Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu : JUDr. Marek Radačovský, správca úpadcu CASSIS Slovakia s.r.o. v konkurze, so sídlom Prasličková 226/22, 040 17 Košice - Šebastovce, IČO : 45 916 853, so sídlom kancelárie správcu Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu S832, zastúpeného SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO : 51 717 395, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – F. C., zastúpenému AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 52 915 816, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. -156 zo dňa 15. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. -156 zo dňa 15. októbra 2021.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.500 eur od 12.3.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal aj náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) za to, že žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. porušil svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tohto dlžníka. V žalobe uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 20.2.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o.. Citoval ust. §; ods. 1, , ktoré obsahujú úpravu pojmu predĺženie; povinnosť dlžníka, ako aj osôb konajúcich v mene dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu a zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Poukázal, že hodnota vlastného imania dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. v rokoch 2011 až 2017 bola záporná ( - 41.887 eur, - 92.790 eur, - 147.694 eur, - 104.477 eur,

- 79.772 eur, - 84.158 eur, - 128 299 eur), v roku 2018 bola síce hodnota jeho vlastného imania 16.727 eur, ale účtovná závierka za rok 2018 doposiaľ nebola schválená. Žalobca dôvodil, že podľa dostupných účtovných dokladov je zrejmé, že žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. konštantne a pravidelne porušoval svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tohto dlžníka, keďže od roku 2011 bol dlžník v predlžení. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal až veriteľ DATEC SLOVAKIA, s.r.o.. Ďalej uviedol, že žalovaného vyzval, aby preukázal, že si svoju

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu splnil včas, no žalovaný na jeho výzvu nereagoval a ani nepreukázal žiaden z liberačných dôvodov podľa . Argumentoval, že v zmysle žalovaný musí preukázať, že si svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu splnil včas, teda platí tzv. obrátené dôkazné bremeno. Tvrdil, že úpadca mu neposkytol súčinnosť, preto nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi a vychádza len z verejne dostupných údajov. Dodal, že žalovaný si nesplnil ani povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov ( ). Mal za to, že (i) úpadca, resp. žalovaný nepreukázal, že disponoval kladným vlastným imaním (obrátené dôkazné bremeno); (ii) návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ; (iii) úpadca, resp. žalovaný nepreukázal, že splnil ktorýkoľvek z liberačných dôvodov podľa až c) , čo má za následok, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. včas, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 eur v prospech všeobecnej podstaty.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že záväzky dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. voči spriazneným osobám (voči nemu a voči jeho rodinným príslušníkom) vždy prevyšovali hodnotu záporného imania uvádzanú žalobcom. Na výzvy správcu nereagoval, nakoľko nemal a dodnes nemá prístupné účtovníctvo, ktoré pre CASSIS Slovakia s.r.o. viedla G. H. I.. Konanie veriteľa DATEC SLOVAKIA s.r.o. označil za účelové a uviedol, že jeho cieľom bolo vypratať dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o., ktorý bol nájomcom tohto veriteľa. Ďalej žalovaný uviedol, že netvrdí, že dlžník CASSIS Slovakia s.r.o. nebol krátkodobo platobne neschopný, nespĺňal ale definíciu predĺženia. V tejto súvislosti poukázal na hlavnú knihu za rok 2017, podľa ktorej záväzky CASSIS Slovakia s.r.o. voči jeho osobe dosahujú 143.288,46 eur. Z dôvodu, že nedisponuje účtovnou dokumentáciou úpadcu navrhol súdu, aby pokiaľ ide o stav majetku a záväzkov úpadcu, vychádzal z verejne dostupných zdrojov a registrov účtovných závierok.

