Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/205/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: S. M., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX C. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 645,25 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.6.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 645,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 645,25 eur od 21.6.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 2.11.2005 uzatvorila žalovaná so N. Ú. C. B..K.., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvy o kreditnej karte (ďalej len „Zmluva“) ku kartovému účtu č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Žalovaná podpisom Zmlúv vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaná sa Zmluvou zaviazala úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej. Zároveň sa žalovaná podpisom Zmluvy zaviazala pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých. Žalovaná na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy mal pôvodný veriteľ transakcie uskutočnené žalovanou zúčtovať na ťarchu kartového účtu žalovanej. V súlade so zmluvou pôvodný veriteľ každý mesiac vyhotovoval výpisy z kartového účtu, ktoré obsahovali sumu minimálnej splátky a lehotu jej splatnosti, číslo účtu na ktorý bola žalovaná povinná pohľadávku uhradiť. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že minimálnu splátku určenú vo výpise zaplatí. Nakoľko žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovanúo na splnenie neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 645,25 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 645,25 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy istiny vo výške 645,25 eur od 21.6.2013 až do zaplatenia.

Žalovaná so k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvami o vydaní kreditnej platobnej karty zo dňa 2.11.2005, Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, Výzvami k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Obchodnými podmienkami N., B..K.. pre vydanie a používanie platobných kariet pre fyzické osoby, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu zo 26.8.2013 spolu s prílohami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ a žalovaná ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa 15.12.2004 zmluvu vydaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXX, typ karty: flexikarta - pôžičková karta, v súlade s ust. ods. . Podpisom zmluvy potvrdila, že bola oboznámená z obchodnými podmienkami a súhlasila s nimi.

Pôvodný veriteľ a žalovaná ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa 12.9.2005 zmluvu vydaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXXX, typ karty: Z., v súlade s ust. ods. . Podpisom zmluvy potvrdila, že bola oboznámená z obchodnými podmienkami a súhlasila s nimi.

Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienkami N., B..K.. pre vydanie a používanie platobných kariet pre fyzické osoby ( ďalej len ,,OP“), predpokladom pre vydanie hlavnej karty a k nej prislúchajúcej jednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.

Podľa Článku II. bod 11 OP, banka si vyhradzuje právo na stanovenie výšky úverového limitu. Banka určí výšku úverového limitu na základe vyhodnotenia žiadateľom predložených dokladov. Hodnotenie sa uskutoční podľa interných pravidiel stanovených bankou.

Podľa Článku III. bod 1 OP, spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kreditný účet.

Podľa Článku V. bod 25 OP, všetky transakcie hlavnou a dodatkovou kartou sú zúčtované bankou na ťarchy kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.

Podľa Článku V. bod 27 OP, úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách a obchodných priestoroch banky.

Podľa Článku V. bod 28 OP, všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a použitím kariet účtuje, sú zúčtované v prospech kartového účtu. Súčasne sú zúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledovnom poradí - úroky, poplatky, transakcie.

Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXX majiteľa S. M. súd zistil, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 1 347,97 eur. V prospech účtu uhradila sumu 1 527,77 eur. Suma 899,05 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, suma 448,92 eur na úroky a poplatky, pričom na poplatkoch za výber z bankomatu si pôvodný veriteľ uplatnil sumu 312,03 eur ( 6,64 eur za jeden výber), na základnom úroku sumu 417,51 eur, na sankčnom úroku sumu 51,18 eur a na ostaných poplatkoch sumu 113,58 eur.

Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXX majiteľa S. M. súd zistil, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 674,05 eur. V prospech účtu uhradila sumu 856,36 eur. Suma 477,72 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, suma 196,33 eur na úroky a poplatky, pričom na poplatkoch za výber z bankomatu si pôvodný veriteľ uplatnil sumu 159,33 eur ( 6,64 eur za jeden výber), na základnom úroku sumu 162,99 eur, na sankčnom úroku sumu 8,04 eur a na ostaných poplatkoch sumu 115,68 eur.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2012, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu N. Ú. C., B..K.. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Postupca listami zo dňa 23.8.2012 adresovaným žalovanej oznámil, že ku dňu 20.8.2012 postúpil svoje pohľadávky z predmetných zmlúv uzatvorených medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.

V písomnom podaní zo dňa 26.8.2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ schválil žalovanej žiadosti o vydanie kreditných kariet a tým automaticky otvoril žalovanej kartové účty spolu s úverovým limitom a to dňa 15.12.2004 a 12.9.2005. Žalovanej boli kreditné karty poskytnuté, čo je zrejmé aj z prehľadu transakcií na kartových účtoch. Hotovostný limit na karte Z. K. bol 15 000,- Sk a na karte Z. G. bol 10 000,- Sk. Žalobca si uplatňuje iba nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny vo výške 448,92 eur a vo výške 196,33 eur. Žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli uzavreté zmluvy o úvere, v zmysle ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou rade boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverových zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §

52 a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Nepochybne zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným o bežnom účte a o spotrebiteľskom úvere sú teda spotrebiteľskými zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Pri závere o tom, že predmetné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich aplikovať ustanovenia . Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktorá vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa , sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou .

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi zo zmlúv tak ako boli uplatnené žalobcom.

V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 15.12.2004, č. úverového účtu XXXXXXXXX, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 448,92 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej, ktoré žalovaná následne žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplatila. V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 22.9.2005, č. úverového účtu XXXXXXXXX, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 199,16 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej, ktoré žalovaná následne žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplatila. Žalobca uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.

Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX súd mal za preukázané, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 1 347,97 eur. V prospech účtu uhradila sumu 1 527,77 eur. Avšak iba suma 899,05 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, zostatok vo výške 448,92 eur bol zaúčtovaný na úroky a poplatky a to podľa Článku V. bod 28 Obchodných podmienok.

Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXX súd zistil, že žalovaná si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybrala celkovo finančné prostriedky vo výške 674,05 eur. V prospech účtu uhradila sumu 856,36 eur, avšak iba suma 477,72 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, suma 196,33 eur bola zaúčtovaná na úroky a poplatky.

Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku V. bod 28 Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi splatiť pri kartovom účte č. XXXXXXXXX celkovo sumu 1 347,97 eur a pri kartovom účte č. XXXXXXXXX celkovo sumu 674,05 eur, t.j. sumy, ktoré reálne prostredníctvom kreditných kariet vybrala jednotlivými výbermi z bankomatu. Tieto sumy predstavujú istinu úveru. Pri kartovom účte č. XXXXXXXXX žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady vo výške 1 527,77 eur a pri kartovom účte č. XXXXXXXXX celkovo vo výške 856,36 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovanej na príslušenstvo istiny

- úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na jednotlivé dlžné sumy istiny a teda po takomto započítaní, žalobcovi nevznikla žiadna pohľadávka na istine. Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradených istím poskytnutých úverov, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi ( nárokom na úrok z úveru, na poplatky) a nakoľko mal za preukázané, že zo strany žalovanej boli istiny úverov splatené v celom rozsahu, žalobu zamietol.

Podľa , ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní bola teda úspešná žalovaná a vznikol jej nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej žiadny nárok nevyplýva, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.