Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/145/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: L..R..R.., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, G. XX, L., zastúpeného advokátom: E.. Š. Č., Y. X/A, L., proti žalovanej: B. L., X.. XX.X.XXXX, V. XX, L., zastúpenej: H.. H. L., C. R..K..S.., A.: XX XXX XXX, H. XX, L., o zaplatenie 3.102,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -158, zo dňa 2.6.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.102,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.398,63 eura od 1.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.703,82 eura od 1.6.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2021 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.102,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.398,63 eura od 1.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.703,82 eura od 1.6.2020 do zaplatenia; všetko titulom neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, neuhradených mesačných platieb za plnenie spojené s užívaním bytu a neuhradenej odmeny za výkon správy. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom bytového domu na V. XX Y. L. a je i generálnym dodávateľom médií a služieb obyvateľom tohto bytového domu; žalovaná je vlastníčkou bytu a spoluvlastníčkou nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome. Podľa vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnení s tým spojených dlhuje žalovaná žalobcovi za odobraté médiá, upratovanie spoločných priestorov, údržbu a opravu na spoločných častiach a zariadeniach domu, fond opráv a údržby a poplatok za výkon správy, za rok 2018 sumu 1.398,63 eura a za rok 2019 sumu 1.703,82 eura, t. j. spolu sumu 3.102,45 eura. Vyúčtovania sú vlastníkom riadne doručované a títo majú možnosť prípadné nezrovnalosti v lehote 15 dní reklamovať, čo však žalovaná neurobila; navyše, vyúčtovania nákladov ani upomienky nepreberá. Nakoľko sa so zaplatením peňažného dlhu dostala do omeškania, uplatnil si voči nej i úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžných súm odo dňa 1. júna príslušného kalendárneho roka až do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie dňa 16.6.2021 vo veci vydal platobný rozkaz č. k. -100, proti ktorému žalovaná včas podala vecne odôvodnený odpor, a preto v zmysle (ďalej len „“) došlo zo zákona k zrušeniu predmetného platobného rozkazu.

Žalovaná v odpore uviedla, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a namietla, že vystavená faktúra za spotrebu energií je v rozpore so skutočnou spotrebou; domnievala sa, že došlo k poškodeniu meracích zariadení a k nesprávnemu odpočtu, na čo žalobcu upozornila osobne i telefonicky.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zotrval na podanej žalobe a tvrdenia žalovanej o nesprávnom odpočte či poškodení meracích zariadení označil za nekonkrétne, účelové a vymyslené.

5. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 20.9.2021 a 19.11.2021 uviedla, že rozdielne sumy fakturovaných a skutočných výdavkov niekoľkokrát reklamovala zamestnankyni žalobcu, pravdepodobne p. M. (a p. R.) s tým, že vodomery č. XXXXXXXX (studená voda) a č. XXXXXXXX (teplá voda) v kuchyni nie sú funkčné, z ktorého dôvodu sa spotreba určila iba tzv. od oka, t. j. podľa uváženia žalobcu, resp. podľa priemernej spotreby, čo je podľa nej neprípustné; navyše, žalobca sa jej reklamáciami nezaoberal. Podľa nej je nelogické, aby v roku 2018 priemerne žijúca rodina s dvomi členmi mala nedoplatok na studenej a teplej úžitkovej vode v sume vyše 790 eur a v roku 2019 len niečo vyše 330 eur; poukázala i na to, že v roku 2018 boli v jej byte menené vodomery. Zálohy v sume 130 eur mesačne uhrádzala každý mesiac až do súčasnosti, a preto považovala žalovanú sumu za neadekvátnu. Navrhla vypočuť zamestnancov žalobcu a tiež, aby sa súd oboznámil so znaleckým posudkom skúmajúcim chybnosť merania poškodeného vodomeru, ktorý žalovaná predloží na pojednávaní alebo doručí súdu po písomnom vyhotovení znaleckého posudku.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalobca ako správca vykonáva správu bytového domu súp. č. XXX na V. XX-XX Y. L. a je i dodávateľom médií a služieb pre obyvateľov tohto bytového domu, čo potvrdzujú aj ním predložené zmluvy s jednotlivými subdodávateľmi médií a služieb, a žalovaná je vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí predmetného bytového domu. Z výpočtového listu zo dňa 1.6.2007 zistil, že mesačná zálohová platba zahŕňajúca odmenu za správu, platbu za služby spojené s užívaním bytu a platbu do fondu opráv a údržby, predstavuje pri počte dvoch osôb sumu 130 eur. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia s tým spojené za obdobie roku 2018 zistil, že žalovaná za toto obdobie (dňa 16.4.2018) uhradila sumu 1.633,21 eura a jej nedoplatok za tento rok predstavuje sumu 1.398,63 eura. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia s tým spojené za obdobie roku 2019 zistil, že žalovaná za toto obdobie neuhradila žiadnu sumu a jej nedoplatok za tento rok predstavuje sumu 1.703,82 eura. Z výsluchu konateľky žalobcu, C. M., zistil, že vyúčtovanie nákladov za teplú vodu za roky 2014-2017 bolo stanovené odhadom na 4 metre kubické za rok, pretože byt žalovanej nebol sprístupnený; voči uvedenému sa nikto neodvolal. Dňa 14.8.2018 bol napokon byt sprístupnený a vtedy zistili skutočný stav na vodomeroch; zároveň boli namontované i nové vodomery, na ktorých bola v rokoch 2018-2021 nameraná skutočná spotreba. V roku 2018 tak bola doúčtovaná celá skutočná spotreba vody, t. j. 96,9 metra kubického na starom vodomere a skutočná spotreba na novom vodomere. Pokiaľ išlo o starý vodomer, ktorý bol namontovaný dňa 8.4.2015, na tomto nebolo prepísané výrobné číslo, za čo sa p. L. ospravedlnili; okrem toho na vodomere nebola žiadna iná porucha. K 31.12.2015 bol na vodomere odhadom určený stav 3,4 kubíka, k 31.12.2016 4 kubíky, k 31.12.2017 4 kubíky a v deň výmeny vodomera (14.8.2018) bol na vodomere koncový stav 96,9 kubíka. Z uvedeného dôvodu bola v ročnom vyúčtovaní za rok 2018 doúčtovaná spotreba za 67,9 kubíka (spotreba do 14.8.2018) a za 13,2 kubíka, čo bola diaľkovo nameraná spotreba na novom vodomere k 31.12.2018. Na starom vodomere bol v čase jeho demontáže korektný stav, keď išlo o spotrebu 23 kubíkov za rok, pričom za rok 2019 bola nameraná spotreba 39 kubíkov a za rok 2020 29 kubíkov. Od spotreby zistenej dňa 14.8.2018 (96,9 kubíka) odrátali vyúčtovanú spotrebu určenú odhadom za predchádzajúce roky.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie prvá až tretia veta, , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalobca ako správca bytového domu, v ktorom žalovaná vlastní byt, je v zmysle povinný sledovať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tiež vymáhať vzniknuté nedoplatky; je tak v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby s tým, že pred súdom vo vlastnom mene zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov a koná na ich účet. Žalobca mal v zmysle

povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome; túto povinnosť si splnil doručením vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za roky 2018 a 2019, ktoré obsahovali i vyúčtovanie odmeny za výkon správy (tzv. správcovský poplatok), žalovanej. Žalovaná bola v zmysle a povinná poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mesačne vopred a v zmysle výpočtového listu zo dňa 1.6.2007 zálohová platba predstavovala 130 eur; vyúčtovaním zistený nedoplatok bola povinná zaplatiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaná si uvedené povinnosti neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho jej za obdobie rokov 2018 a 2019 vznikol dlh v celkovej sume 3.102,45 eura (nedoplatok v sume 1.398,63 eura za rok 2018 a nedoplatok v sume 1.703,82 eura za rok 2019).