4. Žalobca dôvodil, že podľa ust. vety poslednej síce platí, že do sumy záväzkov (na účely určenia predlženia) sa nezapočítava suma záväzkov, ktorá je spojená so záväzkom podriadenosti ani suma záväzkov, ktorá by sa v konkurze uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka, ale takéto tvrdenie žalovaného, že voči jeho osobe suma záväzkov úpadcu dosahuje výšku 143.288,46 eur za obdobie r. 2017 je bezpredmetné, lebo (i) žalovaný nepreukázal vznik a právny dôvod svojich pohľadávok (napr. ak by išlo o pôžičku spoločníka spoločnosti, musí sa preukázať reálne poskytnutie pôžičky, nakoľko ide o reálny kontrakt a pod.), pričom samotná hlavná kniha plní len funkciu evidencie záväzkov. Tie však treba podložiť aj listinnými dokladmi (žalovaný si do dnešného dňa nesplnil ani jednu povinnosť, ktorú od neho správca požadoval, čo nakoniec potvrdil aj vo svojom vyjadrení). Zároveň žalovaný nezohľadnil pohľadávky tretích osôb - veriteľov, ktorí si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky a ani sa nevyjadruje k iným účtovným rokom okrem roku 2017 (porušenie vzniká za každý moment predlženia a nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu). Dodal, že ak by sa aj preukázala pravdivosť tvrdenia žalovaného, že eviduje voči úpadcovi svoje vlastné pohľadávky, ktoré sa považujú za podriadené, zo zoznamu pohľadávok, ktoré súdu predložil je zrejmé, že do konkurzného konania úpadcu si prihlásili pohľadávky aj veritelia s úpadcom nespriaznení a to DATEC SLOVAKIA, s.r.o. vo výške 6.431,17 eur, MIRAS TRADE, s.r.o. vo výške 5.558,34 eur, Slovenská konsolidačná, a.s. vo výške 794,89 eur, Slovenská konsolidačná, a.s. vo výške 1.718,22 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 133,05 eur, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. vo výške 392,85 eur, ELGAS, k.s. vo výške 533,41 eur, Daňový úrad Košice vo výške 7.298,29 eur, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vo výške 2.451,84 eur, Daňový úrad Košice vo výške 628 eur. Spolu nepodriadené záväzky teda predstavujú 25.940,06 eur. Zároveň poukázal, že v rámci zisťovacej činnosti správcu a bez poskytnutia súčinnosti úpadcu zistil majetok úpadcu v hodnote 2.486,60 eur (pohľadávka, ktorá bola zaradená do súpisu všeobecnej podstaty zverejnením v Obchodnom vestníku č. 85/2019 zo dňa 3.5.2019). S poukazom na uvedené mal za to, že je zrejmé, že dlžník CASSIS Slovakia s.r.o. bol predlžený aj v prípade preukázania pravdivosti tvrdenia žalovaného (ktoré však popiera), nakoľko majetok úpadcu predstavuje hodnotu 2.486,60 eur a jeho záväzky sú vo výške 25.940,06 eur. Dodal, že žalovaný si počas celého konkurzného konania neplnil svoje povinnosti, neodpovedal na jeho opakované výzvy, pričom takýmto svojím konaním predlžoval konkurzné konanie a sťažoval zisťovanie a zabezpečovanie majetku úpadcu. Okrem toho nárok žalobcu poprel bez akejkoľvek argumentácie podloženej dôkazmi. K obrane žalovaného, že nedisponuje účtovníctvom úpadcu žalobca argumentoval, že podľa o účtovníctve, za účtovníctvo ako aj za jeho vedenie zodpovedá štatutárny orgán a ani v prípade poverenia vedenia účtovníctva treťou osobou sa konateľ takejto svojej zodpovednosti nevie zbaviť.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný je konateľom a spoločníkom úpadcu CASSIS Slovakia s.r.o. v konkurze, a že žalobca v rámci výkonu svojej funkcie správcu úpadcu zistil majetok úpadcu len v hodnote 2.486,60 eur (jedná sa o pohľadávku, ktorá bola zaradená do súpisu všeobecnej podstaty zverejnením v Obchodnom vestníku č. 85/2019 zo dňa 3.5.2019), pričom iný majetok úpadcu zistený nebol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že hodnota vlastného imania úpadcu CASSIS Slovakia s.r.o. v konkurze bola v rokoch 2011 až 2017 záporná ( - 41.887 eur, - 92.790 eur, - 147.694 eur, - 104.477 eur, - 79.772 eur, - 84.158 eur, - 128.299 eur). V roku 2018 bola hodnota vlastného imania úpadcu 16.727 eur, ale účtovná závierka úpadcu za rok 2018 zostavená 12.6.2019 schválená nebola.

