenajatom byte, pričom domácnosť je zariadená moderným nábytkom. V čase šetrenia pomerov bola v domácnosti aj mal. V. P., ktorá sa nebála iba sa trošku hambila. Maloletá sa počas rozhovoru dožadovala svojho odchodu do V. Š., nebola komunikatívna na otázky, ktoré zaujímali úrad. Z toho ako sa maloletá dožadovala odchodu do V. Š., úrad usúdil, že maloletá má kamarátky a rada škôlku navštevuje. Maloletá pri rozhovore potvrdila, že žila aj v JP. a teraz žije na Slovensku. Maloletá vyzerala spokojná, bola čisto oblečená a neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa.

Podľa článku 1. Dohovoru o medzinárodných aspektoch únosoch detí, ktorý bol prijatý v Hágu dňa 25. 10. 1990 a publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR, pod č. z. ďalej len " (Dohovor)", cieľom tohto dohovoru je :

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa článku 3. Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak :

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa článku 4. Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa článku 12. Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3. a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty 1 roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa vžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa článku 13. Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do znesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa článku 19. Dohovoru, rozhodnutie podľa toho Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Podľa článku 20. Dohovoru, návrat dieťaťa podľa článku 12. možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a otca dieťaťa, výsluchom matky dieťaťa a vyjadrením sa jej právnej zástupkyne, vyjadrením sa kolízneho opatrovníka, listinnými dokladmi: sobášnym listom, potvrdením o súčasnom trvalom pobyte mal. dieťaťa, rodným listom mal. dieťaťa, správou Centra pT. zo dňa 1X.XX.XXXX, správou Úradu pT., zo dňa XX. XX. XXXX, písomne podanou správou o prešetrení súčasných pomerov mal. dieťaťa Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v R. zo dňa XX. XX. XXXX, písomným potvrdením MJ. Q. T., zo šetrenia sociálnych pomerov, K. správou rodinného poradcu a čestným vyhlásením pani W. J. B., hlavnej advokátky vo veciach rodinných na MJ. Q. republiky, zo dňa XX. XX.XXXX spísanej v W., Q. republika, fotodokumentáciou, ktorú pripojil otec dieťaťa ohľadom spôsobu života na území JL. republiky. Súd sa ďalej oboznámil s dokladmi zo strany matky a to so základnými informáciami o Q.j republike, vydanými M. ČZ. v W. z roku XXXX, prepisom SMS-správ, ktoré matka súdu dodala, prepisom e-mailovej komunikácie starého otca dieťaťa zo strany otca zo dňa XX. XX. XXXX na adresu starého otca dieťaťa zo strany matky, lekárskym potvrdením o zdravotnom stave matky dieťaťa zo dňa XX. XX. XXXX vydaným MUDr. Š. E., N., R., Q. K. XXX/XA, rozhodnutím súkromnej ZŠU N. X, R. zo dňa XX. XX. XXXX, rozhodnutím tej istej školy z toho istého dňa o prijatí dieťaťa na štúdium odbor K. hodnotenie mal. dieťaťa z V. Š. pri centre špeciálno-pedagogického poradenstva, Š. V.. T.. Š. XX, R. D. dňa XX. XX. XXXX, hodnotenie a vyjadrenie sa k adaptačnému procesu mal. dieťaťa zo dňa XX. XX. XXXX vydaného V. Š., K. X, A. A., správou UNICEF o Q., publikovanej na internetových stránkach predloženou matkou, fotodokumentáciou o bezpečnostnom zabezpečení rodinného domu účastníkov konania v Q. republike, ktorú predložila matka dieťaťa a oznamami a upozorneniami pred cestovaním vydanými MJ.blikovanými na internetových stránkach ohľadom Q.. Zároveň súd z vlastnej iniciatívy si prezrel informačné stránky M. W. a správy tohto veľvyslanectva za čas od XX. XX. XXXX do XX.XX.XXXX ako aj za rok XXXX.