8. Procesnú obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdeniach o nesprávnom meraní vodomerov vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú a nepreukázanú, keď žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala ani nefunkčnosť vodomerov, ani to, že by túto skutočnosť žalobcovi viackrát reklamovala. V podaní zo dňa 20.9.2021 uviedla, že v ďalšom konaní bude navrhovať znalecké dokazovanie ohľadom chybnosti merania; žiadne takéto znalecké dokazovanie však v konaní nenavrhla. Následne v podaní zo dňa 19.11.2021 navrhla oboznámiť sa so znaleckým posudkom skúmajúcim chybnosť merania poškodeného vodomeru, ktorý predloží na pojednávaní alebo doručí súdu po písomnom vyhotovení znaleckého posudku; žiadny takýto znalecký posudok však nepredložila. Zároveň konateľka žalobcu v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 2.6.2022 tvrdenia žalovanej poprela. V rámci výsluchu uviedla, že vodomer meral správne a jeho jedinou chybou bolo, že na ňom nebolo prepísané výrobné číslo. Zrozumiteľne tiež vysvetlila dôvod namerania vysokej spotreby vody v roku 2018, a to, že byt žalovanej za účelom odmerania skutočnej spotreby za obdobie od 8.4.2015 do 14.8.2018 nebol sprístupnený, na základe čoho bola spotreba určená odhadom; skutočná spotreba za uvedené obdobie bola zistená až dňa 14.8.2018, keď bol byt sprístupnený; zistený rozdiel bol vyúčtovaný v ročnom vyúčtovaní služieb za rok 2018. Uvedenému zodpovedá aj samotné ročné vyúčtovanie služieb za rok 2018, podľa ktorého bol pri teplej úžitkovej vode stav ku dňu 31.12.2017 8,1 m3 a 29 m3 a ku dňu 14.8.2018 bol stav 13,1 m3 a 96,9 m3; pri studenej vode bol ku dňu 31.12.2017 stav 21 m3 a 182 m3 a ku dňu 14.8.2018 bol stav 33 m3 a 280 m3; žalovanej bol vyúčtovaný rozdiel v spotrebe, t. j. pri teplej úžitkovej vode 5 m3 a 67,9 m3 a pri studenej vode 12 m3 a 98 m3. Napokon, takto zistené závery sú i v súlade so spotrebou teplej úžitkovej vody v byte v ďalších rokoch, kedy bola už diaľkovo nameraná skutočná spotreba (v roku 2019 29 m3 a v roku 2020 39 m3). Žalovaná tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nespochybnila a nenavrhla vykonanie iných dôkazov; navyše, v priebehu konania rozporovala len vyúčtovanie spotreby vody za rok 2018, čo predstavuje sumu 1.201,52 eura; zvyšná časť uplatneného nároku tak bola nesporná. Pokiaľ tvrdila, že predpísané zálohové platby v sume 130 eur uhrádzala v rokoch 2018 až po súčasnosť každý mesiac, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala (napr. výpismi z účtu či príkazmi na úhradu); naopak, z vyúčtovaní služieb predložených žalobcom za roky 2018 a 2019 vyplýva, že vykonala len jednu platbu dňa 16.4.2018 v sume 1.633,21 eura. Na začiatku roka 2018 mala nedoplatok v sume 1.373,21 eura a na konci roka v sume 838,08 eura; rozdiel medzi predpísanými zálohami a skutočnými nákladmi predstavoval sumu 560,55 eura, čo spolu predstavovalo nedoplatok za rok 2018 1.398,63 eura (838,08 eura + 560,55 eura). Žalovaná svoj dlh doposiaľ neuhradila, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel; keďže sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, zaviazal ju i k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.398,63 eura od 1.6.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.703,82 eura od 1.6.2020 do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a a navrhla odvolaciemu súdu ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu dňa 10.5.2022 stroho poukázal na slabú dôkaznú situáciu žalovanej a o nároku žalobcu rozhodol bez prihliadnutia na žalovanou navrhované dôkazy, hoci v konaní navrhla vypočuť zamestnancov žalobcu, p. M. a p. R.; odmietol sa tiež zaoberať návrhom na vykonanie znaleckého posudku, ktorý by preukázal nefunkčnosť a nesprávne meranie vodomerov, o ktorých žalobca tvrdí, že jedinou vadou je nesprávne prepísané výrobné číslo. Mala

