Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Topoľčany, so sídlom Mojmírova 2, Topoľčany, IČO: 00 174 840, zast. advokátskou kanceláriou Kováčil Le§al s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2156/21, Topoľčany, IČO: 45 290 601 proti žalovanej: Y. O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, G., zast.: Mgr. Peter Rybánsky, advokát, so sídlom Farská 46, Nitra, o zaplatenie 2 304,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. marca 2022 č. k. -84 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.304,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.304,45 eura od 25. 08. 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, čo do úroku z omeškania, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , veta prvá, , Nariadenia vlády č. Uviedol, že žalobca podal žalobu, domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2.304,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.304,45 eura od 18. 08. 2020 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 19. 02. 2020 so žalovanou uzatvorili Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 03. 2020. Zároveň sa dohodli, že jej bude vyplatené odstupné vo výške 5.376,46 eura. Po skončení pracovného pomeru a vo výplate mzdy za obdobie 03/2020 vyplatil žalovanej čistú mesačnú mzdu vo výške 6.264,26 eura, kde vo výplatnej páske žalovanej je uvedené, že preplatená dovolenka je vo výške 210, teda v sume 3.245,76 eura. Z evidencie čerpania dovolenky žalovanej za rok 2019 vyplýva, že v roku 2019 vyčerpala nad rámec nároku dovolenku v počte 2 dní. Žalovaná vo svojej žiadosti zaslanej žalobcovi, uviedla, že prečerpané hodiny dovolenky na zotavenie nad rámec povolených hodín za rok 2019, žiada odrátať z novej dovolenky v roku 2020. V roku 2020 žalovaná čerpala tiež dovolenku, a to 2 dni (02. 01. 2020 a 03. 01. 2020), na ktoré žalovanej ešte ani nevznikol nárok. Skutočný stav bol taký, že žalovaná prečerpala nad rámec dovolenku v počte 4 dní, a to 2 dni z roku 2019 a 2 dni v roku 2020. V období od 07. 01. 2020 do 31. 03. 2020 bola žalovaná pracovne neschopná. Žalovanej tak mala byť strhnutá suma za nad rámec vyčerpanej dovolenky, a nie skutočnosť, ako bola uvedená na výplatnej páske za 03/2020, teda že vznikol nárok na preplatenie dovolenky v počte 210 dní (správne

malo byť hodín), v sume 3.245,76 eura. Po skončení pracovného pomeru vydal žalobca žalovanej potvrdenie zo dňa 07. 04. 2020. Po skončení pracovného pomeru žalovanej, vyplatení sumy žalovanej, vo výške 6.264,26 eura, vydaní potvrdení žalovanej, uskutočnil dodatočnú kontrolou pracovnoprávnych podkladov a mzdových podkladov, pričom zistil, že došlo k administratívnej chybe a chybe počítačového programu pri výpočte mzdy žalovanej za 03/2020, kde je nesprávne uvedený údaj „preplatená dovolenka 210 dní 3.245,76 eura. Skutočný nárok dovolenky resp. prečerpanej dovolenky a následného výpočtu čistej mzdy za 03/2020 má byť tak v sume 3.959,81 eura, a nie 6.264,26 eura. Rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a skutočným nárokom na mzdu za 03/2020 je vo výške 2.304,45 eura. Suma vo výške 2.304,45 eura je suma, ktorá bola žalovanej žalobcom nesprávne a omylom vyplatená a na ktorú žalovanej nevznikol nárok. Na základe tejto skutočnosti, tak došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Na základe tohto zistenia zaslal žalovanej písomnú výzvu na vrátenie omylom vyplatenej mzdy zo dňa 12. 08. 2020, ktorá bola žalovanej doručená dňa 17. 08. 2020. Dňa 09. 04. 2021 bol súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz č. k. -22, ktorým bolo žalobe vyhovené. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor s odôvodnením. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03. 05. 2021 č. k. -36 bol platobný rozkaz zrušený.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy dňa 26. 02. 2015 s dohodnutým dňom nástupu do práce 01. 03. 2015, skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 19. 02. 2020, a to dňom 31. 03. 2020. Žalovaná za rok 2019 vyčerpala nad rámec jej nároku na dovolenku dva dni a na základe žiadosti požiadala žalobcu o odrátanie uvedeného prečerpania z dovolenky za rok 2020. V roku 2020 čerpala dva dni dovolenky, a to 02. 01. 2020 a 03. 01. 2020. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti mal súd za preukázané, že žalovaná od 07. 01. 2020 do 31. 03. 2020 bola pracovne neschopná, a tým jej nárok na dovolenku v roku 2020 nevznikol. Podľa článku II., bodu 2. dohody o skončení pracovného pomeru, mal žalobca vyplatiť žalovanej v mesiaci marec, vo zvyčajnom výplatnom termíne, odstupné vo výške 5.376,46 eura, ku ktorej sume, ako vyplýva z pôvodnej výplatnej pásky za marec 2020, bolo označenie odmeny. Súčasne podľa tejto výplatnej pásky sa uvádza preplatená dovolenka 210 (hodín, t. j. 26,25 dní) v sume 3.245,76 eura, celková suma k výplate bola vo výške 6.264,26 eura. Výplatná páska, ako to vyplýva z výpovede žalovanej, jej bola doručená dňa 15. 04. 2020. Po zistení chyby preplatenia dovolenky za rok 2020 vo výške 3.245,76 eura žalobca vyhotovil novú výplatnú pásku s uvedením odmeny: 5.376,46 eura, s odpočtom preplatenej dovolenky -463,68 eura a náhradu príjmu pri DPN 366,35 eura, k výplate 3.959,81 eura. Pretože podľa žalobcu nesprávne poukázal na účet žalovanej sumu 6.264,26 eura, namiesto správnej sumy 3.959,81 eura, v konaní si uplatnil zaplatenie sumy 2.304,45 eura ako rozdiel medzi uvedenými sumami, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

