Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/136/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Šoltésovej 20, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: H. P., rod. B., nar. X. H. XXXX, bytom O., Y. XX, o 40,72 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava", Trnava, Sladovnícka 13, zast. advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 1713/8, o odvolaní žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu Trnava z 21. februára 2012 č. k. -53, 1011200987 a z 12. septembra 2012 č. k. -75, 1011200987 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 21. februára 2012 p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa z 12. septembra 2012 v napadnutej časti zastavenia konania r u š í a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením č. k. -53 z 21. februára 2012 súd prvého stupňa na námietku pôvodného žalobcu (urobenú podaním z 28. decembra 2012, podaným osobne na súde 2. januára 2012) vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, na strane žalovanej je prípustné. Napadnutým uznesením č. k. -75 z 12. septembra 2012 potom I. pripustil zmenu žaloby s tým, že ďalej bude rozhodovať o požiadavke pôvodného žalobcu na zaplatenie mu žalovanou sumy 141,49 eur s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania od 1. marca 2012 do zaplatenia na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX spolu s náhradou trov konania a právneho zastúpenia a II. v časti zaplatenia sumy 40,72 eur konanie zastavil. Rozhodnutia odôvodnil právne použitím ustanovení , a , , a ( v znení neskorších zmien a doplnení - ), keď bol vo veci pripustenia vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej toho názoru, že je splnený zákonný predpoklad, že subjekt, ktorý z vlastného rozhodnutia nahlásil vstup do konania má právny záujem na výsledku predmetného sporu. Totiž v prípade, že by súd posúdil nárok (pôvodného žalobcu) ako daný, zasiahne sa do právneho postavenia vedľajšieho účastníka (správcu iného úpadcu), keď sa urobí sporným jeho právo požadovať úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby a čiastočnom zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa posúdením návrhu pôvodného žalobcu na rozšírenie a zmenu návrhu o 100,77 eur (novo uplatňované nároky za mesiace január až marec 2009) podľa obsahu ako žiadosti o zastavenie konania v časti celej pôvodne požadovanej istiny vo výške 40,72 eur, keď pôvodný žalobca poukázal na skutočnosť, že túto istinu započítal. Pôvodný žalobca upustil od uplatnenia podvodného (zrejme pôvodného) nároku v celej jeho výške, v tejto časti preto (súd prvého stupňa) konanie zastavil.

Proti týmto uzneseniam (v časti vyslovenia prípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej a čiastočného zastavenia konania) podal len pôvodný žalobca včas odvolanie s návrhom na ich zmenu (uznesení) tak, že dôjde len k jednoduchému pripusteniu zmeny žaloby, t. j. bez rozhodnutia o zastavení konania (nakoľko úmyslom pôvodného žalobcu nebolo i vziať žalobu čiastočne späť, ale len reagovať na skoršie započítanie platby reprezentujúcej pôvodne zažalovanú pohľadávku), resp. na zrušenie uznesenia o prípustnosti vedľajšieho účastníctva a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V časti vyslovenia prípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej zotrval na námietke nedostatku právneho vzťahu vedľajšieho účastníka k bytu obývanému žalovanou (ďalej tiež len „byt žalovanej“) a takto aj nedostatkom jeho právneho záujmu na výsledku konania, pretože vlastníkom domu s bytom žalovaného bol do 29. marca 2009 úpadca reprezentovaný žalobcom, po takomto čase spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o. a neskôr spoločnosť TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom s.r.o., ktorá byty previedla na nájomcov.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol napadnuté uznesenie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva potvrdiť pre podržanie si svojej skoršej argumentácie s upozornením pôvodného žalobcu, že v spore medzi ním a vedľajším účastníkom (o vylúčenie viacerých nehnuteľností vrátane domu s bytom žalovanej zo súpisu vykonaného vedľajším účastníkom) bola už vyriešená otázka oprávnenosti súpisu (v prospech vedľajšieho účastníka) a z tohto dôvodu odvolávanie sa na formálny zápis v katastri neobstojí.

