Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-202-2013.pdf
PDF · 135.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: A. F., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Č. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 707,29 eur s prísl. , takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 69,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 69,24 eur od 2.3.2011 do zaplatenia, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,21 eur a to všetko v mesačných splátkach po 15,- eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhod splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.5.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 707,29 eur, zaplatenia kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 153,19, kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 0,21 eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 690,82 eur od 16.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva"). ktorá bola uzatvorená ako telefónna pôžička, kedy vybavenie úveru prebieha telefonicky prostredníctvom bezplatnej telefónnej linky s následnou písomnou komunikáciou. V zmysle vyššie uvedeného žalovaná kontaktovala zamestnancov žalobcu za účelom získania úveru, nadiktovala všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli zapracované do úverovej zmluvy, ktorá jej bola spolu s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, zaslaná na podpis a žalovaná ju následne podpísanú vrátila. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 663,88eur, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach po 22,87 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva aj prehľad jednotlivých platieb. Listom zo dňa 14.2.2011 bola žalovaná vyzvaná k splateniu zostatku úveru v sume 710,82 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej žalobca definoval spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, pokiaľ ide o úrok z omeškania, tak tento požaduje vo výške 0,024% denne. Vzhľadom na uvedené eviduje voči žalovanej nasledovný dlh - istina plus zosplatnená istina v sume 503,24 eur, úrok z uvedenej istiny do času zosplatnenia v sume 124,78
eur, úrok zo zosplatnenej istiny v sume 62,80 eur a úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,21 eur, zmluvná pokuta vo výške 16,47 eur a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby v sume 153,19 eur.
Žalovaná so žalobou súhlasila a požiadala o umožnenie splatiť dlžnú sumu formou splátok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o telefónnej pôžičke zo dňa 17.1.2008, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 14.2.2011, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 27.8.2013, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 17.1.2008 zmluvu o telefónnej pôžičke č. 3801060840, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 20 000,-Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 60 splátkach vo výške 689,- Sk mesačne. Žalovaná prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, že sú jej všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočné a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny.
Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane vyplýva inak. Za uzatvorenie úverovej zmluvy klient uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c) §3 Hlavy 7, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Podľa Hlavy 15 § 3 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania najmenej však 100,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky z ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom
dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.
Ako vyplýva z hlavy 15 § 11 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.
Žalobca písomným prípisom zo dňa 14.2.2011 si voči žalovanej uplatnil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru, vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlžnej sumy vo výške 710,82 eur a k uvedenému dňu zosplatnil celý úver.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu uhradila sumu 594,64 eur a po zosplatnení v prospech žalobcu neuhradila žiadne finančné prostriedky. Z toho suma 160,64 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 433,98 na úrok. Nedoplatok na istine bol 503,24 eur, na úroku 187,58 eur, na sankčnom úroku z omeškania 151,03 eur, úroku z omeškania 0,21 eur.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.8.2013 špecifikoval uplatnený nárok nasledovne:
1. istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vo výške 103,92 eur, vypočítaná ako súčet čiastkových súm z jednotlivých splátok úveru pripadajúcich na istinu, ktoré boli vyrubené, avšak neboli uhradené, t.j. celková suma vyrubená na istinu do času zosplatnenia mínus uhradená časť istiny, t.j. v zmysle splátkového kalendára 264,56 eur - 160,64 eur,
2. zosplatnená istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, ktorú mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru v sume 399,32 eur, vypočítaná ako rozdiel vyrubenej zosplatnenej istiny podľa splátkového kalendára 399,32 eur a sumy zaplatenej žalovanou na zosplatnenú istinu po zosplatnení 0,- eur,
3. úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia vo výške 124,78 eur, vypočítaný ako rozdiel úroku z úveru vyrubeného do zosplatnenia vo výške 558,77 eur a zaplateného úroku vo výške 433,99 eur,
4. suma 62,80 eur titulom tzv. ušlého úroku uplatňovaného v zmysle § 6 hlavy 7. ÚP, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Celkovú výšku úroku z úveru je možné vypočítať ako rozdiel súčinu mesačnej splátky počtu splátok a výšky poskytnutého úveru, t.j. výška mesačnej splátky 22,87 eur krát 60, t.j. 1 372,20 eur mínus výška úveru 663,88 eur sa rovná 708,32 eur - súčet vyrubeného úroku z úveru do zosplatnenia podľa splátkového kalendára vo výške 558,77ur a ušlého úroku z úveru 62,80 eur sa rovná 621,57 eur, t.j. žalobca si uplatňuje menej, ako si mohol uplatňovať
5. zmluvná pokuta vo výške 16,47 eur, ktorá bola vyrubená v zmysle § 3 Hlavy 15 ÚP,
6. kapitalizovaný denný úrok z omeškania do dňa zosplatnenia v sume 0,21 eur bol vyrubený dňa 6.5.2010 za omeškanie so splátkou č. 26,
7. kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení ( t.j. od 2.3.2011 ) do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu ( t.j. do 15.5.2013 ) pri výške 0,024 % denne z dlžnej sumy pri zohľadnení úhrad vykonaných žalovanou po zosplatnení do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vyčísleného na sumu 137,11 eur;
8. ohľadom uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 390,82 eur od 16.5.2013 do zaplatenia uviedol, že tento si uplatňuje, nakoľko omeškanie žalovanej trvá aj po podaní žaloby.