6. Zo zoznamu pohľadávok súd prvej inštancie zistil, že do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky aj veritelia s úpadcom nespriaznení a to DATEC SLOVAKIA, s.r.o. (pohľadávka 6.431,17 eur), MIRAS TRADE, s.r.o. (pohľadávka 5.558,34 eur), Slovenská konsolidačná, a.s. (pohľadávka 794,89 eur), Slovenská konsolidačná, a.s. (pohľadávka 1.718,22 eur), Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (pohľadávka 133,05 eur), Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (pohľadávka 392,85 eur), ELGAS, k.s. (pohľadávka 533,41 eur), Daňový úrad Košice (pohľadávka 7.298,29 eur), Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (pohľadávka 2.451,84 eur), Daňový úrad Košice (pohľadávka 628 eur), a teda tieto záväzky spolu predstavujú 25.940,06 eur. S poukazom na to, že dlžník má v zmysle zoznamu pohľadávok záväzky vo výške 25.940,06 eur možno podľa súdu prvej inštancie predpokladať, že dlžník bol pred vyhlásením konkurzu predlžený. Táto skutočnosť podľa neho vyplynula z účtovných závierok a súvah vyhotovených za roky 2011 až 2017.

7. Z konkurzného spisu súd prvej inštancie zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ DATEC SLOVAKIA, s.r.o., konkurzné konanie bolo začaté dňom 3.11.2018 a konkurz bol vyhlásený dňa 27.2.2019. Výzvami zo dňa 7.1.2020 a 23.7.2021 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na preukázanie splnenia povinnosti podľa a na zaplatenie zmluvnej pokuty.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I, č. k. -60 zo dňa 25.10.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 211/2018 zo dňa 2.11.2018 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi CASSIS Slovakia s.r.o. a ani to, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. -156 zo dňa 20.2.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2019 zo dňa 26.2.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. a do funkcie jeho správcu ustanovil JUDr. Mareka Radačovského. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že správca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500 eur. Za spornú medzi stranami označil súd prvej inštancie otázku, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu CASSIS Slovakia s.r.o zmluvnú pokutu 12.500 eur s prísl.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; 4; 11; 74a; 100 ods. 3 a tiež podľa §; ; a podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktoré obsahujú úpravu vymedzenia úpadku a predĺženia, hroziaceho úpadku, návrhu na vyhlásenie konkurzu, procesného mechanizmu vyvodzovania zodpovednosti za oneskorené podanie (resp. nepodanie) návrhu na vyhlásenie konkurzu, vylúčenia niektorých pohľadávok z uspokojenia, obligatórnej pôsobnosti , omeškania dlžníka a nárokov veriteľa s ním súvisiacich a výšku úrokov z omeškania.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa bránil tvrdením, že nemá prístup k účtovníctvu CASSIS Slovakia s.r.o., ktorá nespĺňala definíciu predlženia s poukazom na to, že je poskytol dotácie, pričom na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil súdu len hlavnú knihu za obdobie roku 2017, podľa ktorej záväzky CASSIS Slovakia s.r.o. voči nemu dosahujú 143.288,46 eur.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že údaje uvedené v účtovnej závierke za rok 2017 nekorešpondujú s údajmi uvedenými v hlavnej knihe za rok 2017, nakoľko z účtovnej závierky nevyplýva záväzok CASSIS Slovakia s.r.o. voči žalovanému vo výške 143.288,46 eur. Dodal, že aj v prípade, ak by žalovaný preukázal pravdivosť svojich tvrdení vo vzťahu k pohľadávkam voči CASSIS Slovakia s.r.o. (čo nespravil), dlžník CASSIS Slovakia s.r.o. je v predlžení, nakoľko jeho majetok predstavuje len 2.486,60 eur, pričom jeho záväzky sú vo výške 25.940,06 eur. S poukazom na uvedené dospel súd

prvej inštancie k záveru, že žalovaný nepreukázal že dlžník CASSIS Slovakia s.r.o. disponoval kladným vlastným imaním v čase, kedy vykonával funkciu jeho konateľa. Návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal žalovaný, ale veriteľ dlžníka. Žalovaný rovnako nepreukázal ani to, že splnil ktorýkoľvek z liberačných dôvodov uvedených v až c) . Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 eur v prospech všeobecnej podstaty dlžníka.