Odvolací súd prejednal podľa celú vec (obe uznesenia o prípustnosti vedľajšieho účastníctva a zastavenia konania vo vzťahu k jeho pôvodnému predmetu za situácie, v ktorej napadnutie uznesení vyšších súdnych úradníčok súdu prvého stupňa včasnými odvolaniami naň oprávnenej osoby v celom rozsahu, teda aj v odvolaním nenapadnuteľnom pripustení zmeny žaloby spôsobilo zrušenie I. čiastkového výroku uznesenia o zmene žaloby zo zákona - v uvedenej súv. por. i ust. a vety tretej ) a to podľa bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a aj v tejto veci (obdobne ako vo viacerých skôr tunajším súdom i Okresným súdom Trnava prejednávaných druhovo totožných veciach za účasti tohto istého žalobcu i vedľajšieho účastníka, ďalej tiež len „skoršie veci“) musel dospieť k záveru, že napadnuté uznesenie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva treba považovať za správne (tentoraz bez výhrad, nakoľko súd prvého stupňa zjavne sa riadiaci skoršími rozhodnutiami odvolacieho súdu už správne formuloval i výrok uznesenia), kým naopak napadnuté uznesenie v časti zastavenia konania pôvodný žalobca (hoc aj evidentne - ako bude priblížené neskôr - len na prechodný čas a iba pre vyťaženie zo špecifickej procesnej situácie, teda z celkom iného než odvolaním uvádzaného dôvodu) musel dosiahnuť svoje (rozumej odstránenie rozhodnutia o zastavení konania).

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa o konkurze a vyrovnaní, v poslednom znení (ďalej tiež „ZKV“, ktorý je práve oným doterajším právnym prepisom uvádzaným v ) z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konania začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Odvolací súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predovšetkým zobral na vedomie, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. apríla 2013 č. k. -2481 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84“ „JUDr. Martinu Mrázovú, advokátku, Bratislava, Šoltésovej 20“ za súčasného vyslovenia, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty „JUDr. Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Námestie Slobody 10“ zanikla 8. apríla 2013, čo odvolací súd napokon aj zohľadnil v záhlaví tohto rozhodnutia, kde uviedol už novo ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty. V prejednávanej veci pritom o tejto skutočnosti nebolo treba rozhodovať, pretože účastníkom konania je správca konkurznej podstaty z titulu svojej funkcie a nie osoba ustanovená do funkcie, pričom ustanovenie ZKV (obdobne ako aj ) je vo vzťahu k inak platiacej úprave z ust. a osobitnou úpravou (lex specialis).

Pokiaľ šlo o problém vedľajšieho účastníctva, žiaduce je aj v tejto veci len zopakovať (to, čo sa pôvodný žalobca i vedľajší účastník v skorších veciach dočítali už niekoľkokrát, žalovaná však zjavne ešte nie), že pre tunajší odvolací súd je skutočnosťou známou už z rozhodovania v skorších veciach (bez potreby dokazovania, tu por. i ), že pôvodný žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ (na ktorú bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999 sp. zn. ) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty (o. i.) aj byt žalovanej (resp. presnejšie celý obytný dom, v ktorom sa taký byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal pôvodnému žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať (o. i.) aj s domom zahŕňajúcim byt žalovanej (dom súp. č. XXXX na parc. č. 8399/125, zapísaný príslušnou správou katastra na LV č. XXXXX), pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto (zmeňujúceho) uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu pôvodného žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol pôvodný žalobca) a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod sp. zn. ) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. , i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci (rozumej i domu s bytom žalovanej) zo súpisu podstaty vykonaného pôvodným žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci úpadcu spravovaného dnešným vedľajším účastníkom však napokon bolo známe (i tomuto súdu), že excindačnú žalobu pôvodného žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. -653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie pôvodného žalobcu Krajský súd v Trnave rovnako ešte pred vydaním vyššie spomenutého zmeňujúceho uznesenia (rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. -767) potvrdil.

