Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/93/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej B. Č., C.. X.X.XXXX, C. S. B., C.Á. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mestom Martin , za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A, IČO: 37 756 508, v konaní o zaplatenie 1.271,62 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 650,57 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 18.2.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku na 9%-ný úrok z omeškania zo sumy 650,57 eur od 6.1.2010 do 17.2.2011 sa žaloba zamieta.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

Účastníci konania a vedľajší účastník nemajú voči sebe právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.7.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1271,62€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 667,15€ za obdobie od 6.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanej, ktorú uplatňuje žalobou, nadobudol ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasledujúcich () dňa 14.12.2009 od GE Money a.s. so sídlom Bratislava, Bottova 7 ako postupcu. Postupca, teda pôvodný veriteľ pohľadávky žalovanej postúpenie pohľadávky oznámil doporučeným listom. Pohľadávku postupca nadobudol s účinnosťou od 1.4.2006 na základe Zmluvy o predaji podniku, uzatvorenej medzi predávajúcim GE Money Multiservis k.s., Bottova 7, Bratislava a kupujúcim - postupcom . Postupca dňa 29.3.2008 v zastúpení svojim obchodným zástupcom splnomocneným obchodníkom na základe zmluvy o spolupráci so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanej úver vo výške 836,45 eur a žalovaná sa ho zaviazala splácať pravidelnými splátkami. Túto povinnosť si však žalovaná neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1271,62 eur a

pozostávala z istiny 667,15 eur, riadneho úroku, vyčísleného na sumu 543,79 eur, zmluvnej pokuty vo výške 27,49 eur a poplatkov vo výške 33,19 eur. Jednotlivé položky vyplývali z platobnej histórie, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu a boli vypočítané v súlade s obchodnými podmienkami postupcu a sadzobníkom poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní s viac ako tromi splátkami, došlo v zmysle obchodných podmienok postupcu k zosplatneniu úveru a to ku dňu, ktorý je v platobnej histórii uvedený ako položka s názvom zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čím bola splatnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V prípade však akýchkoľvek pochybností ohľadne ukončenia zmluvy, je potrebné túto žalobu považovať za ukončenie zmluvy. Istina, uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu. Zmluvná pokuta, uplatnená v návrhu vyplýva z bodu 6.1 nasledujúcich obchodných podmienok a v zmysle sadzobníka poplatkov je 20% z každej omeškanej splátky, minimálne však 3,32 eur.

Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 12.12.2012, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pretože sa zdržiava na mieste, ktoré sa súdu napriek rozsiahlym šetreniam , ktoré súd v tomto smere vykonal, zistiť nepodarilo.

Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho zrušil uznesením sp.zn. zo dňa 24.4.2013 podľa a následne podľa , žalovanej ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin, ktoré potom žalovanú v konaní zastupovalo.

Dňa 3.4.2013 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník, uvedený v záhlaví tohto rozsudku a pripojil k nemu dňa 16.4.2013 aj vyjadrenie k žalobe, ktorá mu bola zaslaná. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník poukázal na ustanovenia až 54 a na skutočnosť, že v predmetnej zmluve o úvere nachádza viacnásobne neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so o spotrebiteľských úveroch. V zmluve totiž nie je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, nie je uvedená ročná úroková sadzba. Ak tieto náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle posledná veta vtedy platného . Navyše vedľajší účastník poukázal na neprijateľnosť kumulácie zmluvnej pokuty za omeškanie, ktorá predstavuje 20% dlžnej čiastky a v zmluve upraveného úroku z omeškania 0,1% denne z dlžnej čiastky, čo predstavuje 36,5% ročne. Uvedenú kumuláciu sankcií spojených s omeškaním spotrebiteľa dlžníka považuje vedľajší účastník za neadekvátne vysokú oproti plneniu, ktoré majú zabezpečovať. Vedľajší účastník žiadal vzhľadom na skutočnosť, že považoval úver za bezúročný a bez poplatkov preukázať, koľko žalovaná ako spotrebiteľka žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi doposiaľ uhradila. Namietal súčasne žalobcom predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky, obsiahnuté vo formulári z 26.1.2011, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3., pričom malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. dohody. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Zámer žalobcu predĺžiť premlčaciu dobu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika absolútne neplatná a preto nemôže účinne predĺžiť premlčaciu dobu. U splátok, ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a preto žiadal, aby žalobca presne špecifikoval, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva

pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo obsahujú jednotlivé splátky. Všetko totiž nasvedčuje tomu, pokiaľ žalobca nepreukáže opak, že jeho nárok je minimálne sčasti premlčaný, nakoľko predložené uznanie dlhu je potrebné v zmysle argumentácie, obsiahnutej v článku II. tohto podania považovať za absolútne neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V pochybnostiach je namieste použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa v zmysle . Všeobecná premlčacia doba je trojročná. Odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech sú neplatné v zmysle .

Na takýchto tvrdeniach vedľajší účastník zotrval aj na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 22.5.2013. Poukázal, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, najmä otázku premlčania by mal súd posudzovať podľa občiansko-právnych predpisov a to aj vzhľadom na transpozíciu smernice o ochrane spotrebiteľov proti nekalým podmienkam s tým, že v súvislosti s posudzovaným nárokom voči spotrebiteľom má byť použitá právna úprava, ktorá je pre nich priaznivejšia.

Svoje vyjadrenia ešte spresnil potom vedľajší účastník podaním z 23.5.2013, kde vychádzal z názoru, že zmluvu, uzavretú medzi predchodcom žalobcu postupcom a žalovanou je nutné považovať za jednoznačne spotrebiteľskú zmluvu s tým, že Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je aj k lex specialis, pričom uvedený záver podporujú odkazy k textu zákona aj keď nie v presne naznačených súvislostiach. Pohľadávku, uplatnenú žalobou považoval vedľajší účastník naďalej za premlčanú v celom rozsahu a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Na vyjadrenia vedľajšieho účastníka potom reagovala žalujúca strana ešte podaním zo dňa 4.6.2013 s poukazom na skutočnosť, že vedľajšiemu účastníkovi nepatrí vznesenie námietky premlčania, ktorá je hmotnoprávnou námietkou a môže ju uplatniť len hlavný účastník. V tomto vyjadrení žalujúca strana polemizovala s vyjadreniami vedľajšieho účastníka v jeho podaniach najmä s argumentáciou proti dohode o splátkach a uznaní dlhu, avšak ďalším podaním zo dňa 12.6.2013, ktorého originál potom na súd došiel 17.6.2013 žalobca zobral žalobu v časti späť a to tak, že žiadal priznať len sumu 650,57 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 6.1.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

V tomto podaní žalobca uviedol, že od žalovanej požaduje zaplatenie istiny úveru po odpočítaní platieb, ktoré žalovaná vykonala.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, voči ktorému vedľajší účastník, ani opatrovník žalovaného nemali námietky, súd zastavil konanie o nároku žalobcu, ktorý presahoval nárok na zaplatenie sumy 650,57 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 6.1.2010 do zaplatenia a ďalej konal len o zvyšku.

Na pojednávaní potom súd vykonal dokazovanie čítaním listín, žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Predchodca žalobcu firma GE Money a.s. so sídlom v Bratislave, Bottova 7, IČO: 17 324 220, prostredníctvom splnomocneného obchodníka R. B.C. (na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 28.7.2000-čl.6-8) so žalovanou dňa 29.3.2008 uzavrela zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, podľa ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 25.199,-Sk na kúpu tovaru pri priamej platbe za tovar 2800,-Sk, cene úveru 41580,-Sk, výške mesačnej splátky 1155,-Sk, pri dátume prvej splátky 28.4.2008 so zročnosťou splátok k 28.dňu v mesiaci a počte pravidelných splátok 36. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 42,70%. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty. V zmysle obchodných podmienok pre úver a vydávanie a použitie platobnej karty bodu 2.3 bola žalovaná povinná platiť za služby, poskytované veriteľom úroky, poplatky a ostatné náklady podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby, s vyznačením, ktoré z položiek v ňom uvedených sú zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasťou týchto obchodných podmienok bol