za to, že už len samotná skutočnosť nesprávneho uvedenia výrobného čísla zakladá pochybnosť o správnej funkčnosti vodomerov od výroby; uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Uviedla, že bez svojho zavinenia nemá možnosť zadať vypracovanie znaleckého posudku preukazujúceho nefunkčnosť vodomerov, nakoľko týmito od výmeny nedisponuje, ale týmito disponuje alebo by mal disponovať žalobca, je však ochotná uhradiť náklady spojené s vypracovaním takéhoto znaleckého posudku. Zotrvala na tom, že vodomery nameranú spotrebu neukazovali správne, čo niekoľkokrát aj reklamovala. Súd prvej inštancie tak vo veci rozhodol napriek jej nemožnosti ustáť dôkaznú situáciu bez jej zavinenia, bez ohľadu na skutočný stav veci a bez prihliadnutia na ňou navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to z dôvodu tvrdej sudcovskej koncentrácie a rýchlosti konania; skoncentrovanie konania súdom považovala za nesprávny procesný postup súdu, ktorý jej znemožnil uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. Odmietol tvrdenia žalovanej v odvolaní, poukazujúc na to, že zjavne z dôvodu nedostatku právne relevantnej argumentácie sa táto uchyľuje len k všeobecným frázam a ničím nepodloženým tvrdeniam, ktoré si navyše s jednotlivými podaniami v konaní navzájom odporujú. Mal za to, že súd prvej inštancie dal žalovanej dostatok priestoru i možností k uplatneniu svojich procesných práv, dokonca i odročil pojednávanie po prejavení ochoty uhradiť dlh právnym zástupcom žalovanej; písomný návrh mimosúdnej dohody, v ktorej bol žalobca ochotný vzdať sa príslušenstva pohľadávky, bol právnemu zástupcovi predložený, výsledkom však bolo jeho tvrdenie o odmietnutí prijať plnenie žalobcom. Predložené dôkazy ako i výpoveď p. M. jednoznačne potvrdzujú existenciu dlhu žalovanej a vyvracajú jej tvrdenia, ktorými táto pravdepodobne sleduje len jediný cieľ, a to predlžovať predmetný spor.

12. Žalovaná v odvolacej replike zopakovala argumentáciu už prezentovanú v odvolaní a poukázala na to, že pred začiatkom pojednávania dňa 2.6.2022 bola ochotná predmetnú sumu uhradiť, avšak žalobca k ponuke na zaplatenie sumy nepristúpil. Zopakovala tvrdenia o nefunkčnosti vodomeru a mala za to, že zamedziť jej ako spotrebiteľovi možnosť zabezpečiť znalecký posudok na vymenené vodomery, ktoré nesprávne merali spotrebu vody, nie je argumentom zdĺhavosti konania s poukazom na jeho kontradiktórnosť, ale porušením jej práva na spravodlivý proces a upriamené prikláňanie sa k tvrdeniam žalobcu. Zopakovala tiež, že predmetné nefunkčné vodomery sú v dispozícii žalobcu a mala za to, že pokiaľ by ich tento poskytol na znalecké dokazovanie a neopieral by svoje tvrdenia len o listinné dôkazy vychádzajúce zo sporného meradla, bola by jasne preukázaná nesprávne nameraná spotreba; žalobca si je zároveň vedomý, že znalecké dokazovanie bez predloženia dôkazného prostriedku z jeho strany nebude možné. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc i na odmietnutie sumy 3.400 eur žalobcom, mala za to, že v danom prípade ide o šikanózne uplatňovanie si nároku.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok v zmysle v spojení s verejne vyhlásil dňa 29.6.2023.

14. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( a ).

15. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd konštatuje, že porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie, avšak o naplnenie predmetného odvolacieho dôvodu pôjde len v takom prípade, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne intenzitu odôvodňujúcu záver, že celé konanie sa v dôsledku tohto pochybenia nejaví ako spravodlivé; konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené vždy v kontexte celého konania.

16. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale je na jeho uvážení vyhodnotiť potenciálnu relevanciu toho ktorého dôkazu, ako i prípustnosť jeho vykonania. Za pochybenie súdu

možno označiť zamietnutie návrhu na vykonanie takého dôkazu, ktorý je prípustný a zároveň spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, nakoľko takýmto postupom sťažuje dôkaznú situáciu strany sporu, čo môže vyústiť do neunesenia dôkazného bremena a neodôvodnene znižovať možnú mieru zistenia skutkového stavu.

