Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-130-2013.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/130/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., Z., I. XXXX/XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, v konaní právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, v konaní právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 772,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/375/2012-82, zo dňa 15. 03. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 1/ vystupujúcemu na strane odporcu náhradu trov konania v sume 39,39 Eur, m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 trovy konania predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 47,26 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, číslo účtu XXXXX-XXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia dlžnej istiny 772, 85 Eur spolu s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) zastavil (I. výrok). Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, skôr než sa začalo pojednávanie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol tak, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a zároveň mu uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ náhradu trov konania vo výške 39,39 Eur na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu (III. výrok). Vedľajšiemu účastníkovi 2/ ani odporcovi náhradu trov konania nepriznal (IV, V. výrok). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá a § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,30 Eur (VI. výrok) s tým, že určil konkrétny daňový úrad, ktorý má vrátiť uvedený súdny poplatok navrhovateľovi (VII. výrok).
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia (III. výrok). Žiadal rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa
§ 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ súd náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 19,33 Eur.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že cieľom združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej „združenie“), je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.2 O.s.p.. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, hlavne keď združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Poukázal na to, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Podľa jeho názoru, trovy konania vedľajšieho účastníka 1/ nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie a bránenie práva. Zároveň nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi 1/ neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelné vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Pokiaľ vedľajší účastník argumentuje dôvodnosť priznania trov s poukazom na ust. § 137 O.s.p a na ustanovenie Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, považoval za potrebné uviesť, že združenie odporcu v konaní nezastupuje a ustanovenie § 137 O.s.p. nemožno aplikovať v danom prípade, nakoľko toto ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci.
Proti uzneseniu podal odvolanie aj vedľajší účastník 1/ na strane odporcu. Žiadal napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ súd prizná náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu.
Namietal, že argumentácia súdu je nepresvedčivá a nespravodlivá. Podľa jeho názoru je otázne, v prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd kráti odmenu a navrhovateľovi nie, či súd napĺňa záväzok obsiahnutý v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, keď namiesto toho, aby chránil hospodárske záujmy spotrebiteľa, chráni záujmy dodávateľa. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22. 12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Namietal tiež, že mu okresný súd nepriznal uplatnenú DPH. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia a priložil aj osvedčenie o registrácii DPH jeho právneho zástupcu.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ sa písomne vyjadril navrhovateľ, v ktorom opakoval skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní. Navrhol rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na 1/ súd náhradu trov konania nepriznáva.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu 1/. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal zmeniť v zmysle podaného odvolania a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,25 Eur.
K jednotlivým námietkam navrhovateľa uvedených v odvolaní uviedol, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakého dôvodu, z akých ho má navrhovateľ. Je preto absurdné, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je odvodená z článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Podľa neho každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník, ako občianske združenie, je zložené prevažne z laikov v oblasti práva a je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov. Má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. V danej veci konanie bolo zastavené po tom, čo vzal navrhovateľ svoj návrh späť v celom rozsahu, a to až po ich vstupe do konania, stalo sa tak v dôsledku ich aktivity. Ich účasť v konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľa a účelu, na ktorý je združenie založené. Položil otázku, prečo finančný gigant, akým je predchodca navrhovateľa, postúpil pohľadávku navrhovateľovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, a prečo sa tento silný navrhovateľ dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou proti slabému spotrebiteľovi, ktorému vytýka, že sa ho ujalo združenie, ktoré je na tento účel zriadené a združeniu vytýka, že sa dalo zastupovať advokátom. Svojou podstatou u dodávateľa ide o nekalé obchodné praktiky, ktoré sťažujú už aj tak ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Práve proti takýmto dodávateľom a proti ich neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám je úloha združení nezastupiteľná, lebo aj keď súd skúma neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, nemôže napr. poučiť spotrebiteľa o premlčaní. Pritom prax potvrdzuje, že dodávatelia majú celoplošne snahu ignorovať premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, predkladajú nekalým spôsobom spotrebiteľovi zmluvné podmienky, podľa ktorých sa dožadujú premlčacích lehôt. Zdôraznil, že svojou činnosťou napĺňajú vysoké ciele politiky EU v oblasti ochrany spotrebiteľov v zmysle článku 169 Lisabonskej zmluvy, článku 38 Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ. Na napĺňanie týchto cieľov so odkázaní na právne služby. Aj keď sú združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa ich skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch sa bez pomoci advokátov nezaobídu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Zároveň zdôraznil novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., podľa ktorého im výslovne patrí náhrada výdavkov na zastupovanie advokátom. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, uviedol, že majú len jednu takúto členku, ktorá žiadnu právnu prax nevykonáva. Táto námietka je však irelevantná, pretože pokiaľ by sa mali v praxi presadiť názory navrhovateľa, ktoré sa snažia uprieť im právo na zástupcu, vzhľadom na predmet ich činnosti, tak potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi, napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, atď., ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky a zároveň pripojil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 2Obdo/27/2012 zo dňa 27. 08. 2012.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil v odvolaním napadnutej časti, v ktorej bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 39,39 Eur (III. výrok) tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy konania predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia v sume 47,26 Eur, na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ani argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pokiaľ namietal, že súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd nepovažuje za relevantnú. Avšak rozhodnutie okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne v časti, v ktorej súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ uplatnenú DPH.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 27. 12. 2011. Okresný súd vo veci vydal dňa 10. 01. 2012 platobný rozkaz č.k. 14Ro/505/2011-16. Do konania vstúpil dňa 27. 01. 2012 na strane odporcu vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý proti vyššie citovanému platobnému rozkazu dňa 30. 07. 2012 podal odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie, odpor, DPH, režijný paušál, spolu vo výške 141,79 Eur.