1.3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca si dôvodne uplatnil zaplatenie sumy 2.304,45 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, pretože túto sumu vyplatil žalovanej omylom, a to bez právneho dôvodu. Z výplatnej pásky (chybnej) za obdobie marec 2020 vyplýva údaj odmeny: 5.376,46 eura, preplatená dovolenka: 210,00, a suma 3.245,76 eura, nemocenské dávky: 176,00. Z výplatnej pásky vyplýva príjem celkom 8.622,22 eura, zrážky vo výške 2.357,96 eura a vyplatenie na účet 6.264,26 eura, pričom v konaní ani samotná žalovaná nenamietala skutočnosť, že jej nevznikol nárok na dovolenku vôbec. Práve naopak, mala preplatok dovolenky 4 dni, a to za rok 2019 dva dni a dva dni v roku 2020. V skutočnosti jej patrila suma 3.959,81 eura, ako to vyplýva z opravnej výplatnej pásky. V konaní žalovaná poukazovala na jej dobrú vieru pri prevzatí predmetnej sumy, avšak podľa súdu dobrá viera na strane žalovanej nie je daná. Na strane jednej v odpore žalovaná uviedla, že nemala pochybnosti o správnosti výplatnej pásky, na základe ktorej jej bola vyplatená suma 6.264,26 eura, ale na strane druhej vo svojej výpovedi uviedla, že výplatné pásky nekontrolovala. Žalovaná, na základe dohody o skončení pracovného pomeru, mala vedomosť o tom, že jej bude vyplatené odstupné 5.376,46 eura, a to v marcovom výplatnom termíne. Pretože žalovaná bola práceneschopná od 07. 01. 2020 do 31. 03. 2020 neobstojí tvrdenie, že dojednané odstupné očakávala popri riadnej mzde, ktorá jej bude vyplatená za mesiac marec. Žalovaná pritom musela mať vedomosť o tom, že z výšky dohodnutého odstupného budú realizované odvody, daň, tak ako to vyplýva zo mzdového listu, a teda, že jej suma vo výške 6.264,26 eur nemôže patriť. Za daných okolností preto musela predpokladať, že šlo o sumu omylom vyplatenú. Uvedené mohla zistiť pripísaním sumy 6.264,26 eura na jej účet a najmä po doručení výplatnej pásky, pričom neobstojí tvrdenie, že sa o obsah výplatnej pásky nezaujímala. Žalovaná pri uvedení na mzdovom liste údaj označený preplatená dovolenka: 210 t.j. hodín (v prepočte 26,25 dní) nemohla byť v dobrej viere, že jej vyplatená suma patrí a za daných

okolností musela vedieť, alebo predpokladať, že jej bolo vyplatené naviac a bude musieť bezdôvodné obohatenie, vyplatené bez právneho dôvodu - omylom, vrátiť.

