Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-1405-2023.pdf
PDF · 74.83 KB
Case nature
Subarea
44Ek/1405/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, právne zast.: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., Jána Bottu 834/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti povinnému: T. N., B.. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX B. X, o vymoženie 131,25 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 852 167, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k odsek 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.05.2023 domáhal od povinného vymoženia 131,25 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.02.2023, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.03.2023. Poverením zo dňa 08.06.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 852 167. 2. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. 3. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 4. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 6. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 7. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 8. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
9. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. 10. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. 11. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku. 12. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 13. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 14. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 15. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 16. Súd na úvod konštatuje, že Exekučný poriadok v ustanoveniach § 61k a § 61l upravujúcich zastavenie exekúcie súdom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy výslovne neuvádza, že súd môže exekúcie zastaviť aj z úradnej povinnosti (ex offo). Súd ale zastáva názor, že právny predpis vrátane jeho jednotlivých ustanovení je povinný vykladať v súlade s jeho zmyslom a účelom. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vykonanie exekúcie. V prípade, ak v konaní zistí, že je tu dôvod, pre ktorý mal súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal súd zistiť z návrhu a jeho príloh, zastavenie exekučného konania ex offo je prejavom zodpovednosti súdu za zákonné vedenie exekučného konania od jeho začiatku až po jeho právoplatné skončenie. Opačný výklad by znamenal, že exekučný súd je iba štatistom, ktorý môže do exekučného konania zasiahnuť len na základe návrhu účastníka konania, pričom však jednou z hlavných úloh súdnej sústavy je budovanie dôvery v chod spravodlivosti, v právnu istotu a v predvídateľnosť práva vôbec. Skúmanie dôvodov na zastavenie exekúcie len na návrh účastníka konania by znamenalo neprípustné sebaobmedzenie vlastných úloh súdu formálnym výkladom právnych predpisov. 17. Návrh na vykonanie exekúcie bol tunajšiemu dúdu doručený dňa 17.05.2023. Následne dňa 01.06.2023 bol zo strany oprávneného uhradený súdny poplatok v tomto exekučnom konaní. Následne súd vydal dňa 08.06.2023 poverenie na vykonanie exekúcie, kde vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka. Toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.06.2023. Medzitým však bolo súdu dňa 12.06.2023 doručené podanie od oprávneného (podané už dňa 06.06.2023), v ktorom oprávnený berie svoj návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť z dôvodu, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uhradil oprávnenému väčšiu časť záväzku. Na základe uvedeného oprávnený na podanom návrhu voči povinnému netrvá, ale ho berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Vzhľadom však k tomu, že na vykonanie exekúcie bol už poverený súdny exekútor, súd považoval za potrebné a správne požiadať súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti, a teda o oznámenie či si v predmetnej veci v prípade zastavenia exekúcie bude alebo nebude uplatňovať trovy exekúcie. Následne súdny exekútor súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur (vrátane DPH). 18. Súd mal zo všetkých uvedených skutočností a dôkazov za to, že exekučné konanie začalo dôvodne, nakoľko do podania návrhu na vykonanie exekúcie (17.05.2023) povinný pohľadávku oprávneného neuhradil. Splnenie časti pohľadávky zo strany povinného nastalo až po začatí exekučného konania. Vzhľadom však k tomu, že oprávnený naďalej na podanom návrhu na vykonanie exekúcie netrvá, súd považuje za nevyhnutné vedenú exekúciu postupom v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť. (I. výrok).
20. Súd sa však okrem tejto skutočnosti musel vysporiadať s trovami exekúcie súdneho exekútora, ktoré si súdny exekútor uplatnil. Súd má v danom prípade za preukázané, že povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu mohol splniť aj skôr, než oprávnený inicioval exekučné konanie. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie (po začatí exekučného konania) došlo k úhrade väčšej časti pohľadávky oprávneného. Súd mal taktiež preukázané, že súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie realizoval úkony, a teda súd považuje za spravodlivé priznať súdnemu exekútorovi aspoň minimálnu náhradu trov exekúcie, ktorá mu prináleží v zmysle Vyhlášky. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie v sume 36,00 Eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,00 Eur a 20 % DPH vo výške 6,00 Eur. Keďže exekučné konanie bolo zo strany oprávneného iniciované dôvodne, súd má za to, že práve povinný je ten, komu je možné pričítať to, že sa exekúcia zastavila. Povinný si neplnil svoj záväzok voči oprávnenému vyplývajúci mu z exekučného titulu včas, čoho následkom bolo podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Povinný mal dostatočne dlhú dobu na to, aby si svoj záväzok splnil skôr, než bude oprávnený iniciovať exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené súd preto na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora v sume 36,00 Eur zaviazal povinného. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.