Vykonaním dokazovaním a medzi účastníkmi konania zostalo nesporné, že:

1. Rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa XX. XX. XXXX M. Š. F., okres Banská Bystrica. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu A. A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. XXX. Obaja rodičia uzatvárali svoje manželstvo ako manželstvo prvé. Matka dieťaťa je slovenská štátna občianka a otec dieťaťa je štátny občan Q.. Ďalej je v konaní nesporné, že maloletá V. P. sa narodila dňa XX. XX. XXXX počas trvania manželstva účastníkov konania, v meste W. Z. M. Q. republike. Maloletá V. P. má dvojité štátne občianstvo, je štátnou občianskou Q. republiky a podľa zákonov Slovenskej republiky aj štátnou občiankou Slovenskej republiky. Ďalej v konaní je nesporné, že maloletá od svojho narodenia až do XX.XX. XXXX prevažnú časť svojho života žila na území Q. republiky v spoločnej domácnosti so svojou matkou a aj so svojim otcom a tento pobyt

mal. dieťaťa na území Q. republiky, bol prakticky nepretržitý až s výnimkami niekoľkých návštev na Slovensko za účelom kontaktu matky maloletej, ako aj mal. dieťaťa s rodinou matky žijúcej na území Slovenskej republiky.

2. V konaní bolo nepochybne preukázané a zostalo nesporným a to, že na základe potvrdenia pani W. J. B., hlavnej advokátky vo veciach rodinných na Ministerstve spravodlivosti a ústavného rozvoja Q. republiky, že otcovi dieťaťa v tomto prípade navrhovateľovi, svedčí právo opatery mal. dieťaťa, pretože maloletá pochádza z manželstva, ktoré naďalej trvá a na základe § 20 Zákona o deťoch, č. XX z roku XXXX biologický otec mal. dieťaťa má plné rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu ak bol ženatý s matkou dieťaťa, kedykoľvek v čase od splodenia dieťaťa do jeho narodenia.

3. Podľa potvrdenia MJ. Q. republiky, podľa článku 18. ods. 2 Zákona, medzi rodičovské práva a povinnosti, ktoré môže mať osoba, ohľadne dieťaťa, zahrňuje právo a povinnosť starať sa o dieťa, udržiavať s dieťaťom kontakt, konať ako opatrovník dieťaťa a prispievať k výžive dieťaťa.

4. Medzi rodičmi zostalo nesporné a v konaní to bolo preukázané, že do vycestovania maloletej na územie Slovenskej republiky, rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali potreby mal. dieťaťa či už osobnou starostlivosťou, výživou, opaterou, výchovu maloletej. Je teda nesporné, že navrhovateľovi, otcovi dieťaťa svedčí právo opatrovníctva a základ jeho žaloby bol nepochybne preukázaný.

5. V konaní je tiež nesporné, že so súhlasom otca vycestovala matka spolu s maloletým dieťaťom dňa XX. XX. XXXX na územie SR a medzi účastníkmi konania v konaní bolo nesporne preukázané, že matka sa spolu s dieťaťom na územie Q. nevrátila a maloletá sa do dnešného dňa zdržiava na území SR.

Medzi účastníkmi konania zostalo sporné:

1. či maloleté dieťaťa sa zdržiava na území Slovenskej republiky so súhlasom alebo bez súhlasu otca dieťaťa, ako ďalšieho nositeľa opatrovníckych práv. 2. či sa rodičia dohodli o vysťahovaní rodiny na územie Slovenskej republiky. 3. otázky bezpečnosti krajiny v zmysle článku 20 Dohovoru.

