Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-148-2013.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/148/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci maloletého S. G. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava na návrh matky N. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. č. XX t.č. v V. na ul. P. č. X za účasti otca M. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. L. č. XXX Q. o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.2.2013 č.k. 7P 208/2012-77 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného na mal. S. nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.5.2012 do 21.10.2012 na 100 € mesačne.
Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného na mal. S. nar. X.X.XXXX od 22.10.2012 do budúcna, dlžnom výživnom a vracia vec súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. S. na 100 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.5.2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2012 do 28.2.2013 v sume 560 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého v mesačných splátkach po 20 € splatných spolu s bežným výživným.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 50 € mesačne. Poukázal na to, že zvýšené výživné súdom prvého stupňa nie je schopný platiť, nakoľko od októbra 2011 bol zamestnaný v zahraničí a dosahoval príjem 1.000 € mesačne a mal zvýšené výdavky s ubytovaním, stravovaním a cestovaním. Poukázal na to, že v mesiaci október 2012 pre bolesti ruky nevedel vykonávať prácu, bol nútený vyhľadať lekársku pomoc a od toho času bol práceneschopný. Pre zníženie dopytu na trhu práce jeho zahraničný zamestnávateľ v letných mesiacoch 2012 signalizoval zníženie stavu zamestnancov a z dôvodu jeho práceneschopnosti bol medzi prvými, ktorým nebola práca prideľovaná po ukončení PN a jeho pracovný pomer ukončil 16.2.2013. Doposiaľ nemá vydané potvrdenie o ukončení pracovného pomeru od svojho zamestnávateľa, pretože mu bolo oznámené, aby do zahraničia necestoval, nakoľko prácu mu nevie prideliť. V dôsledku toho sa prihlásil na úrade práce a doposiaľ nedisponuje potvrdením o ukončení pracovného pomeru a nedostáva žiadnu podporu. Poukázal na to, že napriek tomu, že si hľadá prácu aj mimo svojho bydliska, je neúspešný a v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu, ktorú skutočnosť však súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Otec zároveň pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 22.10.2012 do 16.2.2013.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav do 21.10.2012, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a s jeho závermi sa odvolací súd v tejto časti stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zasadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o existenciu podstatných a trvalých zmien pomerov účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca dodáva, že tieto tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. S.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému za obdobie od 1.5.2012 do 21.10.2012, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pretože považoval takto zvýšené výživné za primerané. Keďže odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa v tejto časti stotožnil, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozsudku.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného od 22.10.2012 do budúcna a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda aj pre konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval osobné a majetkové pomery v súvislosti so vznikom práceneschopnosti otca od 22.10.2012, na ktoré správne poukazuje otec vo svojom odvolaní. Uvedenú skutočnosť, však pri zvýšení vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. S. nezohľadnil, resp. nijako sa s ňou nevysporiadal, hoci je nesporné, že vznikom tejto skutočnosti sa možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu mal. S. zmenili, tieto následne nevyhodnotil v súvislosti s jeho celkovou finančnou situáciou vrátane skutočností, či mal otec dostatok finančných prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému, ako rozhodol súd prvého stupňa. Uvedené skutočnosti sú preto dôvodmi pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zvýšení výživného pre mal. S. od 22.10.2012 do budúcna a teda nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil. Odvolací súd tiež dodáva, že skutočnosťami tvrdenými otcom sa súd nezaoberal, hoci zjavne existovali už v čase jeho rozhodovania, v dôsledku čoho odôvodnenie napadnutého rozsudku nekorešponduje so skutkovým stavom a následne spochybňuje právne posúdenie veci. Odvolací súd musel preto podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami otca vo vzťahu k zvýšeniu výživného pre mal. S., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o zvýšení výživného a dlžnom výživnom pre mal. S. a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a boli spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.