Žalobca zároveň uviedol, že nakoľko v žalobnom návrhu bol vyčíslený úrok z omeškania odo dňa 2.3.2011 do 15.5.2013 vo vyššej sume ako je zákonný nárok, žalobu čo do sumy 16,08 eur pokiaľ sa jedná o kapitalizovaný úrok z omeškania zobral späť.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že úver zobrala v roku 2008. Je nezamestnaná a úver nemal z čoho splácať. Koľko už zaplatila nevie. Vie, že ho splácala dlhší čas. Býva v dome spolu s rodičmi a v súčasnosti žije len zo sociálnych dávok vo výške 125,57 eur, z čoho si musí platiť stravu a ďalšie potreby. Preto požiadala, že ak ju súd zaviaže zaplatiť nejakú sumu, aby ju mohla splatiť v splátkach vo výške 15,- eur mesačne.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur ( 20 000,- Sk), ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 14.2.2011 s tým, že žalovanej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie a to do 15 dní od zosplatnenia dlhu.
V prospech žalobcu, ešte pred zosplatnením, žalovaná uhradila finančné prostriedky vo výške 594,64. Z toho suma 160,64 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 433,98 na úrok. Nedoplatok na istine bol 503,24 eur, na úroku 187,58 eur, na sankčnom úroku z omeškania 151,03 eur, úroku z omeškania 0,21 eur.
Súd mal ďalej za preukázané, že v zmluve o osobnej pôžičke absentuje údaj o úroku a poplatkoch. Vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v Hlave 5 bod 5.1 je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane vyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Takto koncipovaná zmluvná podmienka sa mala v zmysle inkorporačnej doložky stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, už v minulosti judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy, ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa..
Aj v danom prípade pôvodnému veriteľovi mal v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkach, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia všeobecných podmienok nie je zrejmé, aká bola úroková sadzba, ktorou pôvodný veriteľ úročil poskytnutý úver, aké poplatky a v akej výške bola žalovaná povinná v prospech pôvodného veriteľa platiť v spojení s poskytnutou pôžičkou.
Súd ešte podotýka, že žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy, podpisom tejto zmluvy prehlásil, že bol oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovaného, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky, je napísaný menším písmo, ako ostatné ustanovenia zmluvy.
Súd po preskúmaní zmluvy o pôžičke a jej príloh dospel k záveru, že dohodnutý nárok na zaplatenia úroku a poplatkov spôsobom vyššie uvedeným, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko takáto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu všeobecných obchodných podmienok v Hlave 6, pričom žalovaný pri podpise zmluvy nebol s touto zmluvnou podmienkou individuálne oboznámený a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovaného, ktorým by túto zmluvnú podmienku akceptoval a prejavil súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie.
Ako súd vyššie uviedol, podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorej nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa povinnosti žalovanej z poskytnutej pôžičky platiť úroky, je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, jedná sa o netransparentnú inkorporačnú doložku, tak ako to súd vyššie uviedol a preto žalovanej nevznikla povinnosť úrok z pôžičky ( úveru) a poplatky v súvislosti s jej poskytnutím platiť.
Zo splátkového kalendára k predmetnej zmluve o pôžičke je však zrejmé, že pôvodný veriteľ časť finančných prostriedkov vo výške 433,99 eur zaúčtoval aj na úroky, pričom na tieto mu v zmysle vyššie uvedeného nevznikol nárok. Po započítaní takto uhradenej a započítanej sumy 433,99 eur na istinu poskytnutej pôžičky, je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť ešte na istine pôžičky sumu 69,24 eur. Iba v tejto časti nároku na zaplatenie istiny považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 187,58 eur z titulu úroku z poskytnutej pôžičky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za nedôvodný a preto aj v tejto časti nárok žalobcu zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16,47 eur v zmysle Hlavy 15 § 3 Úverových podmienok, kedy v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky z ktorej úhradou je v omeškaní.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd takto koncipovanú zmluvnú podmienku podrobil súdnej kontrole. V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na ktorú mu v zmysle zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaná riadne a včas neplatila splátky pôžičky. Zmluvná pokuta dojednaná v úverových podmienkach mu umožňovala z každej jednej čiastky z úhradou ktorej bola žalovaná v omeškaní túto zmluvnú pokutu si uplatniť.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná a preto návrh žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 16,47 eur považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
Žalovaná sa s plnením splátok úveru dostala do omeškania ešte pre zosplatnením celého úveru a to s úhradou splátky č. 26. Žalobca si vyčíslil nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania do dňa zosplatnenia úveru v sume 0,21 eur pri výške úroku z omeškania 0,024 % denne. Splatnosť splátky č. 26 bola
dňa 29.3.2010, ako to vyplýva z preloženého splátkového kalendára, a k uvedenému dňu bola výška zákonného úroku z omeškania 9% ročne. Súd takto uplatnený nárok považoval za dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 0,21 eur.
Okrem nároku na úrok z omeškania do zosplatnenia úveru, si žalobca uplatnil aj nárok na kapitalizovaný úrok z úveru od 2.3.2011 (od 15. dňa po zosplatnení úveru) do 15.5.2013 a to v sume 137,11 eur. Tento úrok žalobca vyčíslil z celkovej ním uplatnenej dlžnej sumy 690,82 eur pri jeho výške 0,024 % denne. Odo dňa 16.5.2013 si ďalej uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 690,82 eur do jej zaplatenia. Podľa zistenia súdu zákonná výška úroku z omeškania ku dňu 2.3.2011 bola 9 % ročne. Nakoľko súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 69,24 eur, žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne iba z tejto sumy od 2.3.2011 do zaplatenia dlžnej sumy a vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania, žalobu zamietol.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 15,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobu vo výške 638,06 eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o sumu 69,24 eur s prísl. žalobe vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, čo predstavuje 90 %. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 10 %. Nakoľko v konaní bola úspešnejšia žalovaná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 % ( 90 % - 10 %). Nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiadny nárok nevznikol, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.