1.4. Pokiaľ žalovaná poukázala na potvrdenie žalobcu zo dňa 07. 04. 2020, že k 31. 03. 2020 neeviduje žiadne záväzky voči žalovanej, k tomu treba uviesť, že k tomuto dátumu nemusel žalobca zistiť uvedený omyl, k čomu treba dodať, že nie je pritom podstatné, či sa žalobca, ako zamestnávateľ, dozvedel o nepravosti vyplatených súm až neskôr, po skončení pracovného pomeru, pretože nárok na vyplatenie peňažných prostriedkov v takomto prípade trvá aj po skončení pracovného pomeru. K námietke výšky hodinovej mzdy zo strany žalovanej súd uviedol, že jej výpočet žalobca jasne a zrozumiteľne vysvetlil vo svojom písomnom vyjadrení. Rovnako súd považoval námietku k platnosti plnomocenstva za nedôvodnú, ktoré plnomocenstvo dané pre právneho zástupcu žalobcu spĺňalo náležitosti požadované právnym predpisom, stotožňujúc sa s vyjadrením žalobcu k tejto námietke. Žalobca si v konaní uplatnil tiež úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od 18. 08. 2020 do zaplatenia, vychádzajúc z doručenia výzvy žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy, a to dňom 17. 08. 2020. Z výzvy zo dňa 12. 08. 2020 pritom vyplýva, že žalobca požaduje zaplatenie sumy od žalovanej vo výške 2.304,45 eura do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Keďže táto výzva bola doručená 17. 08. 2020, 7 dní na plnenie uplynulo dňom 24. 08. 2020, tak nasledujúcim dňom, t. j. 25. 08. 2020 sa dostala žalovaná do omeškania. Preto vo zvyšku, čo do úroku z omeškania, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , , a vzhľadom na úspech žalobcu mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že s výškou nároku sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal. Z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že jej má byť v marcovom termíne vyplatené odstupné na základe dohody vo výške 5.376,46 eura (Čl. II ods. 2. dohody). Poukazujúc na uvedené, nemôže napádané rozhodnutie za žiadnych okolností obstáť. Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na výplate odstupného vo výške, ako je uvedené vyššie, je potrebné od vyplatenej sumy odpočítať výšku odstupného, ktoré je, ako nárok zamestnanca nutné považovať za nesporný. Pri posudzovaní nároku žalobcu je teda od vyplatenej sumy (6.264,26 eura) nutné odpočítať nesporne dojednanú výšku odstupného v sume 5.376,46 eura, ktorú je nutné označiť za nesporne jej prináležiacu. Po vykonaní uvedeného prepočtu (odpočítania) je rozdiel medzi vyplatenou sumou a sumou odstupného vo výške 887,80 eura. Po jednoduchom prepočte preto nad všetku pochybnosť nie je možné dôjsť ku skutkovému záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na úhradu celej žalovanej sumy. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu je nutné v časti o zaplatenie sumy 1.416,65 eura (2.304,45 eura - 887,80 eura) zamietnuť bez potreby skúmania jej dobromyseľnosti, keďže táto suma je súčasťou odstupného, ktoré jej bolo vyplatené na základe dohody. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie síce v napádanom rozhodnutí spomína dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu k preukázaniu narušenia jej dobromyseľnosti, avšak túto premisu vychádzajúcu z ustálenej súdnej praxe nesprávne aplikuje na uvedenú právnu vec, čím došlo de facto k porušeniu zákona v jej neprospech. V rozhodnutí súdu prvej inštancie navyše nie je možné nájsť žiadne odôvodnenie, z ktorého by bolo možné aspoň v náznaku dôvodiť, akým spôsobom mal žalobca preukázať, že ona ako zamestnanec prijímajúci úhradu od žalobcu ako zamestnávateľa, nemala byť dobromyseľná. Z listín predložených žalobcom totiž ani pri najväčšej snahe nemožno vyvodiť akúkoľvek skutočnosť, ktorá by čo i len v náznaku mohla preukázať stratu jej dobromyseľnosti pri prevzatí vyplatenej sumy. Naopak, ona predložila viaceré listiny, ktoré nevyvrátiteľne potvrdzujú jej dobromyseľnosť pri prevzatí sumy 6.264,26 eura, o ktorej nadobudla dôvodné presvedčenie, že jej táto suma patrí. Dobromyseľnosť zamestnanca pritom nie je možné skúmať po neobmedzený čas, ale iba do momentu, kedy mu boli pripísané finančné prostriedky. V tomto smere nemôže obstáť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý nijako nevysvetľuje, ani len bližšie neoznačuje obdobie, v ktorom by mal skúmať jej dobromyseľnosť. Nemala dôvod skúmať vyplatenú sumu, nakoľko počas celej doby trvania pracovného vzťahu zo strany žalobcu nebolo nikdy požadované vrátenie akejkoľvek časti mzdy. Taktiež je potrebné odmietnuť úvahy súdu prvej inštancie o riadnom vysvetlení nároku žalobcom. Sám žalobca má pochybnosti o jeho nároku, keď ešte ani v podanej žalobe nevedel uviesť, v akom rozsahu má byť podľa výplatnej pásky preplácaná dovolenka (hodiny/dni). Nikdy nemohla byť nedobromyseľná pri prijatí sumy 6.264,26 eur, z ktorej suma 5.376,46 eur bola bez akejkoľvek pochybnosti vyplatená ako dojednaná suma odstupného a zvyšok vyplatenej sumy vo výške 887,80 eura určite v nej nemohol vzbudiť akékoľvek pochybnosti, keďže nedisponovala výplatnou páskou a uvedená suma je pod