Do konania vstúpil dňa 07. 05. 2012 na strane odporcu vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý proti vyššie citovanému platobnému rozkazu dňa 17. 07. 2012 (e-mail), doplneným dňa 24. 07. 2012 podal odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci - prevzatie veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobnému návrhu, režijný paušál, spolu vo výške 118,16 Eur. Výzvou súdu zo dňa 21. 05. 2012 bol právny zástupca vedľajšieho účastníka 2/ vyzvaný, aby súdu v stanovenej lehote oznámil, či trvá na vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, nakoľko už do konania vstúpil vedľajší účastník 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Právny zástupca vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcu oznámil, že v prípade, že občianske združenie vstúpilo do konania, ale ešte vo veci nepodalo vyjadrenie ku žalobnému návrhu, trvá na svojom vstupe do konania na strane odporcu. Okresný súd následne vyzval odporcu, či súhlasí s odporom podaným vedľajším účastníkom na strane odporcu 1/ a 2/. Odporca na výzvu nereagoval. Podaním zo dňa 01. 03. 2013 navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť.
Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, bolo preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov, sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné, aby sa vo všetkých sporoch navrhovateľ nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Citované ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu voči ustanoveniu § 146 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd z daného ustanovenia správne vychádzal, teda správne aplikoval príslušnú právnu normu. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto je povinný hradiť trovy konania, a to aj vedľajšiemu účastníkovi 1/, ktorý vystupuje na úspešnej strane, teda na strane odporcu.
Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre účastníkov v konaní, keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa mu ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie týchto združení upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby,
advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Nárok vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ na trovy konania je daný.
Pokiaľ okresný súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na odvolacie námietky vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu odvolací súd uvádza:
Z ustanovenia § 150 ods. 1 vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pričom ide skôr o výnimočný prípad, kedy súd zohľadňuje celkové okolnosti prípadu, postoj účastníkov k veci v priebehu konania (či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť) a ich sociálne zázemie. Odvolací súd nepovažuje za relevantnú odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka 1/, keď namietal, že argumentácia súdu ohľadom aplikácie tohto ustanovenia je nepresvedčivá a nespravodlivá. Okresný súd správne argumentoval, že u vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ sa jedná o opakované a právne nenáročné podania. Pričom odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti je známy vysoký počet sporov s rovnakou problematikou, v ktorých právny zástupca vedľajšieho účastníka používa v uvedených sporoch rovnakú právnu argumentáciu. Je možné konštatovať, že podania vedľajšieho účastníka 1/ sú jednoduché a ako už bolo uvedené právne nenáročné. Vedľajší účastník len do ich v podstate rovnakého textu jednou alebo dvoma vetami konštatuje fakt, že pohľadávka navrhovateľa je vzhľadom na jej splatnosť a dátum podania žaloby premlčaná. Uvedený argument okresného súdu bol dostatočným dôvodom na moderačné právo súdu znížiť uplatnené trovy konania vedľajšieho účastníka 1/, t.j. krátiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy právneho zastúpenia v rozsahu dvoch tretín a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jednej tretiny podľa odseku 1 ust. § 150 O.s.p..
Z podaného odvolania vedľajšieho účastníka 1/ vyplýva, že namietal aj to, že mu okresný súd nepriznal uplatňovanú DPH, pričom okresný súd dôvodil tým, že uplatnená DPH by vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ nepochybne prináležala, avšak nepredložil listinný dôkaz o tom, že je platiteľom DPH pre rok 2012 (do súdneho spisu je predložené len osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla). Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi 1/ nepriznal DPH. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením uznesenia okresného súdu v napadnutej časti ohľadne DPH nestotožnil. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník 1/ spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia predložil aj Osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, prvostupňový súd si mohol overiť na portáli Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky www.drsr.sk <http://www.drsr.sk> prostredníctvom identifikátora označeného vedľajším účastníkom na strane odporcu 1/, či je vedľajší účastník skutočne platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 39,39 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v sume 102,90 Eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie odporu po 51,45 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 772,85 Eur, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 15,26 Eur po 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k tomu 20 % DPH vo výške 23,632 Eur zo základu 118,16 Eur, spolu potom 141,792 Eur krátené v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. o 2/3, t.j. 47,26 Eur.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože vedľajší účastník na strane odporcu 1/ bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.