12. Keďže sa jedná o peňažný záväzok žalovaného, pričom s odkazom na ust. ide o tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s ust. a s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. . Uviedol, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Spoločnosť bola v predlžení už v roku 2011. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu bola ustanovená zákonom od 1.1.2013. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty až odo dňa 12.3.2016 (žaloba bola doručená súdu dňa 12.3.2020 a aby žalobca neriskoval premlčanie, tak si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 12.3.2016).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; 262 (ďalej len „“) tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ani zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu vzniku nároku, ktorý si uplatňoval, keďže žalobca jednoznačne nešpecifikoval k akému konkrétnemu dátumu došlo k predlženiu CASSIS Slovakia s.r.o. a následne uplynutiu 30 - dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany žalovaného, pričom toto určenie nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že bez uvedenia konkrétneho okamihu, t. j. dátumu vzniku predlženia úpadcu nemožno ani deklarovať vznik nároku na zmluvnú pokutu. Dôvodil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že (i) žalobca zistil ku dňu 26.4.2019 majetok úpadcu v súpisovej hodnote 2.486,60 eur; (ii) úpadca vykazoval v rokoch 2011 – 2017 záporné hodnoty vlastného imania, pričom v roku 2018 bola hodnota vlastného imania kladná, avšak účtovná závierka za rok 2018 nebola schválená; (iii) do konkurzného konania si prihlásili svoje pohľadávky veritelia nespriaznení s úpadcom v hodnote 25.940,06 eur; (iv) s poukazom na skutočnosť, že dlžník má v zmysle zoznamu pohľadávok záväzky vo výške 25.940,06 eur možno predpokladať, že dlžník bol pred vyhlásením konkurzu predlžený, čo vyplynulo aj z účtovných závierok a súvah za roky 2011 až 2017; (v) údaje uvedené v účtovnej závierke za rok 2017 nekorešpondujú s údajmi uvedenými v hlavnej knihe za rok 2017, nakoľko z účtovnej závierky nevyplýva záväzok voči žalovanému vo výške 143.288,46 eur; (vi) úpadca je v predlžení nakoľko jeho majetok je v hodnote 2.486,60 eur, pričom jeho záväzky sú vo výške 25.940,06 eur.

16. Žalovaný dôvodil, že z ust. §; ods. 2 a Komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii autora Ďurica, M. vydanom v nakladateľstve C.H.Beck vyplýva, že právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, odkedy sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Správca je povinný po ustanovení do funkcie preskúmať s odbornou starostlivosťou, či a kedy sa dlžník (spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť) dostal do predlženia. Pokiaľ správca zistí, že dlžník bol predlžený, zisťuje, kto vykonával funkciu štatutárneho orgánu. Žalovaný zdôraznil, že z príslušných ustanovení ako aj z vyššie označeného komentára jednoznačne vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je podmienený vznikom predlženia dlžníka a následného uplynutia 30 – dňovej lehoty. Okamih predlženia je postupom s odbornou starostlivosťou povinný určiť súdom ustanovený správca a až následne, keď správca

nespochybniteľným spôsobom určí okamih predlženia a následného uplynutia zákonnej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, správca vyzve povinnú osobu, aby uhradila zmluvnú pokutu alebo uviedla liberačné dôvody. Ak nie je určený presný okamih vzniku predlženia, nemožno ani od povinnej osoby žiadať, aby uviedla liberačné dôvody, nakoľko správca je povinný postupom s odbornou starostlivosťou určiť okamih vzniku predlženia tak, aby povinná osoba mala možnosť náležitým spôsobom uviesť liberačné dôvody. Bez určenia okamihu vzniku predlženia zo strany správcu by tak nastal stav, kedy by správca v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo mohol žiadať uhradenie zmluvnej pokuty bez zdôvodnenia, čo by malo za následok nemožnosť uplatniť akýkoľvek liberačný dôvod zo strany povinnej osoby.

17. Žalovaný uviedol, že žalobca neurčil okamih vzniku predlženia, pričom tento okamih a následný vznik nároku na zmluvnú pokutu nebol preukázaný ani v súdnom konaní. Súd prvej inštancie len stroho skonštatoval, že „možno predpokladať, že dlžník bol pre vyhlásením konkurzu predĺžený“. To, či dlžník vôbec bol v predlžení, od kedy a po akú dobu nebolo podľa žalovaného počas celého súdneho konania ako aj v konaní predchádzajúcom súdnemu konaniu preukázané, ba ani len zo strany žalobcu deklarované.

18. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie po právnom posúdení veci neakceptoval jeho tvrdenia, že CASSIS Slovakia s.r.o. eviduje záväzky voči nemu v hodnote 143.288,46 eur, nakoľko tieto informácie nevyplývajú z účtovnej závierky za rok 2017. Argumentoval, že z účtovnej závierky za rok 2017 z riadku 42 (strana pasív) vyplýva, že ostatné krátkodobé záväzky dlžníka boli vo výške 172.170 eur. V zmysle účtovnej osnovy sa medzi tieto záväzky radia okrem iných aj tieto účty : č. 364 - Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku; č. 365 - Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom; č. 366 - Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti; č. 367 - Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov; č. 368 - Záväzky voči účastníkom združenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že údaje uvedené v hlavnej knihe za rok 2017 korešpondujú s údajmi uvedenými v účtovnej závierke za rok 2017 a teda, že existuje záväzok voči nemu vo výške 143.288,46 eur. Zo strany žalobcu ani súdu prvej inštancie tak nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa s touto skutočnosťou a teda ani k preukázaniu vzniku nároku na zmluvnú pokutu, nakoľko ak sumu záväzkov ponížime v zmysle ust. o uvedenú hodnotu, tak suma majetku 179.335 eur (riadok 01), presahuje sumu záväzkov 164.345, eur (riadok 34 po odpočítaní záväzku voči žalovanému), a teda dlžník nie je v predlžení.

19. S poukazom na to, že podľa žalovaného nedošlo k ustáleniu okamihu vzniku predlženia dlžníka a k tomu nadväzujúcemu uplynutiu zákonnej lehoty 30 dní, možno konštatovať, že nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu a teda k preukázaniu vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Uvedené nemožno prelomiť ani s poukazom na povinnosť tvrdenia/preukázania liberačných dôvodov žalovaného, nakoľko elementárnym predpokladom na uplatnenie zmluvnej pokuty je preukázanie vzniku predlženia zo strany správcu konajúceho s odbornou starostlivosťou.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a zmätočné (žalovaný sa domáha toho, že žalobca nepreukázal okamih predlženia, avšak právna úprava zmluvnej pokuty podľa vychádza z obráteného dôkazného bremena, pričom odvolacie dôvody nie sú dostatočne odôvodnené).

21. Ako prvý dôvod nedôvodnosti odvolania žalobca označil neskoro uvádzané skutkové a právne okolnosti bez ohľadu na ich pravdivosť. Poukázal, že žalovaný v zásade uvádza dva hlavné prostriedky procesnej obrany a to, že úpadca nebol predlžený, a že žalobca nepreukázal okamih predlženia. K podstate týchto prostriedkov procesnej obrany žalobca argumentoval, že neboli uplatnené včas a preto v súlade s ust. navrhol na ne neprihliadať. Predovšetkým mal za to, že ide o nové skutočnosti doteraz neuvádzané, pričom poukázal na to, že počas celého konania žalovaný nepopieral skutkové tvrdenia žalobcu (nevyjadril sa k jednotlivým prostriedkom procesného útoku), preto sú jeho skutkové tvrdenia nesporné, resp. ich popretie by bolo aj tak neúčinné (žalovaný neuvádzal vlastné skutkové okolnosti). Žalobca citoval ust. , , ktoré upravuje sudcovskú koncentráciu konania. Mal za to, že okrem sudcovskej koncentrácie konania je potrebné prihliadať na (tzv. novoty v odvolacom konaní). Dôvodil tiež, že žalovaný počas celého konkurzného konania nebol aktívny, nekomunikoval s ním a neposkytol mu súčinnosť. Po podaní žaloby bol žalovaný neaktívny, pričom vo svojom vyjadrení neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by mala reflektovať na skutočnosti uvádzané v žalobe. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný uvádza nové

skutočnosti, ktoré neboli uplatnené riadne a včas v konaní pred súdom prvej inštancie, preto v súlade so zásadou koncentrácie konania a novôt v odvolacom konaní navrhol na ne neprihliadať. Zdôraznil, že žalovaný neposkytol súčinnosť k tomu, aby mohol správca primerane postupovať v konaní a teraz tento nedostatok kladie na plecia žalobcu.