Ad. 1. Ako to vyplýva z písomných vyjadrení, ako aj z ústnych vyjadrení oboch účastníkov konania, každý z nich má iný pohľad na uvedené sporné otázky. Matka maloletého dieťaťa tvrdí vo svojich písomných a aj ústnych výpovediach, že nie je si vedomá toho, že by dieťa protiprávne zadržiavala na území Slovenskej republiky a poukazovala na to, že dieťa sa nachádza na území Slovenskej republiky po predchádzajúcom súhlase otca dieťaťa, pričom argumentovala tým, že už na území Q. republiky s otcom dieťaťa sa rozhodli vysťahovať sa do inej krajiny. Do úvahy pri ich rozhovoroch prichádzali tri krajiny a to : V.Í., K., P. B. republika. Otec síce vo svojich písomných podaniach potvrdil, že o takejto možnosti uvažovali, avšak popieral tvrdenia matky o tom, že by sa už konkrétne dohodli a práve v tomto čase a poukazoval na tú skutočnosť, že nepodnikli žiadne oficiálne kroky k tomu, aby sa tieto úvahy aj naplnili.

Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného spisu tunajšieho súdu, č.k. matka dieťaťa podala dňa XX. XX. XXXX na tunajší súd návrh na začatie konania na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, proti otcovi dieťaťa. Tento svoj návrh, ktorý vlastnoručne podpísala, odôvodnila s tým, že s otcom dieťaťa žila až do XX. XX. XXXX v spoločnej domácnosti. V uvedený deň spoločne s maloletou dcérou pricestovala z Q. republiky na územie Slovenskej republiky. Po návrate na Slovensko sa rozhodla, že sa k odporcovi nevráti, predovšetkým v dôsledku závažného rozvratu ich vzťahov. V tomto návrhu tiež poukazovala na tú skutočnosť, že na Slovensku si našla zamestnanie, sama nemá pocit bezpečia vo vzťahu s odporcom, ako aj kvôli vysokej kriminalite, ktorá je v Q. republike a kvôli ktorej mala strach sa s dieťaťom a tiež sama voľne pohybovať. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že i keď je s otcom dieťaťa v telefonickom kontakte, tento žiadnym spôsobom neprispieva na výchovu a výživu maloletej dcéry a všetky náklady na potreby dieťaťa znáša sama, s čím jej pomáhajú rodičia. Týmto podaním sa domáhala zverenia maloletej V. P. do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 250 € do jej rúk. Konanie bolo zastavené a bolo vyslovené, že prejednanie tejto veci nespadá do právomoci súdov Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa XX. XX.

XXXX tunajší súd konštatoval, že vo veci nemôže konať, pretože nie sú splnené podmienky konania, pričom sa jedná o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Vo veci súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v ktorom sa uvádza, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Súd postupoval podľa Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom najmä z toho dôvodu, že medzi SR a Q. nie je uzatvorená žiadna bilaterálna dohoda, ktorá by upravovala právomoci súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti, resp. rodičovských práv a povinností, pričom Q. republika, nie je ani signatárom Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa prijatého dňa 19. októbra 1996 v Haagu, ktorý upravuje otázku právomoci v prípade konania o rodičovských právach a povinností k maloletému dieťaťu.

V danej veci súd konštatoval, že obvyklým pobytom mal. dieťaťa bolo územie Juhoafrickej republiky, kde sa maloleté dieťa narodilo a kde žilo prevažnú časť svojho života a kde aj obaja rodičia dieťaťa mali naposledy svoje spoločné bydlisko, pričom podľa tvrdenia samotnej matky dieťaťa sa na území Q. republiky zdržiavali 80% svojho života a maloletá sa na území Slovenskej republiky zdržiavala približne 20%. Ďalej v konaní bolo konštatované, že maloletá od januára XXXX do novembra XXXX navštevovala materskú škôlku v Q. o čom svedčí aj potvrdenie G. V. B. a od januára XXXX bola prijatá do školy C. S. W.-W. B.. Maloletá vie plynule komunikovať v slovenskom jazyku a aj v anglickom jazyku, počas pobytu v Q. navštevovala záujmové krúžky kP.. Z fotografií, ktoré boli súdu predložené, bolo zrejmé, že maloletá mala v Q., vytvorené sociálne väzby, primerane svojmu veku, mala kamarátske kontakty s inými deťmi, čo aj v tomto konaní potvrdzoval otec dieťaťa a napokon aj samotná matka dieťaťa v tomto konaní pripustila, že maloletá sa zúčastňovala narodeninových a iných osláv ostatných maloletých detí, hrala sa na detských ihriskách a žila normálny život primeraný svojmu veku. Ďalej v konaní bolo nesporné, že maloletá má vytvorené rodinné väzby tak v Q. ako aj na území SR pretože na území JL. republiky žijú starí rodičia dieťaťa zo strany otca, žije tam otec dieťaťa, žije tam N.aloletej a W. otca dieťaťa. Na území Slovenskej republiky žijú starí rodičia maloletej zo strany matky dieťaťa.