Ak ale takto pôvodný žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia domu s bytom žalovanej do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom, v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného pôvodným žalobcom na strane vedľajšieho účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti a síce, že excindačná žaloba pôvodného žalobcu nebola zamietnutá len

z formálnych, ale i z vecných dôvodov; ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka (teda že by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou domáhala rozhodnutia osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak malo patriť celkom inej - z pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby a to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu práva na zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe pôvodného žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech (konanie v prejednávanej veci začalo až 27. mája 2011), a to v situácii, keď platby vymáhané pôvodným žalobcom už žalovaná (v pozícii nájomcu bytu) zaplatila vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od prvšieho súpisu veci aj po ustálení neoprávnenosti takéhoto súpisu sa doteraz žiaden súd nezaoberal.

Práve to bol ale dôvod, pre ktorý vyriešenie tejto otázky prislúchalo okrem konania o určenie vlastníckeho práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu pravda dôjde, je nevyhnutné vyriešiť si a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu).

Tým bol ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na strane žalobcu) by logicky viedol k následnej požiadavke žalovanej na vrátenie jej plnenia poskytnutého predtým vedľajšiemu účastníkovi (nepravdepodobnosť očakávania, žeby sa dotyčná uspokojila so situáciou, v ktorej by mala príslušné platby zaplatiť dvakrát a obrazný Čierny Peter by tak mal ostať v jej rukách). Pretože potom na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa ), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať ani argumentáciu pôvodného žalobcu z iných vecí snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovanou a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe vstupujúcej do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

Napokon dôvodnou nebola ani argumentácia nedostatkom vlastníctva vedľajšieho účastníka k domu s bytom žalovanej, keďže táto zamlčiavala opäť už z iných skorších vecí známy fakt, že k odvolaním podsúvaným prevodom vlastníckeho práva k domu a neskôr bytu na osoby tam uvádzané došlo až zmluvami zo 16. marca 2009 (prevod domu vedľajším účastníkom na spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o.), resp. ešte neskôr (zo spoločnosti TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom s.r.o. na skorších nájomcov), zdanlivý rozdiel medzi nadobúdateľom domu podľa prvej z takýchto zmlúv a prevodcom bytu z tej druhej je vysvetliteľný zmenou obchodného mena spoločnosti s ručením obmedzeným od 20. marca 2009 (tu pre prípad záujmu por. i obsah zápisu vo vložke č. 23437/T oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava) a v prejednávanej veci šlo (vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, ktorý ním práve z iniciatívy pôvodného žalobcu stále ostal) o uplatnenie pohľadávok týkajúcich sa ešte obdobia roku 2008 (teda z obdobia, v ktorom z dôvodov uvedených vyššie práva k domu s bytom žalovanej vrátane tých prenajímateľských evidenčne prislúchali pôvodnému žalobcovi, právne však vedľajšiemu účastníkovi).

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa ako vecne správne potvrdil.

Ani v prípade ďalšieho odvolaním výslovne napadnutého rozhodnutia (toho o zastavení konania a zmene žaloby) síce odvolacie námietky pôvodného žalobcu nebolo možné akceptovať, tu však pre súbeh viacerých okolností (pre 1. rozhodnutie jedným uznesením o pripustení zmeny žaloby aj o zastavení konania, 2. vydanie takéhoto uznesenia na to povereným zamestnancom súdu, 3. napadnutie uznesenia včasným odvolaním naň oprávnenej osoby v celom rozsahu, 4. snahu takto z konania eliminovať celý jeho pôvodný predmet a nahradiť ho novým, ako aj pre 5. nedostatok nápravy výpadku rozhodnutia o zmene žaloby - spôsobeného zrušením rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky zo zákona - novým rozhodnutím sudcu) odvolací súd nemal inú možnosť, než v príslušnej časti napadnuté uznesenie zrušiť (a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).

Takto to bolo, i keď sa pôvodný žalobca mýlil (a naopak vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a tiež súdu prvého stupňa bolo treba dať za pravdu) v tom, že podanie zo 23. februára 2012, podané osobne na súde prvého stupňa už 22. deň rovnakého mesiaca i roka a zasahujúce do pôvodne vymedzeného predmetu konania bolo len zmenou žaloby jej rozšírením (a nie aj späťvzatím žaloby, týkajúcim sa celej pôvodnej požiadavky).