aj výňatok zo sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Money Multiservis, ktorý ale neobsahoval úrokovú sadzbu a sadzobník poplatkov platný od 1.10.2001, ktorý opätovne neobsahoval úrokovú sadzbu, viažucu sa k predmetnej úverovej zmluve . Z tohto sadzobníka (čl.11) vyplývalo, že zákazník berie na vedomie, že úroková sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom splátkovom režime. O konečnej výške ročnej percentuálnej miery nákladov je zákazník informovaný a svojim podpisom ju schvaľuje v zmluve o úvere.

Z platobnej histórie poskytnutia a splácania úveru žalovanou bolo potom zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá suma 25.199,-Sk dňa 29.3.2008, teda v deň uzavretia úverovej zmluvy a na splácanie úveru žalovaná uskutočnila dňa 22.5.2008 splátku vo výške 1405,-Sk, dňa 4.6.2008 splátku vo výške 1155,-Sk a 5.7.2008 splátku vo výške 240,-Sk, 22.7.2008 splátku vo výške 1165,-Sk, 4.8.2008 splátku vo výške 1155,-Sk a 4.9.2008 uskutočnila splátku vo výške 480,-Sk.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by žalovaná po 4.9.2008 bola urobila ďalšiu úhradu na splácanie poskytnutého úveru.

Z toho je zrejmé, že žalovaná do 4.9.2008 veriteľovi poskytla celkovo sumu 5600,-Sk z úveru poskytnutého vo výške 25.199,-Sk, čiže nezaplatila 19.593,-Sk, čo v prepočte na eura predstavuje 650,57 eur. V dôsledku tejto skutočnosti veriteľ firma GE Money a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru listom z 13.1.2009, ktorým žalovanej oznámila, že jej zmluva č.XXXXXXXXXX bola na základe neplnenia zmluvných podmienok k dnešnému dňu, teda k 13.1.2009 ukončená. Súčasne veriteľ požiadal žalovanú, aby mu zaplatila sumu 1271,62 eur do 15.dní od doručenia tejto upomienky na účet vo výzve uvedený. V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, kedy toto oznámenie bolo žalovanej doručené. Navyše veriteľ zasielal žalovanej túto výzvu na adresu, ktorá nebola uvedená v zmluve o úvere ako adresa trvalého bydliska žalovanej, alebo adresa pre zasielanie korešpondencie. (výzva bola zasielaná na adresu B., D. X/XX). Podľa presvedčenia súdu veriteľ firma GE Money a.s. tak urobila v súlade s bodom 7.3 obchodných podmienok pre úver, z ktorých vyplývalo, že veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celej dlžnej sumy, ak je dlžník v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň. Je zrejmé vzhľadom na vyššie spomínaný prehľad o splácaní dlhu žalovanou, že žalovaná už bola v omeškaní s úhradou splátky za september roku 2008, ktorá bola zročná k 28.9.2008. Podľa bodu 9.4 obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty všetka korešpondencia, určená dlžníkovi mala byť zasielaná na jeho poslednú známu adresu, oznámenia zasielané do vlastných rúk dlžníka sa považujú za doručené okamihom, kedy príslušná zásielka zasielaná na jeho poslednú známu adresu, kedy dlžník príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, keď dlžník príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo príslušné oznámenie zasielané veriteľom na dohodnutú kontaktnú adresu dlžníka sa vráti veriteľovi ako nedoručené a to aj v prípade, ak sa dlžník o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy dlžník príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom po odoslaní, ak ich veriteľ odoslal na dohodnutú kontaktnú adresu a to aj v prípade, ak sa dlžník o zaslaní zásielky nedozvedel.

