Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/30/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Skalickým, v právnej veci navrhovateľky: W. A., F. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXX/XX, W., H..Č.. N. G. XX, Z., proti odporcovi: V. A., D.. XX.XX.XXXX, N. D. XX, W., V. D. W.: S. XXX, W., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: S. A., D. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov W. A., F. Š., D. XX.XX.XXXX V. V. A., D. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.04.2008, pred Rímsko-katolíckym farským úradom v G. A. Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. A. Z., vo zväzku X, ročník 2008, na strane 56, pod poradovým číslom 1, rozvádza.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletá S. A., D. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 100,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatným rozsudkom v časti výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletou sa neupravuje a ponecháva sa na vzájomnú dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 02.02.2011 sa domáhala navrhovateľka o rozvod manželstva s odporcom a o úpravu práv a povinností k maloletej S. A., D.. XX.XX.XXXX.

Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že januára 2011 ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že si neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a rovnako ho už nie je možné obnoviť. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletej dcéry S., a preto rozvod účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami maloletej. Navrhovateľka s odporcom spolu prestali komunikovať, vzájomne sa odcudzili, prestali mať o seba ako manželia záujem a tým sa ich vzťah úplne rozpadol. Manželstvo si už neplní svoj účel a ani nie je predpoklad do budúcnosti, že by sa tento stav zmenil a preto navrhla manželstvo ako nefunkčné rozviesť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobným návrhom navrhovateľky, výsluchom účastníkov, ich občianskymi preukazmi, sobášnym listom, rodným listom maloletej a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 05.04.2008, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v W., S. XXX/XX, čím je podľa ust. založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa S. A., D.. XX.XX.XXXX.

Z výpovede oboch účastníkov konania súd zistil, že manželstvo účastníkov je formálne, manželia už dlhšiu dobu nežijú ako manželia, a nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne. Od januára 2011sa už intímne nestýkajú a ani jeden z nich nevidel predpoklad obnovenia manželského spolužitia do budúcnosti. Z čoho teda vyplýva, že citový vzťah medzi manželmi neexistuje už dlhšiu dobu.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky je podaný dôvodne.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv i povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí , komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo ; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine veta prvá vyššie citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Účastníci konania sa vzdali odvolania po vyhlásení rozsudku, preto súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol v súlade s .

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú spolu, nemajú jeden k druhému vzájomný citový vzťah, preto manželstvo ako nefunkčné v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.

Príčinu rozvratu manželstva ustálil súd v citovom ochladení, v rozdielnych názoroch, prioritách, ako aj záujmoch.

V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletej S. schválil súd dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na jej výživu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a styk otca s maloletou nebol upravený v zmysle návrhu všetkých účastníkov konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci výslovne vzdali do zápisnice súdu po jeho vyhlásení a odôvodnení.

Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine ).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.