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

V prejednávanej veci potom nebolo žiadnej pochyby o tom, že pôvodný žalobca pôvodnou žalobou od žalovanej požadoval 40,72 eur ako dlh na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie kalendárneho roka 2008 a podaním zhora (označeným spôsobom „Rozšírenie a zmena návrhu) nad rámec pojednania o tom, čo bolo pôvodným predmetom konania a aké hmotnoprávne úkony vykonal (on sám, teda neskorší odvolateľ) výslovne poukázal na svoj záujem v konaní ďalej požadovať výlučne nedoplatok za prvé tri mesiace roka 2009 (pri záujme na absolútnej presnosti od 1. januára do 29. marca 2009) v sume 240,17 eur, znížený o preplatok za skoršie obdobie 98,68 eur, teda 141,49 eur (240,17

- 98,68 = 141,49 eur).

Ak sa má potom vyjsť zo základných teoreticko-právnych definícií, podľa ktorých kvantitatívne obmedzenie pôvodnou žalobou uplatneného nároku je čiastočným späťvzatím žaloby, úplné ustúpenie od pôvodnej požiadavky je späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zmena žaloby môže byť predstavovaná ako kvantitatívnou, tak i kvalitatívnou korekciou skorších požiadaviek, s prihliadnutím k uvedenému vyššie však u kvantity len v smere rozšírenia požiadavky (na už skôr požadované pri pretrvaní aj dôvodu toto požadovať) o niečo skôr nepožadované a u kvality iba v smere náhrady skoršej požiadavky novou požiadavkou majúcou pôvod v odchylných tvrdeniach; nevyhnutné sa javí aj problém nastolený odvolaním v prejednávanej veci zovšeobecniť tak, že nespochybniteľný záujem pôvodného žalobcu domáhať sa v konaní nech aj sumy totožnej s tou požadovanou už skôr, resp. aj vyššej sumy, avšak z iného dôvodu v spojení s úplným opustením požiadavky nastolenej pôvodnou žalobou je procesne zmenou žaloby jej rozšírením o ďalší (pôvodne neuplatnený) nárok aj späťvzatím žaloby o pôvodne požadované, na ktoré treba reagovať podľa i Pretože však o pripustení (ale tiež o možnom nepripustení) zmeny žaloby možno hovoriť len vtedy, ak konanie má svoj jasne určený predmet a o taký prípad by ísť nemohlo, ak by sa o zmene žaloby malo rozhodnúť až po právoplatnom zastavení konania o jeho pôvodnom predmete (čiže vtedy, kedy by tu už nebol žiaden predmet konania spôsobilý rozšírenia či zmeny), u spomenutej kumulácie zmeny žaloby rozšírením a späťvzatia žaloby čo do celého jej pôvodného predmetu sa zovšeobecnenie zhora musí doplniť aj ďalším záverom, podľa ktorého rozhodnutie zastavujúce konanie nesmie (z pohľadu jeho právoplatnosti, ako i povinnosti odvolacieho súdu sa predtým vyporiadať so správnosťou takéhoto rozhodnutia) predchádzať rozhodnutiu o zmene žaloby.

Zo všetkého dosiaľ napísaného musí byť potom celkom zrejmé, že ak v prejednávanej veci súd prvého stupňa do času vzniku povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť (aj) o odvolaní proti rozhodnutiu o

zastavení konania nenapravil stav odstránenia svojho rozhodnutia o zmene žaloby (tým, že na zrušenie rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky nereagoval vydaním nového rozhodnutia sudcu, pričom v zmysle záverov zhora tu poradie rozhodnutí na rozdiel od času nadobudnutia ich právoplatnosti, resp. od možnosti ich spochybnenia v čase zaoberania sa nimi odvolacím súdom je bez významu), nemohlo samostatne obstáť ani rozhodnutie o zastavení konania (keďže jeho inak jediným možným potvrdením by odvolací súd uzavrel cestu k novému rozhodovaniu o zmene žaloby).

To boli dôvody, pre ktoré bolo podľa a per analogiam a potrebné o odvolaní v časti zastavenia konania rozhodnúť spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutia v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.