Listom zo 14.12.2009 obchodná spoločnosť GE Money a.s. so sídlom v Bratislave oznámila žalovanej, že dňa 14.12.2009 uzavrela so žalobcom, označeným v záhlaví tohto rozsudku ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok na základe ktorej bola pohľadávka obchodnej spoločnosti GE Money a.s. vo či žalovanej, vyplývajúca zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX postúpená obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá sa tak stala veriteľom uvedenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal postupca žalovanú, aby svoje plnenia na úhradu dlhu splatila na účet žalobcu, uvedeného v záhlaví tohto rozsudku.

V roku 2011, konkrétne dňa 26.1.2011 žalovaná potom uzavrela s reprezentantom žalobcu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (čl.13), v ktorej ako veriteľ vystupoval už žalobca, žalovaná ako dlžník.

Podľa článku II. tejto dohody žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE Money a.s. číslo zmluvy

XXXXXXXXXX zo dňa 29.3.2008, ktorá dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 667,15 eur, príslušenstva a pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,-€.

Článok III. obsahoval formu splatenia záväzku a podľa tohto článku žalovaná sa zaviazala splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20,-eur ku 16.dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky k 16.2.2011. Z predtlačeného textu tejto dohody vyplývalo, že žalovaná sa zaväzuje k úhrade príslušenstva a pohľadávky, vyplývajúceho zo zmluvy a na rastúcich úrokov z omeškania počas splácania. Žalovanej bude bez odkladu vyhovený a zaslaný písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktoré zároveň berie na vedomie, že zaslanie tohto splátkového kalendára je len pre informačné účely a nemá vplyv na platnosť dohody. Žalovaná ako osoba uvedená v bode 1. 2 tejto dohody vyhlasovala, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pre prípad, že by žalovaná nesplácala svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatný celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Článok IV. obsahoval rozhodcovskú doložku a článok V. záverečné ustanovenia.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení 3/1991 Z.z., ďalej podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ako aj podľa ustanovení až 54 ., ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy a otázku neprijateľných zmluvných podmienok.

Základnú právnu úpravu úverovej zmluvy upravujú ustanovenia a nasledujúcich .

Podľa zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis vo vzťahu k .

Podľa § 1 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úveru, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Paragraf 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje niektoré ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods.2 písm.h/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej

sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 4 ods.2 písm.k/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.2.

Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods.2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo mu bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods.2 písm.a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú uzatvárané podľa iných zákonov za predpokladu, že účastníkmi týchto zmlúv sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom pri uzavretí týchto zmlúv je nutné dodržiavať ustanovenia , vzťahujúce sa k ochrane spotrebiteľa. V odseku 2 citovaného zákona je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V tomto ustanovení je zakotvené všeobecné pravidlo, podľa ktorého v prípade uzavierania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, uvedenú v až 60 príslušných ustanoveniach spotrebiteľských zmlúv, upravených v ôsmej časti . Nejde len o zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, čo by mohlo vyvolávať dojem, že ide o podmienky v spotrebiteľskej zmluve už dojednané. V tomto ustanovení sa zakotvuje všeobecné pravidlo, ktoré má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho, v akom zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zákone zakotvené pre uzavieranie konkrétnych

spotrebiteľských zmlúv. Týchto zákonom ustanovených podmienok sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať. Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky, či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv, upravené v zákone všeobecné aj osobitné sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné a preto nepripúšťajú odchýlnu úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenie súd v súlade s nimi riešil otázku tej skutočnosti, či zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s týmito vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ale aj ďalšie otázky, ktoré v konaní vyvstali, napríklad otázku premlčania nárokov žalobcu.