Za daných okolností súd preto vo veci konštatuje, že síce nedošlo k neoprávnenému premiestneniu maloletej, keďže otec dieťaťa dal súhlas s vycestovaním dieťaťa na územie Slovenskej republiky, za účelom Vianočného pobytu maloletej, ale došlo k neoprávnenému zadržiavaniu maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, potom čo otec dieťaťa prejavil nesúhlas s tým, aby sa maloletá dlhodobo zdržiavala na území Slovenskej republiky.

Ad. 2. Nie je možné konštatovať, že došlo k dohode rodičov o vysťahovaní sa rodiny na územie Slovenskej republiky, keďže dôkazné bremeno matka dieťa v tomto smere neuniesla. Matka v konaní nepreukázala žiadne také skutočnosti, že by sa rodina systematicky pripravovala na vysťahovanie sa z Q. republiky na územie inej krajiny, napríklad tým, že by otec dieťaťa sa snažil o ukončenie svojich podnikateľských aktivít na území JL. republiky a následne získaval informácie o práci a inom uplatnení na území druhej krajiny. Tak isto samotné tvrdenia matky o tom, že uvažovali o možnosti vysťahovať sa z Q. republiky až do troch rôznych krajín nesvedčí o tom, že došlo k úplnej a jasnej dohode medzi rodičmi dieťaťa o tejto skutočnosti.

Súdu sa z výpovedí účastníkov konania a nimi predložených dôkazov skôr javí to, že účastníci síce o takejto možnosti uvažovali alebo sa o nej rozprávali, ale k naplneniu a ku konkrétnej dohode medzi nimi nedošlo. Matka dieťaťa samotná potvrdila, že viac sa na územie Q. republiky nevráti, pričom to sama konštatovala vo svojom podaní zo dňa XX. XX. XXXX vo veci , kde uviedla, že po návrate na Slovensko sa rozhodla, že sa k odporcovi nevráti v dôsledku závažného rozvratu vzájomných vzťahov. Matka pricestovala na Slovensko dňa XX. XX. XXXX a teda po tomto dátume sa rozhodla jednostranne, že sa viac na územie Q. republiky nenavráti, pričom sa jednostranne rozhodla, že nebude súhlasiť ani s návratom maloletej V. P. na územie Q. republiky. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že už dňa XX. XX. XXXX sa na Slovensku zamestnala. Preto nie je celkom hodnoverné tvrdenie matky dieťaťa o tom, že v januári XXXX sa s otcom dohodli, že budú žiť na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho ona zabezpečila ubytovanie primerané celej rodine v meste R., tak, aby otec sa mohol presťahovať na Slovensko a tiež sa snažila zabezpečovať zamestnanie pre otca. Matkou produkované doklady a dôkazy nesvedčia o tom, že by sa rodičia skutočne dohodli o zmene spoločného bydliska. Všetky dôkazy skôr nasvedčujú tomu, že sa jednalo o jednostranné rozhodnutie matky dieťaťa, ktoré bolo motivované rôznymi okolnosťami, jednak pocitom blízkosti jej rodiny, jednak pocitom neusporiadaných

vzájomných vzťahov medzi ňou a otcom dieťaťa, čo napokon pripustil vo svojich podaniach aj samotný otec mal. dieťaťa a jednak aj matkou deklarovanými nezhodami medzi ňou a rodičmi otca dieťaťa na území Q. republiky a jej nespokojnosťou so svojim pracovným a spoločenským uplatnením sa na území Q. republiky.