17. V prejednávanej veci pri viazanosti dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že takto uplatnené odvolacie dôvody v konaní naplnené neboli. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že žalovaná v priebehu konania nepredložila na podporu svojich tvrdení žiadne dôkazy a nijakým relevantným spôsobom nespochybnila žalobcom uplatnený nárok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.7.2021 namietala rozpor vystavenej faktúry za spotrebu energií so skutočnou spotrebou, pretože doterajšia spotreba z predchádzajúcich období je v rozpore s nameranými a vyčíslenými hodnotami; vyslovila i domnienku, že došlo k poškodeniu meracích zariadení a nesprávnemu odpočtu, o ktorom poškodení upozornila žalobcu osobne i telefonicky. Následne vo vyjadrení zo dňa 20.9.2021 (k vyjadreniu žalobcu k odporu) zopakovala, že rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou skutočných výdavkov z dôvodu nefunkčnosti vodomera, ktorého číslo určí v ďalšom vyjadrení, bol niekoľkokrát reklamovaný zamestnankyni žalobcu, s najväčšou pravdepodobnosťou p. M.. Navrhla vypočuť svedkov a zamestnancov žalobcu, ktorých presne špecifikuje v ďalšom vyjadrení, v ktorom tiež bude navrhovať znalecké dokazovanie ohľadom chybnosti merania; zároveň požiadala o predĺženie lehoty na podanie komplexného vyjadrenia o 30 dní, t. j. do 19.10.2021, ktorej súd prvej inštancie z dôvodu, že z nej nevyplýva dôvod, pre ktorý nebolo možné podať vyjadrenie v lehote, nevyhovel (č. l. 125 súdneho spisu). Vo vyjadrení zo dňa 19.11.2021 (opätovne k vyjadreniu žalobcu k odporu) doplnila, že nefunkčnosť vodomerov č. XXXXXXXX (studená voda) a č. XXXXXXXX (teplá voda) niekoľkokrát reklamovala s najväčšou pravdepodobnosťou p. M. a p. R.; vodomer bol nefunkčný a spotreba sa určila len odhadom, čo považovala za neprípustné. Zálohové platby v sume 130 eur uhrádzala v roku 2018 až po súčasnosť každý mesiac, a preto považovala žalovanú sumu za neadekvátnu. Navrhla vypočuť zamestnancov žalobcu, p. M. a p. R., na preukázanie toho, že neprimerane vysoké faktúry sú z dôvodu poškodenia vodomerov a tiež, že žalovaná bežným životom nemala ako spotrebovať dvojnásobok teplej vody ako po iné roky. Navrhla i oboznámiť sa so znaleckým posudkom skúmajúcim chybnosť merania poškodeného vodomeru s tým, že tento znalecký posudok predloží na hlavnom pojednávaní alebo ho doručí po jeho písomnom vyhotovení. Ku svojim podaniam nepripojila žiadne listinné dôkazy. Zo zvukového záznamu z predbežného prejednania sporu zo dňa 10.5.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že žalovaná nepreukázala uhrádzanie zálohových platieb v sume 130 eur mesačne, nepreukázala ani nefunkčnosť vodomerov, v ktorej súvislosti poukázal na to, že žalovaná najskôr uviedla, že bude žiadať vykonanie znaleckého dokazovania, následne, že ona predloží znalecký posudok, ktorý však súdu nepredložila; nebola preukázaná ani reklamácia vyúčtovania. Súd prvej inštancie uviedol, že vykoná dôkazy, a to listinné dôkazy predložené žalobcom a svedeckú výpoveď zamestnankyne žalobcu, p. M., navrhnutú žalovanou, pričom konštatoval, že je otázne, či na tento návrh vôbec prihliadať, keďže bol doručený po lehote stanovenej súdom; p. R. je ešte tiež konateľ žalobcu, ale na obchodnom registri bol podaný jeho výmaz. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko doposiaľ nebol predložený znalecký posudok a ani nebolo navrhnuté znalecké dokazovanie, tak uvedené nevykoná, nakoľko by to bolo v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 2.6.2022, ako i zo zápisnice z uvedeného pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie na tomto nariadil a vykonal dôkaz navrhnutý žalovanou, a to výsluch konateľky žalobcu, p. M., ktorá dostatočným spôsobom ozrejmila dôvod vysokej spotreby za rok 2018, keď vo vyúčtovaní za rok 2018 bola doúčtovaná spotreba aj za predošlé roky (od 8.4.2015), kedy bola spotreba pre nesprístupnenie bytu žalovanou určená odhadom a dňa 14.8.2018 bola zistená skutočná spotreba; ozrejmila tiež, že na vodomere nebolo prepísané výrobné číslo, za ktorú skutočnosť sa p. L. ospravedlnili, okrem toho však vodomer meral správne. Žalovaná nemala ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, nakoľko by prípadný návrh na znalecké dokazovanie bol z dôvodu rozporu so sudcovskou koncentráciou konania zamietnutý. Žalobca mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že k poruche vodomerov nedošlo a nemal za zrejmé, ktorého vodomeru by sa prípadné znalecké dokazovanie malo týkať, taktiež podotkol, že žalovanej bol i predložený návrh na mimosúdnu dohodu, ktorý však nebol akceptovaný; žalovaná uviedla, že bola pred pojednávaním ochotná uhradiť sumu cca 3.400 eur podľa mimosúdnej dohody, protistrana to však odmietla.

