Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-157-2013.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/157/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného G., s.r.o., IČO XXXXXXXX, G. XX, XXX XX J., zastúpeného spoločnosťou S., s.r.o., G. XX, XXX XX J., IČO XX XXX XXX proti povinnej C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie 518,00 eur prísl. vedenej u súdneho exekútora I.. O. T., Záhradnícka XX, XXX XX J., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/962/2012-13 zo dňa 23.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 23.11.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX, zo dňa 08.07.2011 a na základe toho súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a uviedol, že z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, a preto uvedené posudzoval ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi, nakoľko ak v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi. Uviedol, že sa oboznámil s predloženými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou) a v zmysle citovaných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Úverovú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, čo aj právne odôvodnil. Uviedol, že i keď v zmluve povinná je fyzickou osobou, nepodnikateľom, klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie. Charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že povinná zobral úver na výkon povolania. Strohé označenie kolónky na výkon povolania krížikom súd prvého stupňa nepovažoval
za podmienku vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku a týmto je v danej veci veriteľ, ktorý uvedený údaj v zmluve neuviedol. Súd prvého stupňa uviedol, že z úverovej zmluvy je evidentné, že je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnej a výške úveru, povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, ale mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok, ktorý záver súdu potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje.
Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a citoval uvedený článok. V ďalšom citoval ustanovenie § 53 ods. 1, ods.5, § 54 ods.1 , ods.2, ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka a uviedol, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), jej právna úprava tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, nakoľko táto je s poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Právo posudzovať takúto podmienku má súd aj v prípade, ak spotrebiteľ charakter takejto podmienky nenamieta.
Z uvedených hľadísk súd prvého stupňa posudzoval aj rozhodcovskú doložku a uviedol, že v spotrebiteľskej zmluve je možno ju pripustiť len v prípade, ak by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej veci však praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov. Dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka od 01.01.2008. Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom, rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie
exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok), tak ako to vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Odvolateľ zastáva názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie celé rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. X/XXXX, uverejnený pod č. XX/XXXX. Uviedol, že postupom súdu a jeho výkladom § 45 ods.2 ZRK, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK.
V odvolaní ďalej oprávnený uviedol, že v konaní došlo aj k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a touto vadou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak za preukázané neboli a tiež ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa názoru oprávneného absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, nezaoberal sa splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, nezohľadňoval ani nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený zároveň je toho názoru, že keďže exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, opomenul však, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, že neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú zmluvu a na toto tvrdenie nevykonal dokazovanie.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením splnenia, resp. nesplnenia podmienok na vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 219 ods.2 O.s.p. a na doplnenie a k odvolacím dôvodom oprávneného uvádza:
K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu a odvolací súd sa s výkladom tohto ustanovenia súdom prvého stupňa plne stotožňuje. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Nemožno ani tvrdiť, že takýmto posudzovaním exekučného titulu sa nahrádza pasivita povinnej, nakoľko oprávnený, ako subjekt, ktorý sa vo svojej podnikateľskej činnosti zameriava na poskytovanie úverov, má odborne spôsobilý aparát k výkonu svojej činnosti, pričom spotrebiteľ, u ktorého sa nepredpokladá znalosť jeho práv pri uzatváraní zmlúv sa môže iba spoliehať na to, že v zmluvách, spracovaných oprávneným formulárovým spôsobom, nie sú žiadne podmienky, ktoré by mohli byť pre neho považované za neprijateľné podľa platnej právnej úpravy. Na uvedené postavenie spotrebiteľa reagoval aj Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach vo veciach M., S. a C. Q., z ktorých vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia. Tiež poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-XX/XX /G. s.r.o. proti W. T./, v ktorom sa o.i. uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl.6 ods.1 smernice č.93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Za podstatné odvolací súd považuje to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok v súdom prvého stupňa citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví. Ak sú v štádiu podania žiadosti udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak potom je treba mať za to, že sú splnené podmienky aj na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
K námietke oprávneného týkajúcej sa neodôvodnenia prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú zmluvu a nevykonania dokazovania na toto tvrdenie, odvolací súd uvádza, že túto nepovažuje za oprávnenú a má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení veľmi podrobne právne posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú
zmluvu, pričom vychádzal z dokladov predložených oprávneným, a teda tieto mu boli známe. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania, odvolací súd uvádza, že v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie dokazovania, sa dokazovanie v zásade nevykonáva, ale súd podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku iba posudzuje doklady, predložené mu oprávneným, resp. súdnym exekútorom, a v tomto konaní súd prvého stupňa tak aj urobil a v odvolacom konaní oprávnený žiadne ďalšie doklady, ktoré by mali byť posúdené, nepredložil.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o posúdení rozhodcovskej doložky a uvádza, že oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil zistenie súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá v Zmluve o úvere zo dňa 21.5.2009, ale že bola uvedená iba vo Všeobecných podmienkach /VP/, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Na doplnenie k uvedenému, odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka je upravená v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to v § 4 ods. 2 tak, že „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“ Keďže v danej veci, rozhodcovská doložka je uvedená iba vo VP, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, nedostatok písomnej formy vyžadovanej podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má za následok jej absolútnu neplatnosť. Ak teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, bol vydaný v rozpore so zákonom, čo predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
K námietke oprávneného týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok, v celom rozsahu ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, ktorý je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.
Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.