Predovšetkým súd zistil, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli predchodca žalobcu a žalovaná 29.3.2008 neobsahuje obligatórnu zmluvnú náležitosť a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, ale ani ročnú úrokovú sadzbu. Absencia týchto náležitostí spôsobuje tú skutočnosť, že vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala (teda bol jej poskytnutý a ona ho čerpala), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k presvedčeniu, že žalobca má nárok na istinu, uplatnenú po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktorá predstavuje rozdiel medzi úverom žalovanej poskytnutým vo výške 25.199,-Sk a splátkami, ktoré žalovaná poskytla do 4.9.2008 v sume 5600,-Sk, čo predstavuje rozdiel 19.593,-Sk, teda v prepočte 650,57 eur. Táto suma predstavuje zvyšok nesplatenej istiny úveru.

Voči tomuto nároku však vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Napriek tomu, že všetky vyjadrenia vedľajšieho účastníka boli zasielané aj opatrovníka žalovanej, ktorý v konaní zastupoval, zástupca žalovanej v konaní námietku premlčania neuplatnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o hmotnoprávnu námietku, ktorú môže v zmysle ustanovenia uplatniť len dlžník, prípadne jeho zástupca má súd za to, že na námietku premlčania nároku vznesenú vedľajším účastníkom prihliadať nemožno. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Vedľajší účastník má v zmysle ustanovenia rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak vzhľadom na zaradenie tohto ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník. Pri ich výkone však koná iba sám za seba a ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, súd ich posúdi po uvážení všetkých okolností. Napriek takémuto záveru však súd konštatuje, že podľa názoru súdu nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku nesplatenej úverovej istiny vo výške 650,57 eur premlčaný nebol.

Vedľajší účastník má v zmysle ustanovenia rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak vzhľadom na zaradenie tohto ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník. Pri ich výkone však koná iba sám za seba a ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, súd ich posúdi po uvážení všetkých okolností.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku, súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa zmluvy žalovaná už nezaplatila splátku, ktorá bola zročná k 28.9.2008. Žaloba bola na súd podaná 27.7.2012. Podľa presvedčenia súdu žaloba bola podaná v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá vyplýva z ustanovení a nasledujúcich . V tomto smere sa súd nestotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, že otázku premlčania je nutné posudzovať podľa . Takémuto záveru nenasvedčuje žiadne zákonné ustanovenie. Vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy a následne medzi účastníkmi konania, keď žalobca ako postupník vstúpil do všetkých práv a povinností postupcu vo vzťahu k žalovanej je nutné posudzovať vzhľadom na obchodnoprávny charakter úverovej zmluvy podľa zákonných ustanovení . Aj keď ide o spotrebiteľský úver, je nutné si uvedomiť, že stále ide o úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym

obchodom v zmysle s tými odlišnosťami, že prirodzene musí obsahovať náležitosti, vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a pokiaľ ide o tie časti zmluvy, ktoré sú ponechané na vôľu zmluvných strán, nesmú sa zmluvné dojednania odchyľovať od kogentných ustanovení , uvedených v a nasledujúcich, ktoré sú zakotvené na ochranu spotrebiteľa. Plynutie premlčacej doby a dĺžka premlčacej doby však patrí medzi kogentné -zákonné ustanovenia , teda nejde o dojednanie podmienky, ktorá by bola ponechaná na vôľu zmluvných strán, (kde v prípade, že by sa takéto dojednania alebo dohody v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, odchyľovali od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách by nastala absolútna neplatnosť v zmysle ). Preto ak žalovaná prestala splácať úver 4.9.2008 a nezaplatila už splátku zročnú k 28.9.2008 a žaloba bola podaná 27.7.2012, bola podľa presvedčenia súdu žaloba podaná včas.

Z ustanovenia totiž vyplýva, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa pri právach vymáhateľných na súde, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Z toho vyplýva, že žalobca resp. jeho predchodca mohol uplatniť nárok na súde na zaplatenie jednotlivých dlžných splátok vždy nasledujúceho dňa po ich zročnosti, teda najskôr 29.9.2008. Štvorročná premlčacia doba na zaplatenie splátky zročnej v septembri 2008 mu potom uplynula 29.9.2012. Ak bola žaloba podaná 27.7.2012, bola podaná včas.

Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel pokiaľ šlo o zaplatenie sumy 650,57 eur, ktorá predstavovala nesplatenú úverovú istinu.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, tie žalobca uplatňoval od 6.1.2010 do zaplatenia z celej nesplatenej sumy. Súd sa nestotožnil so žalobcom pokiaľ šlo o moment vzniku omeškania žalovanej so zaplatením celej tejto sumy žalobcovi. Súd totiž nemal preukázané, kedy sa oznámenie žalobcu, resp. jeho predchodcu o zosplatnení úveru dostalo do poznávacej sféry žalovanej, teda, kedy žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie celej dlžnej sumy. Vyššie spomínaný list o zosplatnení úveru zo dňa 13.1.2009 nebol zasielaný v súlade so zmluvou na v zmluve uvedenú korešpondenčnú adresu žalovanej. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalovaná sa o tom, že je voči nej uplatňovaný nárok na zaplatenie zvyšku úverovej istiny dozvedela až ku dňu 26.1.2011, kedy podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Túto dohodu s ňou uzavrel už právny nástupca pôvodného veriteľa, teda žalobca a žalovaná mala možnosť z tejto dohody zistiť, že sa proti nej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 667,15 eur titulom dlžnej istiny. Touto dohodou sa účastníci právneho vzťahu a účastníci konania súčasne dohodli na splácaní tohto dlhu s tým, že prvá splátka bola zročná 16.2.2011, pri dojednaní, že v prípade nesplatenia splátky podľa dohodnutých podmienok, stane sa splatný celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná dodržala prvú splátku a v dôsledku tejto skutočnosti podľa presvedčenia súdu jej dlh, u ktorého dohodou z tohto dňa účastníci dohodli odlišný spôsob jeho splácania tam uvedenými splátkami a za podmienok tam uvedených, sa stal splatný k 17.2.2011 a 18.2.2011 sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu. Teda až od 18.2.2011 súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania a vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania, uplatňovaný zo sumy 650,57 eur za obdobie od 6.1.2010 do 17.2.2011 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na vyššie spomínaný obchodno-právny charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva z ustanovení a nasledujúcich v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Týmto predpisom je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . K 18.2.2011 bolo možné požadovať úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskou centrálnou bankou platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 18.2.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% ročne , z čoho vyplýva, že po jej zvýšení o osem percentuálnych bodov možno žiadať úroky maximálne vo výške 9% ročne, čo žalobca aj žiadal.

Preto pokiaľ šlo o požadovanú úrokovú sadzbu, súd žalobe vyhovieť mohol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , z ktorého vyplýva, že pokiaľ mal účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne kráti alebo môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá proti druhému právo na náhradu trov konania. V tomto prípade žalobca v priebehu konania vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania obmedzil žalobný nárok takmer o 50% a to čiastočným späťvzatím žaloby podaním zo dňa 12.6.2013, ktorým požadoval od žalovanej len zaplatenie istiny po odpočítaní platieb, ktoré žalovaná vykonala. Žalobca tým nereagoval na nejaké konanie zo strany žalovanej ale na výsledky dokazovania a námietky vedľajšieho účastníka k náležitostiam zmluvy o úvere. Nebyť čiastočného späťvzatia žaloby, bol by vo zvyšku uplatneného nároku neúspešný. Z toho vyplýva, že žalobca bol úspešný oproti pôvodne požadovanému nároku v rozsahu nepatrne cez 50% pôvodne uplatneného nároku. Rovnako nebol v plnom rozsahu úspešný pokiaľ ide o uplatnenie nároku na úroky z omeškania. Za takýchto okolností, keď úspech a neúspech strany žalujúcej a žalovanej bol približne rovnaký, súd využil ustanovenie a rozhodol, že účastníci konania a vedľajší účastník nemajú proti sebe právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.