Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/79/2013

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa O. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky E. E. J., zast. rodičmi ako zákonnými zástupcami a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. W. XX a I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L. W. XX, t.č. G., K. XX, G., A. T., G. XHF, E. J., o zmenu umiestnenia, takto

rozhodol:

V y h l a s u j e , že nemá právomoc na konanie vo veci.

Konanie o zmenu umiestnenia z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Dňa 21.08.2013 bol tunajšiemu doručený návrh otca maloletého dieťa o zmenu umiestnenia. Otec dieťaťa vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že súhlasí s tým, aby bol jeho syn, maloletý O. J., nar. XX.XX.XXXX zverený svojej matke súdnou cestou, pretože to od neho matka žiadala. Ďalej vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že svojho syna dal svojej bývalej manželke dňa 07.10.2012 na jej žiadosť. Maloletý tiež chcel ísť ku svojej matke a on v tom nevidel žiaden problém, tak si ho matka zobrala do Veľkej Británie. Od tej doby mal pozastavené všetky sociálne príspevky a doteraz nepoberá žiadne finančné príspevky v hmotnej núdzi. Pracuje na dohodu v Českej republike, ktorá mu končí v októbri 2013, potom sa vracia späť na územie Slovenskej republiky. Bude nezamestnaný, štát mu nebude platiť žiadne finančné prostriedky, lebo na ne nemá nárok, pretože jeho syn by sa mal zdržiavať v Slovenskej republike. Záverom otec dieťaťa uviedol, že hlavnú rolu hrá riadna dochádzka školy, lebo on ako otec dieťaťa chce, aby sa tam jeho syn vyučil.

Nahliadnutím do súdneho spisu sp.zn. súd zistil, že rozsudkom -29 zo dňa 03.05.2012, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2012 súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -24 zo dňa 24.04.2009 tak, že maloletého O. J., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca O. J.. Matke I. J. bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého O. v sume 50,- Eur mesačne od 01.12.2011.

Následne súd uznesením č.k. -9 zo dňa 24.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2013 rozhodol tak, že vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zastavil.

V zmysle článku 8 Nariadenia rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

V zmysle článku 9 Nariadenia bod 1 rady č. 2201/2003 platí, že keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý je vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je príslušný súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem " obvyklý pobyt dieťaťa" sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností a skutkového stavu v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia rady ( ES ) č. 2201/2003. Ak sa maloleté dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte nastáva súčasne " so stratou" obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Existencia obvyklého pobytu je určitý časový aspekt trvania, v ktorom nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu.

O vyživovacej povinnosti a o rodičovských právach a povinnostiach sa koná v rámci spoločného súdneho konania. Na vyživovaciu povinnosť sa však Nariadenie rady ( ES ) č. 2201/2003 neuplatní. Na časť rozhodnutia týkajúca sa vyživovacej povinnosti sa uplatní Nariadenie Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti zo dňa 18.12.2008.

Podľa kapitoly II. čl. 3 Nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávanom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti bude právomoc súdu daná alternatívne a to buď v členských štátoch po a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo po b ) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Z návrhu otca maloletého dieťaťa o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.08.2013 nevyplýva, že by v danej veci nastala zmena pomerov od rozhodnutia súdu uznesením č.k. -9 zo dňa 24.01.2013, nakoľko otec dieťaťa v návrhu na začatie konania uviedol, že maloletý od 07.10.2012 žije so svojou matkou v G. vo Veľkej Británii, kde navštevuje školu a pripravuje sa nabudúce povolanie, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že daný prípad vykazuje znaky obvyklého pobytu dieťaťa v zmysle čl. 8 nariadenia rady č. 2201/2003, nakoľko sa maloletý oprávnene presťahoval z členského štátu pôvodu do iného členského štátu so súhlasom obidvoch rodičov, kde plánuje zotrvať a študovať na miestnej škole. Od presťahovania maloletého taktiež uplynula doba dlhšia ako tri mesiace. Z uvedených dôvodov v danom prípade nemožno uplatniť ani ustanovenie článku 9 nariadenia rady č. 2201/2003, ktorý je výnimkou zo všeobecnej právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností.

Rozhodnutie o zmenu umiestnenia je konanie o výkone rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti a súd o ňom koná v rámci spoločného konania. Súd preto skúmal či matka maloletého dieťaťa, v tomto prípade povinná, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. - 29 zo dňa 03.05.2012 jej bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého O., t.j. oprávneného sumou 50,- Eur mesačne od 01.12.2011, vykazuje znaky miesta obvyklého pobytu vo Veľkej Británii. Z návrhu otca maloletého dieťaťa o zmenu umiestnenia je zrejmé, že matka maloletého dieťaťa dlhodobo žije vo Veľkej Británii, kde vychováva svojho syna maloletého O., čím vykazuje znaky obvyklého pobytu, nakoľko tam plánuje zotrvať a žiť aj budúcnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v časti rozhodnutia, ktorá sa týka výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle citovaného Nariadenia rady ( ES ) č. 2201/2003 má právomoc konať v predmetnej veci príslušný súd vo Veľkej Británii, nakoľko maloleté dieťa vykazuje znaky miesta obvyklého pobytu vo Veľkej Británii. Taktiež v časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyživovacej povinnosti v zmysle citovaného Nariadenia rady ( ES ) č. 4/2009 má právomoc konať príslušný súd vo Veľkej Británii, nakoľko aj povinná a aj oprávnený vykazujú znaky miesta obvyklého pobytu vo Veľkej Británii.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Na základe vyššie uvedeného právneho stavu rozhodnutie v tejto veci nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, preto súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec.

Podľa ods.l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.