hranicou jej priemerného zárobku. V tomto smere je napádané rozhodnutie nutné označiť za trpiace zásadným nedostatkom odôvodnenia, čím toto rozhodnutie bezprecedentne napĺňa znaky arbitrárnosti a svojvôle, ktorým súd zásadným spôsobom potláča právo na spravodlivý súdny proces a prejednanie veci. Postupom súdu bola ukrátená na svojich právach, napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie, vzhľadom na to, že ním bol porušený zákon v jej neprospech, nemôže za žiadnych okolností obstáť. Zjavne nesprávna aplikácia právnej normy činí napádané rozhodnutie príliš formalistickým, nesledujúcim (v niektorých ohľadoch i odporujúcim) účel zákonného ustanovenia. Napádané rozhodnutie sa v jeho napádanej hmotnoprávnej (meritórnej) časti (výrok č. I.), ako i vo výroku o trovách (výrok č. III.) javí ako trpiace zásadným nedostatkom odôvodnenia, čím toto rozhodnutie napĺňa znaky arbitrárnosti (svojvôle) pri súčasnom prílišnom formalistickom prístupe súdu, ktorým súd potláča právo na spravodlivý súdny proces (súdnu ochranu). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že toto odvolanie nie je dôvodné, vychádza z nesprávneho výkladu a aplikácie predmetných ustanovení v tejto veci. Žalovaná vo svojom odvolaní neprináša ani novú relevantnú argumentáciu, ani nové dôkazy na podporu správností svojich tvrdení, pričom s predloženými námietkami sa súd vysporiadal v dostatočnom rozsahu už v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom oboznámil s celým obsahom dohody o skončení pracovného pomeru. Má za to, že súd prvej inštancie ju dostatočne posúdil a vyhodnotil s poukazom na predmet sporu. Skutočnosť, že žalovanej nárok nevznikol a nemala nárok na preplatenie dovolenky, vyplýva i z dôkazu, kedy žalovaná sama žiadala, aby jej prečerpaný nárok na dovolenku bol odpočítaný z nároku nového roka. Tu nepochybne vyplýva skutočnosť, že žalovaná vedela, že nemá nárok na preplatenie dovolenky v predmetnej sume. Žalovanej výpočet považuje za nesprávny, bez opory v dôkaznom materiáli. Tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní sú len účelové, bez opory v právnych predpisoch a vykonaných dôkazoch. K námietke dobromyseľnosti žalovanej má za to, že v zmysle citovaných ustanovení a odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s uvedeným, a preto námietku žalovanej považuje za neopodstatnenú. Poukázal na skutočnosť, že žalovanej bola na účet pripísaná značne vyššia suma, o 2.304,45 eura viac ako bolo očakávané. Je toho názoru, že táto suma je tak značná, že logicky sa nedá predpokladať, že by žalovaná mohla predpokladať, že suma jej patrí. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Súd prvej inštancie sa až veľmi podrobne zaoberal všetkými dôkazmi predloženými stranami v konaní a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich skutkovo i právne správne posúdil a vyhodnotil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca síce namieta jej tvrdenie týkajúce sa dohody o skončení pracovného pomeru, ale opätovne nijako nevysvetľuje a ani neoznačuje odôvodnenie napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré by vyvracalo jej argumentáciu v podanom odvolaní. Žalobca jej doručil výplatnú pásku až po tom, ako jej bola suma vyplatená na účet, a teda aj po vystavení potvrdenia o nulovom zostatku salda zamestnávateľa voči zamestnancovi (datované na 07. 04. 2020). Nie je teda daný akýkoľvek logický základ podporujúci tvrdenia žalobcu, ako ani závery súdu prvej inštancie. Argumentačné zdôvodnenie akýchkoľvek tvrdení žalobcu je zmätočné a bez akejkoľvek opory v skutkovom stave, a navyše, postrádajúce vzájomnú súvislosť. Uvedené potvrdzuje i zjavná snaha žalobcu prekrútiť ňou spoľahlivo vysvetlenú skutkovú okolnosť týkajúcu sa jej žiadosti k prečerpanému nároku na dovolenku, keď uvedenú žiadosť podpísala na základe žiadosti mzdovej účtovníčky, ktorá ju za týmto účelom kontaktovala a žiadosť jej sformulovala. V nadväznosti na uvedené je nutné ako zjavne nesprávnu odmietnuť akúkoľvek argumentáciu žalobcu týkajúcu sa pochybnosti o jej dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť jej konania nebola zo strany žalobcu (koho jediného zaťažuje dôkazné bremeno!) doposiaľ ani len v náznaku spochybnená. Žalobca do dnešného dňa nijako nevysvetlil, prečo na výplatnej páske neuviedol merné jednotky pri výpočte dovolenky. Tento nedostatok žalobca (zrejme si ho uvedomujúc) preniesol i do žalobného návrhu v nádeji, že zostane nepovšimnutý. Iba strohé tvrdenie o tom, že vyplatená suma nemohla byť z jej strany očakávaná, nemôže za žiadnych okolností obstáť. Naplnenie predpokladu bezdôvodného obohatenia je absolútne nedôvodné a neopodstatnené, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k prípadnej vedomostnej zložke.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a preskúmateľne odôvodnil.

6. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.304,45 eura spolu s úrokom z omeškania, ktorá suma predstavuje žalobcom nesprávne a omylom vyplatenú sumu ako náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú žalovanej nárok nevznikol, čím došlo na strane žalovanej v tejto výške k bezdôvodnému obohateniu. Uviedol, že dňa 19. 02. 2020 so žalovanou uzatvoril Dohodu o skončení pracovného pomeru, ku dňu 31. 03. 2020. Zároveň sa so žalovanou dohodol, že jej bude vyplatené odstupné vo výške 5.376,46 eura. Žalovanej vo výplate mzdy za obdobie 03/2020 vyplatil čistú mesačnú mzdu vo výške 6.264,26 eura, pričom je uvedené, že preplatená dovolenka je vo výške 210, teda v sume 3.245,76 eura. Skutočný stav bol taký, že žalovaná prečerpala nad rámec dovolenku v počte 4 dní, a to 2 dni v roku 2019 a 2 dni v roku 2020. V období od 07. 01. 2020 do 31. 03. 2020 bola žalovaná práceneschopná. Žalovanej tak mala byť strhnutá suma za nad rámec vyčerpanú dovolenku a nárok na preplatenie dovolenky v sume 3.245,76 eura jej nevznikol. Na strane žalobcu došlo k administratívnej chybe a chybe počítačového programu pri výpočte mzdy žalovanej za 03/2020, kde je nesprávne uvedený údaj preplatená dovolenka 210 dní 3.245,76 eura. Skutočný nárok dovolenky, resp. prečerpanej dovolenky a následného výpočtu čistej mzdy za 03/2020 má byť v sume 3.959,81 eura. Rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a skutočným nárokom na mzdu za 03/2020 je vo výške žalovanej istiny.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Po prejednaní podaného odvolania žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia potvrdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný, pri prejednaní danej veci sa zaoberal len dôvodmi odvolania uvedenými žalovanou v podanom odvolaní.