22. Ďalej žalobca uviedol, že podstatná časť obrany žalovaného vychádza z toho, že žalobca nepreukázal okamih predlženia úpadcu, no koncepcia predlženia vychádza z obráteného dôkazného bremena. Žalobca zdôraznil, že preukázal (i) stav majetku úpadcu ku dňu začatia konkurzného konania, (ii) stav záväzkov voči tretím osobám (s úpadcom nespriaznených), a že (iii) návrh bol podaný zo strany veriteľa, pričom práve žalovaný svojou pasivitou, neúplným účtovníctvom a neposkytovaním súčinnosti spôsobil, že žalobca musel vychádzať z výsledkov konkurzného konania. V rámci svojej žalobnej narácie preto uviedol všetko podstatné, jemu známe a odôvodňujúce vznik nároku na zmluvnú pokutu. Žalovaný napr. uvádza, že stav majetku je 179.335 eur, avšak správca žiaden takýto majetok nezistil a nemá k dispozícii listinu, ktorá by preukazovala tento majetok. Nemôže ísť len o účtovný záznam ale aj o skutočný majetok, čo musí preukázať žalovaný. Ak takýto majetok tu bol, pričom žalovaný neposkytol súčinnosť k tomuto majetku, ide o ďalšie porušenie povinností zo strany žalovaného. Žalobca dôvodil, že bez ohľadu na tento majetok, ktorého existencia nie je preukázaná (179.335 eur) považuje za podstatné, že nie akýkoľvek majetok v akomkoľvek období je rozhodujúci, ale stav kladného vlastného imania musí existovať neustále až do momentu podľa ust. . Poukázal, že nezistil (okrem spomínanej pohľadávky – súpis všeobecnej podstaty) žiaden iný majetok, pričom prihlásené a zistené pohľadávky v spojení s návrhom veriteľa na vyhlásenie konkurzu jednoznačne preukazujú predlženie dlžníka a je úlohou žalovaného, aby preukázal opak.

23. Okrem zrejmého porušenia sudcovskej koncentrácie konania a novôt v konaní poukázal žalobca aj na to, že odvolacie dôvody žalovaného sú zmätočné a neurčité. Žalovaný uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. a . Podľa písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) však žalovaný neuviedol, v čom spočíva nesprávne skutkové zistenie, v akých vykonaných dôkazov vidí nesprávne skutkové zistenie a aké sú teda správne skutkové zistenia. Podľa písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) však žalovaný neuviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie – nesprávna aplikácia ustanovenia alebo nesprávny výklad ustanovenia – a aké podľa neho toho správne právne posúdenie má byť. Žalovaný ani neidentifikoval ustanovenia, na ktoré sa podľa neho vzťahuje nesprávne právne posúdenie. Vzhľadom na uvedené mal za to, že z odvolania vyplýva nedostatočné odôvodnenie a takto uplatnené dôvody odvolania sú zmätočne a neurčité.

24. Žalovaný v odvolacej replike poukázal, že žalobca namieta, že žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany riadne a včas vo vzťahu k tvrdeniam, že (i) úpadca nebol v predĺžení, a že (ii) žalobca nepreukázal okamih predĺženia. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa podľa žalovaného nemožno stotožniť, nakoľko skutočnosť, že úpadca nebol v predĺžení žalovaný deklaruje od samotného začiatku. Uvedenú skutočnosť uviedol aj vo svojom podaní zo dňa 10.6.2020 („no nespĺňali sme definíciu predĺženia, najmä vo vzťahu k mojim dotáciám v spoločnosti“; „predložím súdu výšky pohľadávok veriteľov uspokojovaných ako podriadených, čím preukážem splnenie mojej povinnosti vo vzťahu k žalovanej pokute“) ako aj následne v podaní zo dňa 8.7.2020 („Z dôvodu, že nedisponujem účtovnou dokumentáciou, žiadam konajúci súd, aby postupoval vo veci z verejne dostupných zdrojov a registrov účtovných závierok“). Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nárok uplatnený žalobou neuznáva z dôvodu, že nebol v predĺžení, pričom mal za to, že táto skutočnosť vyplýva z verejne dostupných zdrojov, najmä z účtovných závierok spoločnosti úpadcu a teda z jeho strany nešlo o uvedenie nových skutočností v rámci podaného odvolania ako sa snaží prezentovať žalobca.

25. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa obráteného vecného bremena žalovaný dôvodil, že správca v prvom rade musí sám určiť okamih predĺženia úpadcu. Bez určenia tohto okamihu nie je možné ani uviesť liberačné dôvody a ani preskúmať či vyhodnotenie správcu o predĺžení úpadcu je alebo nie je správne. Ako vyplýva aj z rozsudku, okamih vzniku predĺženia nebol ustálený ani pri/po jeho vydaní. Zároveň žalobca zopakoval svoje tvrdenia týkajúce sa posúdenia majetnosti/predĺženia úpadcu.

26. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na všetkých tvrdeniach, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie aj vo vyjadrení k odvolaniu. Opätovne zdôraznil, že návrh bol podaný zo strany veriteľa a teda je zrejmé, že žalovaný svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nepslnil a ani nenaplnil

žiaden liberačný dôvod. Pripomenul, že žalovaný si neplnil ani jednu povinnosť ako štatutárny orgán úpadcu, ktorú od neho požadoval ako správca, neposkytol mu žiadnu súčinnosť ani iné účtovné doklady. Čo sa týka podriadených pohľadávok, žalovaný ich nepreukázal. Aj keby preukázal tieto pohľadávky, žalobca poukázal na pohľadávky nespriaznených osôb a na majetok, ktorý zistil.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

31. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

32. Ako správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žalovaný v odvolaní zásadne namietal, že (i) úpadca CASSIS Slovakia s.r.o. nebol predlžený, a (ii) že žalobca nepreukázal okamih predlženia.

33. Medzi stranami nebolo sporné, že návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi CASSIS Slovakia s.r.o. podal veriteľ DATEC SLOVAKIA, s.r.o. a nie žalovaný, ktorý bol štatutárnym orgánom tohto dlžníka. Následne uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 211/2018 zo dňa 2.11.2018 bolo začaté konkurzné konanie voči tomuto dlžníkovi a uznesením zo dňa 20.02.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2019 zo dňa 26.2.2019 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Skutočnosť, že súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. nepochybne značí, že tento dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Vyhlasovanie konkurzu na majetok dlžníka totiž prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa dlžník dostane do úpadku, pričom ide o stav, kedy je dlžník platobne neschopný alebo predlžený ( ).

34. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenia žalobcu, že hodnota vlastného imania dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. bola v rokoch 2011 až 2017 záporná ( - 41.887 eur, - 92.790 eur,

- 147.694 eur, - 104.477 eur, - 79.772 eur, - 84.158 eur, - 128.299 eur), a že podľa dostupných účtovných dokladov je zrejmé, že žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka CASSIS Slovakia s.r.o. konštantne a pravidelne porušoval svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tohto dlžníka.

35. Právna úprava účinná do 31. decembra 2012 pritom ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj z dôvodu úpadku vo forme platobnej neschopnosti, t.j. nielen z dôvodu predlženia a podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2013 je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní od vtedy, ako sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

36. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný skutkové tvrdenie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol konkrétny okamih, kedy sa dlžník CASSIS Slovakia s.r.o. stal predĺžený, čo bráni tomu, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za to, že ako štatutárny

orgán tohto dlžníka porušil svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie ako prostriedok svojej procesnej obrany. S poukazom na ust. je preto predmetná argumentácia žalovaného v odvolacom konaní neprípustná. Vzhľadom na závery uvedené v odsekoch 34. a 35. tohto rozsudku ale odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že táto procesná obrana je navyše aj zjavne nedôvodná.

37. Povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu zákon ukladá priamo štatutárnemu orgánu ( veta druhá ). Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa možno zbaviť iba na základe dôvodov stanovených zákonom ( ), pričom odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie (odsek 37. napadnutého rozsudku), že žalovaný nepreukázal, že splnil akýkoľvek z liberačných dôvodov uvedených v ust. až c) .

38. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

39. Ďalšie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , , dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).