Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Sp-5-2013.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sp/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25, za účasti K. F., nar. XX. R. XXXX, bytom Z., B. XXXX/XX, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 5757/12 zo dňa 04. januára 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 5757/12 zo dňa 04. januára 2013.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 22. februára 2013, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené na rozhodnutie dňa 30. apríla 2013, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu V 5757/12 zo dňa 04. januára 2013 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu nezákonnosti.
Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 06. novembra 2012 uzavretej medzi záložným veriteľom (navrhovateľom) a záložcom p. K. F., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohodou o splnomocnení p. K. F. ako splnomocniteľ udelil Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré treba vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy, vrátane vykonania ich zmien, alebo doplnení. Podpis p. K. F. ako dlžníka bol osvedčený dňa 08. novembra 2011. Záložnou zmluvou sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ p. K. F. úver v sume 1.000,00 €, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok v sume 872,00 € a úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená na zabezpečenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na výšku možného splateného dlhu respektíve zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Predmetnou zmluvou možno dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Výška pohľadávky, na ktorú sa zriaďuje záložné právo je nezrozumiteľná, nejasná. Týmto postupom sa zo strany záložného veriteľa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Dohodu o splnomocnení uzatvorenú v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka považuje odporca za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžr 19/2010 zo dňa 14. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžo 17/2007 zo dňa 12. decembra 2007, ktorý sa zaoberal totožnou problematikou.
Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že odporca nesprávne právne vec posúdil a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko tvrdenia, že dohodu o splnomocnení, spísanú ako predtlač, používa záložný veriteľ pri uzatváraní záložných zmlúv, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník tak nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, sú ničím nepodložené a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že p. K. F. uzavrel so Združením ProHelp dohodu o splnomocnení, na základe ktorej udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp - aby v jeho mene uzatvoril záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve, alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a z toho dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Uviedol, že dohoda o splnomocnení a zmluva o zriadení záložného práva spĺňajú náležitosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda odporca skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi, prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, nakoľko mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Uviedol, že na dohodu o splnomocnení nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ. Ďalej namietol, že nemožnosť zastupovať iného pre rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného, sa nevzťahuje na daný prípad, nakoľko existencia rozporu záujmov musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, bez akejkoľvek účasti veriteľa; rovnako zo spisu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Namietol, že odporca neuviedol, v čom konkrétne vidí rozpor s dobrými mravmi, či v poskytnutí úveru, alebo v poplatku. Dôvodil, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, nakoľko tieto poskytujú peňažné prostriedky v porovnaní s bankami s menším zabezpečením a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie. Tieto vyššie úroky sú odôvodnené vyšším podnikateľským rizikom. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec vrátil na ďalšie konanie a odporcu zaviazal nahradiť trovy konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril p. K. F., ktorý rozhodnutie odporcu považuje za správne. Výkon práva navrhovateľa zvoleným spôsobom považuje za neprimeraný, so zámerom získať neoprávnene nehnuteľnosť. Uviedol, že s navrhovateľom sa mnohokrát snažil dohodnúť o riešení dlhu, ale navrhovateľ jeho návrhy odmietal. Považuje za neprípustné previesť na navrhovateľa nehnuteľnosť s viacnásobnou hodnotou v pomere k výške dlhu. Odvolanie navrhovateľa žiada zamietnuť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a p. K. F. ako záložný dlžník uzavreli dňa 08. novembra 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ záložnému dlžníkovi sumu 1.000,00 €. Následne na to p. K. F. dňa 08. novembra 2011 v dohode o splnomocnení (bod 3 dohody) udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. K. F., ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava dňa 06. novembra 2012. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX kat. územie Z., okres Z., ktorých je záložca bezpodielovým spoluvlastníkom. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konanie (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX- RAČ zo dňa 06. novembra 2012. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. K. F. pri uzavretí Dohody o splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 OZ), alebo či svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že p. K. F. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08. novembra 2011, ktorá nebola v spise pripojená. K. F. podpísal dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody), za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle, adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí., nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu, za neplatné. Predložená záložná zmluva tiež nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu je právny úkon neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
Súd pri rozhodovaní prihliadol i na námietku navrhovateľa, nemožnosť zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve pozemkových spoločenstiev pre porušenie zásady nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 4 zákona o pozemkovom spoločenstve z dôvodu, že samotným zriadením záložného práva nijakým spôsobom nedochádza k deleniu nehnuteľnosti, prípadne zrušeniu alebo vyporiadaniu spoluvlastníctva. Je potrebné uviesť, že predmetom záložnej zmluvy sú spoluvlastnícke podiely nehnuteľností L. B., ktoré patria k spoločnej nehnuteľnosti Urbárnici pasienkového spoločenstva Y., U. M., X. M.. Predmetná zmluva bola uzavretá v rozpore s ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zákonné predkupné právo, ktorému korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko zriadením záložného práva by sa v tomto prípade obchádzal zákon, považuje súd tento právny úkon za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu by nebolo možné vyhovieť odvolaniu navrhovateľ a zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu.
Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.