Ad. 3. Súd v danej veci nemohol akceptovať ani tvrdenie matky dieťaťa o tom, že návrat mal. dieťaťa by bol návratom dieťaťa do nebezpečnej krajiny, kde by boli porušené základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd. Matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by na území Q. republiky dieťa utrpelo akúkoľvek ujmu na svojich základných ľudských právach, pokiaľ tam žilo. Matka dieťaťa žila na území Q. republiky od T. XXXX. Manželstvo uzavrela síce na území Slovenskej republiky, ale rodinu si spolu s otcom dieťaťa založili a vytvorili na území Q. republiky, kde sa maloletá aj narodila. Celý čas života až do XX. XX. XXXX maloletá žila na území Q. republiky. Matke preto pomery a spôsob života neboli neznáme. Matka si musela byť už v čase uzatvárania manželstva a zakladania rodiny vedomá odlišného spôsobu života, odlišnej mentality ľudí v krajine do ktorej sa vydávala. Všetky tieto okolnosti matke neboli neznáme a bola s nimi uzrozumená, žila v miestnych pomeroch, mala za sebou zázemie rodiny otca dieťaťa a preto jej tvrdenia o tom, že by maloletému dieťaťu na území Q. republiky hrozilo nebezpečenstvo, súd považoval v danej veci len za účelové. Je síce pravdou, že Ministerstvo zahraničných vecí SR v rámci ponúk o poskytnutí dôležitých informácií včasného varovania pred hroziacim nebezpečenstvom v zahraničí a pomoci v núdznych situáciách pri cestách do zahraničia, dáva informácie slovenským občanom o spôsobe života v jednotlivých krajinách. Je pravdou, že v týchto upozorneniach ohľadom bezpečnostnej situácie sa konštatuje, že Q. P. patrí medzi krajiny s vysokým výskytom násilnej trestnej činnosti a že je potrebné úzkostlivo dodržiavať zásady osobnej bezpečnosti, sú vydané odporúčania o cestovaní, stopovaní, nie je odporučené cestovať verejnou dopravou, zdržiavať sa v chudobnejších štvrtiach a je odporúčané zabezpečiť si vhodnú osobu ako sprievodcu. Tieto informácie sú však informáciami pre turistov neznalých miestnych pomerov, čo sa nedá konštatovať o matke dieťaťa, ktorá na území Q. republiky žila od roku XXXX a až do novembra XXXX. Matka je uzrozumená s miestnymi pomermi, vie ako sa má správať a pohybovať v tejto krajine, čo nie je znalé turistom, ktorí jednorázovo vycestujú na územie inej krajiny bez znalosti miestnych pomerov. Ministerstvo zahraničných vecí SR však nevydalo žiadnu výstrahu a ani žiadne upozornenie pre slovenských občanov na nebezpečenstvo zdržiavať sa v danej krajine, naopak upozorňuje na krásy krajiny a možnosti podnikania. Súdu neprislúcha hodnotiť bezpečnostnú situáciu na území Q. republiky a len v tejto súvislosti poukazuje na hore uvedené a poukazuje na tú skutočnosť, že tvrdenia matky v tomto konaní sa javia ako účelové tvrdenia, majúce privodiť priaznivé rozhodnutie súdu v prospech matky mal. dieťaťa.

