Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-121-2013.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/121/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného S. O. A., s. r. o., Kračúnovce 97, Kračúnovce, IČO: 31 722 539 proti povinnému LIJAREX, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, Prešov, IČO: 31 667 805 o vymoženie 23 112,65 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorsky úrad Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k 0Er 2487/1999-21 zo dňa 07. 02. 2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. Cb 132/1998 zo dňa 20. 04. 1999 bolo dňa 27. 09. 1999 začaté exekučné konanie proti povinnému.
Dňa 28. 03. 2012 predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že dňa 13. 01. 2007 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra a tým v zmysle ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k jeho zániku.
Následne súd citoval ust. § 251 ods. 4, § 19, § 20, § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a z dôvodu zániku povinného ako právnickej osoby po začatí exekučného konania bez právneho nástupcu exekučné konanie zastavil.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2012. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 27. 09. 1999 a k výmazu povinného došlo 13. 01. 2007. Táto skutočnosť nastala až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Z tohto dôvodu oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného, a preto nemohol predvídať ani dôvod zastavenia exekúcie. Súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie súdny exekútor. Namietal nepriznanie náhrady trov exekúcie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval v súlade s princípmi pre občianske súdne konanie. Pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania mal rozhodnúť na základe analógie procesného práva s poukazom na dôvod vyplývajúci z ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekúcia zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie mal zaviazať oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Poukázal na to, že Exekučný poriadok v znení do 31. 01. 2002 neupravoval právnu situáciu v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto z tohto dôvodu je potrebné analogicky použiť ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s ust. § 102 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých v prípade zániku povinného ex offo, t.j. výmazom z obchodného registra je potrebné postupovať podľa analógie procesného práva, a to pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že exekučné konanie začalo dňa 27. 09. 1999, a preto súd podľa jeho názoru správne aplikoval ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 s prihliadnutím na ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Navyše doporučil súdu zaoberať sa otázkou, či súdny exekútor bol oprávnený na podanie odvolania z dôvodu, že v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 01. 02. 2002 zo zákona účastníkom nie je. Zmena právnej úpravy nastala až od 01. 02. 2002, kedy súdny exekútor je považovaný za účastníka konania pokiaľ ide o trovy exekúcie.
Zákonný sudca podanému odvolaniu súdneho exekútora nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa síce správne na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 v znení platnom do 31. 01. 2002, avšak náležite neskúmal, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. Cb 132/1998-4 zo dňa 20. 04. 1999 s právoplatnosťou od 24. 07. 1999 a vykonateľnosťou 27. 07. 1999, ktorým bola uložená povinnému zaplatiť oprávnenému suma 662 403,70 Sk z titulu istiny spolu s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 31 940,90 Sk počnúc od 17. 01. 1998, zo sumy 293 841,80 Sk počnúc od 17. 01. 1998, zo sumy 320 542,70 Sk počnúc od 21. 01. 1998 a zo sumy 16 114,30 Sk počnúc od 28. 01. 1998 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bolo uložené povinnému zaplatiť oprávnenému trovy konania vo výške 33 888 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z označenia žalovaného v exekučnom titule, t. j. povinného vyplýva, že v čase rozhodovania vo veci samej bol povinný v likvidácií. Z výpisu z obchodného registra (v spise na č. l. 19) vyplýva, že povinný bol v likvidácií od 07. 07. 1998 do 12. 01. 2007. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený už v čase konania vo veci samej mal vedomosť o likvidácií spoločnosti povinného, a preto nie je možné vylúčiť úvahu o tom, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ konštatoval, že oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a preto mu nie je možné uložiť nahradiť trovy exekúcie.
Namietané nesprávne rozhodnutie o trovách exekúcie bolo preto opodstatnené.
Vo vzťahu k tvrdeniu súdneho exekútora, že súd mal na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať iné ustanovenie Exekučného poriadku vyplývajúce z ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, k tomu odvolací súd uvádza, že k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania bez právneho zástupcu, a preto správnym postupom podľa ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku bolo exekučné konanie zastavené.
Odvolací súd považoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú na podanie odvolania proti výroku o trovách exekúcie z dôvodu, že podľa ust. § 235 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom po 01. 02.
2002 sa aj exekúcie začaté do vyhlásenia zákona č. 32/2002 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 02. 2002 dokončia podľa tohto zákona. Exekúcia sa začala vykonávať súdnym exekútorom vydaním poverenia dňa 29. 10. 1999, ktoré súdny exekútor prevzal dňa 05. 11. 1999. To znamená, že pri posudzovaní okruhu účastníkov exekučného konania v danom prípade pri rozhodovaní o trovách exekúcie je účastníkom konania aj súdny exekútor.
Exekučný poriadok rozlišuje začatie exekučného konania, ktoré začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku), t. j. dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie a následne vykonávanie exekúcie vydaním poverenia pre súdneho exekútora (§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku).
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle ust. § 235 ods. 1 v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 s tým, že je potrebné skúmať účelnosť uplatnenej náhrady trov súdneho exekútora s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky, ako aj postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.