18. Odvolací súd má za zo, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Žalovaná síce tento od počiatku spochybňovala,

avšak svoje tvrdenia ničím nepodložila, keď súdu prvej inštancie nepredložila na podporu svojich tvrdení jediný dôkaz. Je tak potrebné súdu prvej inštancie prisvedčiť, že žalovaná nepreukázala nefunkčnosť vodomerov ani ich reklamácie, nesprávne vyúčtovania spotreby vody ani ich reklamácie a nepreukázala ani úhradu mesačných zálohových platieb, resp. akúkoľvek úhradu predmetných nedoplatkov žalobcovi; tieto skutočnosti tak ostali len v rovine jej tvrdení. Konateľka žalobcu jednoznačne vysvetlila dôvody, pre ktoré bola v roku 2018 vyúčtovaná spotreba vyššia, než za iné roky, keď uviedla, že odkedy boli pôvodné vodomery namontované (8.4.2015), žalovaná za účelom zistenia skutočnej spotreby nesprístupnila byt, a preto bola spotreba určená odhadom; dňa 14.8.2018 bol byt sprístupnený a bol zistený skutočný stav spotreby, následne boli vodomery vymenené a spotreba bola meraná diaľkovo. Vysvetlila, že nakoľko spotreba zistená dňa 14.8.2018 bola vyššia, než bola vyúčtovaná za predošlé roky, kedy bola určená odhadom, rozdiel za predošlé roky vyúčtovali vo vyúčtovaní za rok 2018; uvedenému postupu pritom nebráni žiadne zákonné ustanovenie. Takto objasnená situácia korešponduje i s listinnými dôkazmi založenými v spise, čo súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod 27. napadnutého rozsudku) dostatočným spôsobom ozrejmil; navyše správne skonštatoval, že dodatočne zistená spotreba vody dňa 14.8.2018 za predošlé roky je i v súlade so skutočnou spotrebou nameranou diaľkovo za nasledujúce roky. Tvrdenia žalobcu, ktoré sú v súlade s predloženými dôkazmi a ktoré účinne neboli popreté, tak nevzbudzujú žiadne pochybnosti ohľadne funkčnosti vymenených vodomerov, ani pochybnosti o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Napokon je potrebné súdu prvej inštancie prisvedčiť, že žalovaná, hoci neúčinne, rozporovala len vyúčtovanie studenej a teplej úžitkovej vody za rok 2018 (1.201,52 eura), a preto zvyšná časť uplatneného nároku bola v konaní nespornou.

19. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, s uvedeným nemožno súhlasiť. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.9.2021 navrhla vypočuť zamestnancov žalobcu s tým, že mená uvedie v ďalšom vyjadrení; v tomto zároveň požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ktorej žiadosti súd prvej inštancie nevyhovel. Hoci súd prvej inštancie žalovanej lehotu na vyjadrenie nepredĺžil, táto predložila ďalšie vyjadrenie zo dňa 19.11.2021 (i keď lehotu žiadala predĺžiť do 19.10.2021), v ktorom navrhla vypočuť p. M. a p. R.. Súd prvej inštancie, majúc za otázne, či vôbec na tento návrh prihliadnuť, rozhodol, že výsluch p. M. vykoná; o p. R. zistil, že tento v danom čase ešte bol konateľom, avšak na obchodný register bol podaný návrh na jeho výmaz. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné podotknúť, že v zmysle súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale rozhodne, ktoré z nich vykoná; uvedené rozhodnutie je tak len na úvahe súdu a pokiaľ tento dospel k záveru, že pre účely zistenia relevantných skutočností postačuje nariadiť výsluch p. M., konateľky žalobcu, uvedenému postupu nemožno nič vytknúť. Napokon, z vyúčtovaní predložených žalobcom (č. l. 71 až 76 súdneho spisu) je zrejmé, že tieto v mene žalobcu autorizovala práve p. M.. Zároveň, vychádzajúc zo skutočností uvedených p. M. v rámci jej výsluchu na pojednávaní dňa 2.6.2022, je nutné konštatovať, že táto dostatočným spôsobom ozrejmila sporné skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom spochybnila (ničím nepreukázané) tvrdenia žalovanej; výsluch p. R. by sa tak mohol v prípade jeho nariadenia javiť ako nadbytočný, keď zo žiadnych skutočností nevyplýva, že by tento mohol poskytnúť informácie majúce zásadný význam v danej veci. Keďže je zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil výsluch p. M., napriek tomu, že návrh na jej výsluch bol podaný po lehote určenej súdom, námietka aplikácie tvrdej sudcovskej koncentrácie v danom prípade nemôže obstáť.

20. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu síce uviedla domnienku, že došlo k poškodeniu meracích zariadení a v dôsledku toho k nesprávnemu odpočtu, znalecké dokazovanie v tomto smere však nenavrhla. Vo vyjadrení zo dňa 20.9.2021 uviedla, že vodomer je nefunkčný a tiež, že v ďalšom konaní bude navrhovať znalecké dokazovanie ohľadom chybnosti merania. Vo vyjadrení zo dňa 19.11.2021 (napriek nepredĺženiu lehoty na vyjadrenie zo strany súdu) navrhla oboznámiť sa so znaleckým posudkom skúmajúcim chybnosť merania poškodeného vodomeru s tým, že tento znalecký posudok predloží na hlavnom pojednávaní alebo doručí po jeho písomnom vyhotovení; žiadny znalecký posudok však nepredložila a ani nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie. Na pojednávaní dňa 2.6.2022 žalovaná ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala. Za daných okolností je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nepochybil, ak nenariadil znalecké dokazovanie, nakoľko z písomných ani ústnych vyjadrení žalovanej žiadny návrh, na základe ktorého by znalecké dokazovanie mohol vykonať, nevyplýva; navyše potreba znaleckého dokazovania nevyplynula ani zo zisteného skutkového stavu, keď zistené skutočnosti nevzbudzovali dôvodné pochybnosti o správnosti merania vymenených vodomerov. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o tvrdej sudcovskej

koncentrácii konania, keď je zrejmé, že žalovaná mala skutočne dostatočný čas a priestor predložiť znalecký posudok, resp. navrhnúť znalecké dokazovanie, čo však neurobila.

21. Napokon, pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že bez svojho zavinenia nemá možnosť zadať znalecké dokazovanie, nakoľko nefunkčnými vodomermi disponuje žalobca, odvolací súd konštatuje, že uvedené prvýkrát spomína až v odvolaní. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaná len uviedla, že bude navrhovať znalecké dokazovanie a následne, že navrhuje oboznámiť sa so znaleckým posudkom, ktorý predloží; žiadny znalecký posudok však nepredložila a pred súdom prvej inštancie tvrdenú nemožnosť zadania znaleckého posudku nenamietala; v odvolaní zároveň neuviedla dôvody, ktoré jej v tom objektívne bránili. Nakoľko je zrejmé a medzi stranami zároveň nebolo sporné, že vodomery, ktoré žalovaná označuje za nefunkčné, boli vymenené dňa 14.8.2018, od ktorého dátumu nimi zrejme žalovaná nedisponuje, odvolací súd konštatuje, že objektívne nejde o skutočnosti nové, z objektívnych príčin žalovanej neznáme či nedostupné, a preto jej nič nebránilo uvedené tvrdiť v rámci procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie, rovnako jej nič nebránilo ani v navrhnutí znaleckého dokazovania. Na uvedené tak odvolací súd v zmysle nemohol prihliadať, nakoľko išlo o neprípustné novoty.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť postupu súdu prvej inštancie v konaní, ani jeho rozhodnutia vo veci, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).