Zo správy pani R. Z. B., diplomovanej sociálnej pracovníčky, podanej dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že otec dieťaťa si toho času prenajíma X-izbový dom na ulici T. W. B., kde býva spolu s mal. dcérou V. P. vo veku XX rokov, ktorá sa mu narodila z jeho predchádzajúceho vzťahu. Sociálna pracovníčka potvrdila, že dom sa nachádza v bezpečnom komplexe, s kontrolovaným vstupom. Otec dieťaťa na tejto adrese žije od Q. XXXX a potvrdil svoj úmysel dom odkúpiť v priebehu X rokov. Komplex sa nachádza blízko pláže, nákupného centra, hotela T.. Dom je priestranný, dobre zariadený, počas návštevy bol dom čistý a uprataný. Dva dni do týždňa a to v pondelok a štvrtok v dome pracuje gazdiná, pani A., vo veku XX rokov, ktorú má otec dieťaťa v úmysle zamestnať na X dní do týždňa v prípade návratu maloletej do jeho domácnosti, aby pomáhala rodine. Ďalej otec pred sociálnou pracovníčkou potvrdil svoj úmysel umožňovať maloletej V. P. najmenej 1x ročne navštevovať Slovensko za účelom zachovania kontaktu s jej rodinou na Slovensku. Otec ďalej deklaroval pred uvedenou sociálnou pracovníčkou svoj úmysel zapísať maloletú do ročníka "R" na Základnej škole v B. W. B., ktorá sa nachádza v blízkosti bydliska otca dieťaťa. Sociálna pracovníčka rozprávala aj s pani E. G., riaditeľkou školy G. V., ktorú predtým maloletá navštevovala. Bolo potvrdené, že obe strany maloletú podporovali a zapájali sa do školských aktivít maloletej, pričom sa striedali, kto odvezie a vyzdvihne dieťa zo školy. Dieťa bolo hodnotené ako : aktívne, šťastné a sebavedomé. Sociálna pracovníčka tiež rozprávala aj s dcérou V., ktorá býva s otcom dieťaťa od januára XXXX pričom maloletá V. potvrdila, že s mal. V. mala priateľský a blízky vzťah a popisovala ju ako svoju priateľku a potvrdila, že udržiava kontakt s maloletou prostredníctvom Skype. Sociálna pracovníčka konštatovala, že zo šetrenia v škole sa zdalo, že obaja rodičia sa zapájali do starostlivosti o maloletú, ale viac to robila matka dieťaťa. Otec dieťaťa zabezpečoval základné potreby najmä finančné a hlavne maloletú V. počas jej života v Q.. Jeho prechádzajúce a súčasné domáce podmienky vyzerajú pre dieťa bezpečné a súčasné prostredie v prípade jej návratu do Q. P. zabezpečuje

potreby maloletej. Zo šetrenia sociálnych pomerov sociálna pracovníčka konštatovala, že je evidentné, že otec dieťaťa mal s maloletou vrelý a blízky vzťah.

Na základe hore uvedeného súd konštatuje, že maloletá od svojho narodenia až do svojho odchodu z Q. republiky, nebola nijako poškodená na svojich ľudských právach a základných slobodách. Maloletému dieťaťu nebolo upreté právo na život, na bezpečie, zdravotnú starostlivosť, nebolo odlúčené od svojej rodiny, dostávalo sa mu výchovy a opatery zo strany oboch rodičov a tak isto aj výživy a dieťa nebolo týrané psychicky deptané, ani inak zneužívané. Naopak dieťa bolo hodnotené ako aktívne, šťastné a sebavedomé. Žilo v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sa o neho starali a po materiálnej stránke malo zabezpečené, všetko čo potrebuje. Preto neobstojí ani tvrdenie matky, že v prípade návratu exituje vážne nebezpečenstvo , že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Maloletá je útleho, predškolského veku, nevyjadrila sa k veci a vzhľadom na stupeň vyspelosti, nie je možné prikladať váhu jej prejavom, pretože v prevažnej miere kopíruje správanie svojich rodičov.

Záverom súd konštatuje, že obvyklým pobytom dieťaťa bolo územie Q., nedošlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa, ale došlo k neoprávnenému zadržiavaniu, otcovi dieťaťa svedčí právo opatrovníctva k maloletej a nie sú splnené podmienky uvedené v článku 13 a článku 20 Dohovoru. Súd preto nariadil návrat maloletej na územie Q., do miesta jej obvyklého pobytu pod jurisdikciu príslušných orgánov M. Q. v stanovej lehote a v prípade, že tak matka v stanovenej lehote neurobí, súd udelil oprávnenie otcovi mal. dieťa prevziať. Vzhľadom na odstup času, súd uložil otcovi povinnosť vytvoriť zábezpeku pre matku a maloletú tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.