12. Pokiaľ žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a takýmto spôsobom došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, s touto námietkou žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje.

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

14. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle , a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovanej k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. V danej veci tak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z čoho vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, a to, že vyznelo v neprospech žalovanej, neznamená, že by v danej veci došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

15. Úvahy žalovanej, že pri posudzovaní nároku žalobcu bolo nutné od vyplatenej sumy 6.264,26 eura odpočítať nesporne dojednanú výšku odstupného v sume 5.376,46 eura, a teda nárok žalobcu je nutné v časti o zaplatenie sumy 1.416,65 eura (2.304,45 eura - 887,80 eura) zamietnuť bez potreby skúmania akejkoľvek jej dobromyseľnosti, sú nesprávne. Takáto zjednodušená argumentácia žalovanej ohľadne prostého matematického odpočtu dojednanej sumy odstupného od výšky vyplatenej sumy 6.264,26 eura nie je namieste, keď je síce pravdou, že medzi stranami sporu bolo v dohode o skončení pracovného pomeru dojednané odstupné vo výške 5.376,46 eura, avšak táto suma odstupného, vyplatená žalovanej vo výplatnom termíne za mesiac marec 2020, je príjmom zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie, ako i vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie. V kontexte uvedeného potom ani argumentácia žalovanej, že nemohla byť nedobromyseľnou pri prijatí sumy 6.264,26 eura, pretože z tejto sumy suma 5.376,46 eura bola vyplatená ako dojednaná suma odstupného a zvyšok vyplatenej sumy 887,80 eura v nej určite nemohol vzbudiť akékoľvek pochybnosti, keď táto suma bol pod hranicou jej priemerného zárobku, nie je namieste, pretože žalovaná nemohla očakávať, že titulom odstupného jej bude vyplatená dojednaná výška bez akýchkoľvek zrážok vo forme daní a odvodov, keď takúto vedomosť zamestnanca v pracovnom pomere možno označiť vedomosťou bežnou. 16. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovanej, že žalobca nepreukázal svoj nárok a z ním predložených listinných dokladov ani pri najväčšej snahe nemožno vyvodiť akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla preukázať stratu jej dobromyseľnosti pri prevzatí vyplatenej sumy. V tomto ohľade je dôvodné upriamiť pozornosť na zásadné okolnosti veci, na ktoré správne poukázal i súd prvej inštancie. Predovšetkým je nespornou skutočnosť, že žalovaná bola práceneschopnou od 07. 10. 2020 až do 31. 03. 2020. Pokiaľ potom žalovaná tvrdí, že vyplatená suma v nej nemohla vzbudiť akékoľvek pochybnosti a zakladať jej nedobromyseľnosť, pretože po odpočítaní výšky odstupného (ku ktorej sume sa odvolací súd vyjadril vyššie) zostatok sumy bol porovnateľný s jej priemerným zárobkom je potrebné uviesť, že žalovaná v žiadnom prípade v čase jej práceneschopnosti, trvajúcej počas doby troch mesiacov, vrátane mesiaca marec 2020, nemohla očakávať výšku jej mzdových nárokov v súvislosti s jej práceneschopnosťou porovnateľnú s jej priemerným mesačným zárobkom, navyše, za situácie, že o výške týchto nárokov v súvislosti s práceneschopnosťou v mesiacoch január a február 2020 už mala vedomosť. Za situácie, že žalovaná bola práceneschopná, niet žiadneho opodstatneného dôvodu očakávať, že výška vyplatených nemocenských dávok, resp. náhrady mzdy pri DPN bude porovnateľná s výškou jej priemerného zárobku v čase jej plného pracovného výkonu, pričom tieto závery nepochybne potvrdzuje i skutočnosť, že za mesiac marec 2020 jej mala byť vyplatená náhrada príjmu pri DPN vo výške 366,35 eura. Táto suma nie je ani len porovnateľnou s výškou jej priemerného zárobku a ani so sumou 887,80 eura, ktorú žalovaná označila za nevzbudzujúcu akékoľvek pochybnosti, a potom nemožno dôvodne predpokladať, že o vyplatenej sume žalovaná nemala mať žiadne pochybnosti. Taktiež je nespornou skutočnosť, že žalovaná nemala nevyčerpaných 26,25 dní dovolenky (210 hodín), ale naopak, mala prečerpané 4 dni dovolenky, 2 v roku 2019 a 2 v roku 2020. I v tomto ohľade treba uviesť, že rozdiel medzi počtom nevyčerpaných dní dovolenky 26,25, a naopak, prečerpanými 4 dňami dovolenky je tak zásadný a veľký, že pri vynaložení čo i len minimálnej starostlivosti žalovaná musela

predpokladať, že nárok na preplatenie za 210 hodín dovolenky jej nemohol vzniknúť. K tomuto záveru jednoznačne treba dospieť i v kontexte žalovanou podpísanej žiadosti o odrátaní prečerpanej dovolenky za rok 2019 z dovolenky za rok 2020, a to bez ohľadu na čo, či túto žiadosť koncipovala pracovníčka žalobcu a žalovaná ju len podpísala, pretože svojím podpisom potvrdila skutočnosti tam uvedené. Je síce nespornou skutočnosť, že žalobca zmätočne uviedol vo výplatnej páske údaj 210 ako číselný údaj v súvislosti s preplatenou dovolenkou, pričom v kontexte polemiky o tom, či sa jednalo o dni alebo hodiny, je opätovne potrebné uviesť, že v rámci tak zásadného nepomeru medzi týmito dvoma veličinami nebolo ani len dôvodné očakávať, že by to bolo 210 dní, čo by v prípade nečerpania žiadnej dovolenky, s nárokom zamestnanca na 25 dní dovolenky za kalendárny rok predstavovalo nevyčerpanú dovolenku za 8,4 roka. Takéto úvahy v žiadnom prípade nie sú súladné s elementárnou starostlivosťou zamestnanca o svoje záležitosti, naviac v situácii, že žalovaná mala preukázateľne prečerpanú dovolenku tak za rok 2019, ako i rok 2020. Teda, napriek tomu, že žalobca uviedol neúplný a zjavne nesprávny údaj 210 vo výplatnej páske doručenej žalovanej 15. 04. 2020, neznamená to, že táto skutočnosť by mala mať vplyv na zmenu záverov o tom, že žalovaná musela z okolností veci predpokladať, že jej vyplatená suma nepatrí. Pokiaľ žalovaná túto vedomosť nenadobudla v okamihu vyplatenia mzdy za mesiac marec, rozhodne sa tak mohlo diať v okamihu doručenia výplatnej pásky za mesiac marec a skutočnosť, že túto žalovaná neskúmala na uvedené nemá vplyv, naopak, tvrdenia žalovanej, že tak nemala dôvod robiť, pretože zo strany žalobcu nikdy nebola žiadaná o vrátenie akejkoľvek mzdy, sú plne bezvýznamné. Takto prijaté úvahy odvolacieho súdu sa vzťahujú i na skutočnosť, že žalobca vystavil dňa 07. 04. 2020 žalovanej potvrdenie o tom, že voči nej neeviduje žiadne záväzky, zhodne poukazujúc na to, že bezpochyby dňa 15. 04. 2020 žalovaná mala mať doručením výplatnej pásky pochybnosti o správnosti vyplatenej sumy.

17. V kontexte vyššie uvedeného potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal ním uplatnený nárok na vrátenie nesprávne vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku vo výške žalovanej istiny, na ktorú žalovanej nárok nevznikol. Záverom odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v zmysle judikátu R 26/1975 sa vyplatenie náhrady mzdy za prečerpanú dovolenku ani neposudzuje ako bezdôvodné obohatenie podľa , keď ustanovenie presne upravuje povinnosť zamestnanca vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú mu nárok nevznikol, pričom účelom právnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie v je zahrnúť všetky také prípady, ktorých vyrovnanie neumožňujú iné ustanovenia upravujúce jednotlivé právne vzťahy, čo nie je prípad špecifického ustanovenia . Odvolací súd, napriek tomu, že vo svojom rozhodnutí sa zaoberal i argumentáciou o dobromyseľnosti žalovanej ako odvolateľky, poukazuje i na uvedené právne závery NS SR, ktoré v kontexte prejednávanej veci len umocňujú záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby, bez prípadnej potreby zaoberať sa splnením podmienok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia .

18. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).