Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_7Co-208-2013.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/208/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: A. O., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v O., G. XX, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 6. marca 2013 sp.zn. 5C 159/2012-31, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere č. 609000642 zo dňa 11.5.2011 v časti navýšenie pohľadávky o sumu prevyšujúcu istinu s poplatkom o 441,70 Eur, článku 6 veta štvrtá, článku 7 veta tretia, článku 9 veta druhá Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré považoval za neprijateľné. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom predmetnú zmluvu dňa 11.5.2011, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi sumu 600,- Eur, ktorú sa navrhovateľ zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 576,- Eur, t.j. spolu 1.176,- Eur. V zmluve ako účel použitia bola zaškrtnutá možnosť „zamestnanie“ a v Dodatku ku zmluve navrhovateľ vyhlásil, že poskytnuté prostriedky použije na úhradu „nákladov na školenie a rekvalifikáciu“. Navrhovateľ poskytnutý úver nesplácal. Po neuhradení štyroch splátok sa stal splatný celý úver. Odporca pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere. Navrhovateľovi boli vykonávané zrážky zo mzdy po 98,- Eur. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 2 písm. a/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom nie je spotrebiteľskou zmluvou. V zmluve je jasne a nepochybne vyjadrené, že úver je poskytovaný navrhovateľovi na výkon zamestnania resp. povolania a navrhovateľ ho na tento účel sa zaväzuje použiť. Navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy musel byť o tejto skutočnosti vedomý. V priebehu konania nepredložil dôkazy o tom, že by jeho zmluvná voľnosť bola pri podpise zmluvy nejakým spôsobom obmedzená. Preto v danom prípade je potrebné právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/, § 502 ods. 1 veta tretia, § 265). Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by podmienky zmluvy o úvere boli v rozpore s niektorým z uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Nebolo možné dospieť k záveru, že zmluva je v niektorých jej častiach neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p. s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že pokiaľ sa v zmluve zaviazal vrátiť sumu 1.176,- Eur v 12-mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 12.6.2011, navýšenie úveru predstavuje čiastku vyššiu o 96% ako bol samotný úver. Ustanovenie zmluvy je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ okresný súd poukázal na ust. § 2
písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že ako účel úveru bola zaškrtnutá možnosť „zamestnanie“ a použitie prostriedkov na úhradu „nákladov na školenie a rekvalifikáciu“, uvedené tvrdenie nie je správne. Peňažné prostriedky potreboval z dôvodu, že mal problém s nedoplatkami na elektrinu. Z banky si nemohol zobrať úver, pretože už jeden hypotekárny úver mu bol poskytnutý. Pani U., zamestnankyňa odporcu, ktorá sprostredkovala uzavretie zmluvy, uviedla, že najvhodnejšie by bolo, aby ako účel poskytnutia úveru uviedol, že úver sa poskytuje na účely úhrady nákladov školenia a rekvalifikácie. V tom čase bol zamestnaný a nepotreboval žiadnu rekvalifikáciu ani školenie. Podľa jeho názoru, na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 1 ods. 8, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že výška poskytnutej pôžičky zo strany odporcu bola 600,- Eur. Na pojednávaní uviedol, že sú doposiaľ vykonávané zrážky zo mzdy a ku dňu pojednávania bolo uhradených 1.574,- Eur, čo predstavuje navyšenie úveru o 162,33 Eur. Jedná sa o čiastku prevyšujúcu sumu, ktorá bola doteraz splatená.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Nie je mu zrejmé, ako mohol dopredu poznať pohnútku navrhovateľa, teda nemohol poznať skutočný účel, na ktorý navrhovateľ mienil poskytnuté finančné prostriedky použiť. Na základe vyhlásenia navrhovateľa mal za to, že finančné prostriedky použije na výkon svojho zamestnania, konkrétne za účelom pokrytia nákladov na školenie a rekvalifikáciu. O týchto vyhláseniach nemal dôvod pochybovať, keďže navrhovateľ k ním pripojil svoj podpis. Skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný, s prihliadnutím na súčasné potreby trhu práce, nebrániť tomu, aby finančné prostriedky použil na školenie a rekvalifikáciu. Okresný súd na základe skutkového stavu správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľa nemožno podriadiť pod legálnu definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov, tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd poznamenáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.), že navrhovateľ na základe oprávnenia ale aj povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno v preukazovaní tvrdenia, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.5.2011 mu bol poskytnutý úver za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie (problémy s nedoplatkami za elektrinu) a nie z dôvodu uvádzaného účelu - na úhradu „nákladov na školenie a rekvalifikáciu“. Navrhovateľ ako účastník konania síce tvrdil v konaní uvedenú skutočnosť, avšak ju v konaní nepreukázal. Zákon tým vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníkov konania za výsledok, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, znamená pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Za procesnej situácie, na akú navrhovateľ vo svojich podaniach (naposledy v odvolaní proti rozsudku okresného súdu) poukazoval, t.j. že doposiaľ boli vykonané u neho zrážky zo mzdy na zaplatenie poskytnutého úveru s poplatkom vo výške 1.574,- Eur, znamená, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o navýšení pohľadávky o 471,- Eur, ak táto bola už navrhovateľom odporcovi uhradená. Podľa súčasnej právnej praxe (viď napr. R 17/1972), naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p. Z uvedeného je potom zrejmé, že ak z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ navýšenú pohľadávku o sumu prevyšujúcu istinu s poplatkom o 441,70 Eur navrhovateľovi plnil a domnieva sa, že z dôvodu neplatnosti časti zmluvy nemalo tak byť zo strany odporcu postupované, je dôvodom na podanie návrhu podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Taktiež nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti navrhovateľom v petite žalobného návrhu špecifikovaných určitých ustanovení všeobecných podmienok poskytnutia úveru, keďže nie je zrejmé, že by sa navrhovateľ takéhoto nároku vyplývajúceho zo všeobecných podmienok
domáhal, naviac, ak vymedzenie nároku v petite žalobného návrhu nie je v kontexte s podmienkami uvedenými v jednotlivých bodoch všeobecných podmienok, vo vzťahu ktorým by sa navrhovateľ mohol domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty. Na takomto určení, spôsobom uvedeným v návrhu na začatie konania, nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov, keďže okresný súd na základe zisteného skutkového stavu správne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa, ktorý v celom rozsahu zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.