Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-73-2013.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/73/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa H. A., bytom H. H., W. XXXX, zastúpeného A. A., bytom H. H. XXXX, proti odporkyni O. A., bytom H. H. W. XXXX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, o určenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. marca 2013, č. k. 34P/383/2012-42, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 eur mesačne s účinnosťou od 08.10.2012, ktoré výživné je povinná odporkyňa platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že dlh na výživnom za obdobie od 08.10.2012 do 28.02.2013 nevznikol. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ je síce plnoletý, ale nie je schopný sám sa živiť, pretože sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Je študentom druhého ročníka denného štúdia vysokej školy, s čím sú spojené výdavky so štúdiom, cestovné výdavky, náklady na internát a podobne. Mal za to, že skutočnosť, že navrhovateľ si popri štúdiu privyrába cca 223 eur mesačne, nemôže byť na ujmu pri rozhodovaní o výživnom. To, že si privyrába a že si kúpil staršie auto, nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, pre ktoré by nebolo možné priznať výživné na jeho osobu voči povinnému rodičovi. Sumu 70 eur mesačne považoval za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam odporkyne, ktorej priemerný mesačný príjem predstavuje 570 eur netto a ktorá okrem navrhovateľa má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu plnoletému synovi, ktorý je žiakom strednej školy. Súd prvého stupňa konštatoval, že určeným výživným s prihliadnutím k tomu, že k navrhovateľovi má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec a že navrhovateľ má aj svoje príjmy, sú pokryté všetky odôvodnené potreby navrhovateľa, preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zaujal názor, že vyššie výživné by nebolo v objektívnych schopnostiach a možnostiach odporkyne. Výživné určil s účinnosťou od začatia súdneho konania podľa návrhu navrhovateľa. S prihliadnutím na skutočnosť, že z predložených poštových poukážok a výpovedí účastníkov mal za preukázané, že odporkyňa v posudzovanom období dobrovoľne prispela na výživné navrhovateľa v sume 440 eur, teda v sume, presahujúcej určenú sumu výživného, vyslovil, že dlh na výživnom nevznikol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti výroku rozsudku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 eur mesačne podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku a určenia výživného vo výške 60 eur mesačne. Dôvodila, že jej príjem je 578,15 eur mesačne netto vrátane odmien, s tým, že odmeny nemá vyplácané každý mesiac. Bez odmien a nadčasov činí jej mesačný príjem 350 eur netto. Okresnému súdu vytýkala, že pri určovaní výšky výživného dostatočne nezohľadnil ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine v tom, že rodič prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Nezohľadnil jej zvýšené náklady, vzniknuté v dôsledku odsťahovania sa zo spoločného domu, kde nemohla bez ohrozenia svojej bezpečnosti naďalej bývať a žiť. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkala, že nezohľadnil skutočnosť, že príjem plnoletého navrhovateľa dosahovaný v rámci jeho podnikania nie je ojedinelým príjmom, ale príjmom pravidelným. Mala za to, že nie je účelom Zákona o rodine umožniť vyživovaným osobám viesť nadštandardný spôsob života na úkor svojich rodičov. Poukazovala na to, že zabezpečovala všestrannú starostlivosť o svojich dospelých synov pred odchodom zo spoločnej domácnosti, ktorú bola nútená opustiť pre trvalé konflikty s otcom navrhovateľa. V dôsledku tejto skutočnosti jej náklady vzrástli o platenie nájomného, ktoré mesačne predstavuje čiastku 240 eur za prenajatý byt. Taktiež sa musela podrobiť operačnému zákroku, v dôsledku čoho sa jej príjem taktiež znížil. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní nezohľadnil príjem otca navrhovateľa, ktorý je dvakrát vyšší, než príjem odporkyne. Dôvodila, že nie je schopná platiť súdom určené výživné vo výške 70 eur, pričom poukazovala, že napriek zložitej finančnej situácii prezentovala svoju vôľu mesačne prispievať na výživu navrhovateľa sumou 60 eur, ktorú mu aj platila a platí.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Dôvodil, že výživné vo výške 70 eur mesačne nezodpovedá ani štvrtine jeho výdavkov, keď len v súvislosti s cestovným z miesta bydliska do miesta školy v D. vynakladá 40 eur mesačne, na ubytovanie na internáte 38 eur mesačne, životnú poistku 33 eur mesačne, ďalej má výdavky v súvislosti so stravou, hygienickými potrebami, ošatením, obutím, náklady v súvislosti s liečbou alergie, prenájmom kancelárie v H. a v D.. Poukazoval na to, že jeho príjem je sporadický a závisí od jeho výkonu. Počas skúšobného obdobia je jeho príjem minimálny. Uviedol, že odporkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala preto, aby mohla byť so svojím novým priateľom.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť bez ohľadu na dosiahnutie ich plnoletosti.
Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia ich pomery.
Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú teda predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu, závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu trávenia voľného času a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a iných, pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu.
Pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Potrebné je prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa - navrhovateľa, ale je zároveň potrebné prihliadnuť aj na možnosti osoby povinnej, t. j. matky - odporkyne, z toho aspektu, či jej osobné zárobkové a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné v takej výške, ktorá by bola úmerná potrebám dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ pochádza z rozvedeného manželstva odporkyne a otca navrhovateľa, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2013, č. k. 30P/203/2012-16 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2013. Navrhovateľ je študentom 2. ročníka denného štúdia na H. fakulte Z. poľnohospodárskej univerzity v D., počas štúdia býva na internáte. Privyrába si ako finančný sprostredkovateľ. Jeho priemerný príjem za mesiace august až december 2012 predstavoval 233,42 eur. V mesiaci január a február nedosiahol žiaden príjem, v mesiaci marec príjem 50,72 eur a v mesiaci apríl 258,66 eur. Priemerný mesačný zárobok otca navrhovateľa predstavuje 1.017,79 eur a odporkyne 578,15 eur. Obaja rodičia navrhovateľa majú ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu plnoletému synovi.
Krajský súd preskúmaním veci vychádzajúc z obsahu súdneho spisu napadnutého rozhodnutia a odvolania odporkyne dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany odporkyne určil vo výške 70 eur. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samé sa živiť. V danom prípade navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študoval v 2. ročníku vysokej školy. Je nepochybné, že v súvislosti so štúdiom má nesporne nemalé výdavky. Keďže štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je výživou odkázaný na svojich rodičov. Na výžive navrhovateľa sú povinní podieľať sa obaja rodičia. V danom prípade majú rodičia aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Po zhodnotení majetkových pomerov, zárobkových schopností a možností odporkyne, ktoré sú pre stanovenie vyživovacej povinnosti rovnako významné, ako potreby navrhovateľa, možno usúdiť, že odporkyňa je schopná prispievať na výživu navrhovateľa v dôsledku jeho odôvodnených potrieb sumou 70 eur mesačne tak, ako bolo určené rozsudkom okresného súdu, ktoré je aj podľa názoru krajského súdu primerané k zisteným pomerom a ktoré len o 10 eur prevyšuje čiastku, ktorou bola ochotná prispievať na výživu navrhovateľa samotná odporkyňa. Právne bezvýznamná je námietka odporkyne v tom smere, že navrhovateľ si obstaráva finančné prostriedky na štúdium prácou popri vzdelávaní sa. Nie je možné suplovať plnenie vyživovacej povinnosti rodiča tým, že dieťa, ktoré je už plnoleté sa má postarať samo o seba a obstarať si prípadné financie prácou popri štúdiu.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporkyne, akceptujúc potreby navrhovateľa, mal odvolací súd za to, že o výške vyživovacej povinnosti odporkyne navrhovateľovi prvostupňový súd správne rozhodol.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania tieto nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a naviac mu ani v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .