Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/340/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci veci navrhovateľa: F.. Z. L., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX, XXX XX Č., štátny občan SR, proti odporcovi: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Č. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., štátny občan SR, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 6 % zo sumy 31.866,16 eur od 24.07.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4 % zo sumy 31.866,16 eur od 24.07.2010 do zaplatenia z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.10.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30.10.2012 domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 31.866,16 eur od 24.07.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.06.2004 uzavrel s odporcom zmluvu o splatení pôžičiek, ktorou odporca uznal dlh vo výške 31.866,16 eur (960.000,- Sk) a zaviazal sa dlh splatiť v lehote ôsmich rokov splátkami minimálne 3.983,27 eur (120.000,- Sk) ročne pod následkom straty výhody splátok. Odporca dlh nesplatil v zmluvne dohodnutých termínoch. V súlade so zmluvou odporca stratil výhodu splátok, dlh sa stal splatný v plnej výške 31.866,16 eur. Dňom 15.06.2005 začal plynúť úrok z omeškania, ktorý bol v zmluve dohodnutý na dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS platnej v deň uzavretia zmluvy, t. j. 10 % ročne. Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. -22 zo dňa 28.09.2010 rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 17.05.2008 do 23.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2010. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -190 zo dňa 07.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2012 a vykonateľnosť dňa 19.06.2012 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina spis. zn. vo výroku, ktorým Okresný súd Žilina zaviazal odprocu zaplatiť navrhoavteľovi dlh vo výške 31.866,16 eur.

Odporca sa k podanému návrhu, ktorý mu bol ridane doručený v súdom určenej lehote písomne nevyjadril .

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.08.2013, na ktoré sa ustanovil navrhoavteľ a na ktoré sa neustanovil odporca. Opdorca, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 16.08.2013 z dôvodu neprítomnosti na území SR a zároveň súhlasil s konaním súdu aj v jeho neprítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľom produkovanými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o splatení pôžičiek zo dňa 15.06.2004 mal súd preukázané, že účastníci konania, navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník, sa dohodli o splatení pôžičiek: v sume 500.000,- Sk poskytnutá odporcovi na záaklade zmluvy zo dňa 19.07.202 a v sume 350.000 na základe zmluvy zo dňa 30.08.2002. Odporca v zmluve uznal svoj dlh vo výške 960.000,- Sk, pričom dlh sa mal skladať z neuhradenej isitiny a nákladov na jej vymáhanie. V článku III. bod. 3, 4 a 6 zmluvy sa odporca zaviazal uznaný dlh splatiť do 8 rokov od podpisu zmluvy v splátkach minimálne po 120.000,- Sk ročne so splatnosťou do 14.6. roka nasledujúceho a zároveň účastníci sa dohodli, že nedodržaním splácania dlhu stráca dlžník výhodu splátok a dlh sa stáva splatný v plnej výške. Zároveň bol medzi účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v deň uzavretia zmluvy, ktorý sa mal vzťahovať na celé obdobie splácania dlhu.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -168 zo dňa 19.01.2011 (na č. l. 168 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. ) bol odporca medzi iným zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi dlh vo výške 31.866,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol v tejto časti potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -190 zo dňa 07.06.2012. Rozsudok Okresného súdu Žilina v uvedenej časti tak nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 15.06.2012.

Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný opak, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca navrhovateľovi doposiaľ sumu 31.866,16 eur (960.000,- Sk) nezaplatil.

Podľa ust. , účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. , dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa ust. , doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd bezpochybne preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom vznikol záväzkovo-právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o splatení pôžičiek zo dňa 15.06.2004, ktorú súd rovnako ako Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. (obdobný právny názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. -190 zo dňa 07.06.2012) považoval za dohodu o urovnaní podľa ust. , ktorou boli v zmysle ust. dovtedajšie záväzky odporcu na zaplatenie sporných pôžičiek a ich príslušenstva nahradené novým záväzkom odporcu na zaplatenie sumy 31.866,16 eur (960.000,- Sk), a to v ôsmich splátkach najmenej vo výške 120.000,- Sk splatných každoročne ku 14. júnu.

Ďalej si účastníci dohodli, že pokiaľ sa odporca dostane do omeškania so splácaním splátok, stratí výhodu splátok, stáva sa dlh splatným v celej výške.

Súd mal tak v ďalšom za to, že vzhľadom k tomu, že odporca neplnil svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi splátku splatnú dňa 14.06.2005, stal sa v zmysle zmluvného dojednania účastníkov jeho dlh v celej výške splatný uplynutím dňa 14.06.2005. Nasledujúceho dňa, t. j. dňa 15.06.2005 sa odporca dostal do omeškania s úhradou celej istiny vo výške 31.866,16 eur (960.000,- Sk).

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku, je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil príslušenstvo svojej peňažnej pohľadávky voči odporcovi, t. j. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 31.866,16 eur (960.000,- Sk) ( v spojení s ust. ) od 24.07.2010 do zaplatenia.

Súd konštatuje, že omeškaním ( ) odporcu s plnením jeho peňažného záväzku voči navrhovateľovi vo výške 31.866,16 eur (960.000,- Sk), vzniklo podľa ust. navrhovateľovi právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa vykonávacieho predpisu (nariadenia Vlády SR č. ). Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že úprava podľa ust. má v zmysle ust. kogentný charakter, čo znamená, že od tejto sa nie je možné odchýliť dohodou účastníkov právneho vzťahu. Vzhľadom k tomu, že k omeškaniu odporcu s úhradou sumy 31.866,16 eur (960.000,- Sk) došlo, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 15.06.2005, navrhovateľovi podľa ust. v spojení s ust. nariadenia Vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008 ( a nariadenia Vlády SR č. ) vzniklo právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku, t. j. vo výške 6 % (súd ma zo svojej činnosti vedomosť, že ku dňu 15.06.2005 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3 %, ) zo sumy 31.866,16 eur (960.000,- Sk) od 15.06.2005 do zaplatenia.

Pokiaľ sa týka dohody účastníkov o výške úrokov z omeškania, súd mal za to, že táto dohoda je v rozpore s kogentnou úpravou cit. ust. v spojení s ust. nariadenia Vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008, keďže výšku úrokov z omeškania stanovovala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej v deň uzavretia dohody (teda nie platnej v prvý deň omeškania odporcu s peňažným plnením), a preto súd považoval toto zmluvné dojednanie za neplatné pre rozpor so zákonom ( ). Uvedená neplatnosť tohto zmluvného dojednania však v zmysle cit. ust. však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.06.2004, ale len jej časti o výške úrokov z omeškania, a to vzhľadom k tomu, že časť zmluvy obsahujúcu dohodu účastníkov o výške úrokov z omeškania možno oddeliť od obsahu ostatnej časti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 15.06.2004.

S poukazom na uvedené a skutkové zistenie, že keďže omeškanie odporcu stále trvá, súd návrhu vyhovel v rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % zo sumy 31.866,16 eur od 24.07.2010 do zaplatenia. V ostatnej časti súd návrh zamietol.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na znenie ust. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v pomerne väčšom rozsahu (čistý úspech 20 % = úspech navrhovateľa 60 % - úspech odporcu 40 %), teda vzniklo mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 % účelne vynaložených trov na uplatnenie jeho práva. Navrhovateľ si toto právo v súlade s ust. veta prvá aj uplatnil, avšak trovy konania si nevyčíslil. Z obsahu spisu nevyplýva vznik trov konania na strane navrhovateľa, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.