Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-61-2013.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 2/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 2 329,31 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11.4.2013 pod č. k. 2C/216/2012-72, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
N e p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/216/2012-72 rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade Q. Z. zaplatiť žalobcovi istinu 459,36 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 41,76 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,76 eur od 21.09.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.329,31 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.800,61 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania, titulom porušenia podmienky zo zmluvy o úvere medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a žalovaný v 1. rade, keď dňa 23.9.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0530844227 na poskytnutie sumy 48.000,- Sk. Žalobca získal pohľadávku z úveru Zmluvou o postúpení z 28.6.2011.
Žalovaný v 1. rade potvrdil uzavretie úverovej zmluvy s tým, že úver skončil splácať v roku 2008, kedy zrušil účet v Slovenskej sporiteľni. Nejakú sumu dlhuje, ale nevie uviesť jej výšku. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že po zrušení účtu v Slovenskej sporiteľni splátky úveru prestali splácať. Pred zrušením účtu sa informovala či má nejaké podlžnosti, pričom pracovníčka Slovenskej sporiteľne ju ubezpečila, že nemá žiadne podlžnosti. Nemá vedomosť koľko dlhuje na úvere. Takisto vzniesla námietku premlčania.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 23.9.2005 došlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným v 1. rade na sumu 48.000,- Sk, ktorá mala byť splácaná po 1.258,- Sk mesačne (41,76 eur) s prvou splátkou 20.10.2005 a poslednou 20.9.2010. Celkove mal za úver zaplatiť 75.380,- Sk.
Podľa zostavy prehľadu transakcií úveru, žalovaný v 1. rade zaplatil sporiteľni 36.745,80 Sk (1.219,73 eur), pričom posledná splátka bola 17.3.2008. Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku dňa 28.6.2011 žalobcovi.
Žalovaná v 2. rade dňa 21.3.2012 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a pristúpení záväzku podľa § 533 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. V čl. 2 bod 1 dohody uznala záväzok z úverovej zmluvy a dlh z úveru 1.800,61 eur a inkasného konania vo výške 150,- eur s tým, že dlh sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 100,- eur.
Súd úverový vzťah účastníkov posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom podľa § 58 ods. 4 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho základe. Žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania, pričom podľa § 100 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 506 Obč. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ od zmluvy oprávnený odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Okresný súd konštatoval, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdna vymáhateľnosť) sa dá odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práv. Premlčaním právo samo o sebe nezanikne, len sa oslabuje. Úverové zmluvy sú upravené v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.), ale existuje osobitná právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských úverov, a to zákon č. 258/2001 Z.z.. Použitie tohto zákona má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poskytnutý úver je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa riadi zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom z doložených dokladov vyplýva, že posledná splátka žalovaným v 1. rade bola zaplatená 17.3.2008. Ak veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť pri nezaplatení dvoch splátok po sebe, tak po poslednej nesplatenej tretej splátke, t.j. od 21.6.2008 začala žalobcovi plynúť premlčacia doba. Ak bola podaná žaloba na súd dňa 2.11.2012 sú premlčané splátky splatné do 2.11.2009. Vzhľadom na čiastočnú námietku premlčania súd nárok žalobcu na zaplatenie dlžných splátok pred 2.11.2009 zamietol ako nárok premlčaný (§ 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka). Po tomto dátume mal žalovaný v 1. rade zaplatiť 11 splátok po 41,76 eur. Túto povinnosť žalovaný nesplnil, preto súd k zaplateniu zostatku úverových splátok vo výške 459,36 eur zaviazal žalovaného v 1. rade.
Žalobca v konaní požadoval zaplatenie riadneho úroku 243,13 eur so sadzbou 17,30 % ročne, kde ide o úrok za obdobie od 20.9.2010 do 28.6.2011. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu vo veci IVUS476/2012 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci R59/1998 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Ak veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku len do 20.9.2010, t.j. do koncového dňa splatnosti úveru, po tomto termíne žalobcovi zaniká právo na zaplatenie úroku z úveru, ale má právo iba na úroky z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. Preto súd nárok žalobcu na platenie riadneho úroku z úveru za obdobie od 20.9.2010 do 28.6.2011 ako nedôvodný zamietol.
Za obdobie od 2.11.2009 do 20.9.2010 žalobca si uplatnil úroky z omeškania 25,30 % ročne, čo činí sumu 38,14 eur. Ďalej si uplatnil úroky z omeškania od 20.9.2010 do 28.6.2011 v celkovej čiastke 285,57 eur. Podľa súdu prvého stupňa je dojednanie takejto sadzby úroku z omeškania v rozpore s § 54 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a nemôže používať právnu ochranu. Súd rozporoval ustanovenie čl. 7.4.7 a čl. 7.4.8 všeobecných obchodných podmienok, ktoré umožňujú banku jednostranne meniť výšku úrokov z úveru a úroky z omeškania, čím sa spôsobuje značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd zaviazal žalovaného v 1. rade k úhrade istiny 459,36 eur (11 splátok) s 9 % úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu proti žalovanému v 1. rade zamietol.
Čo sa týka nároku žalobcu proti žalovanému v 2. rade tu súd hodnotil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku, čo je upravené v § 533 a násl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa názoru súdu samotná dohoda je nepresná, nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná. Záväzok, ku ktorému mala pristúpiť nebol presne špecifikovaný. Uznal sa záväzok, ktorý vznikol Slovenskej sporiteľni, pričom dlžná suma mala predstavovať 1.800,61 eur a inkasný poplatok 150,- eur. Formulár dohody, ktorý bol predkladaný veriteľom obsahuje viacero právnych vzťahov, napr. jednostranné uznanie záväzku, pristúpenie k záväzku, dvojstranný právny úkon dohody o splátkach a dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je zakomponované skryto do tretieho bodu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a z hľadiska súkromného práva neplatná, preto je nezrozumiteľná, neurčitá a pre priemerného spotrebiteľa nejasná. Dohodu súd charakterizuje ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže používať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd považuje za neplatnú a žalobu proti žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kde účastník, ktorý mal v spore úspech len čiastočný, súd mu prizná náhradu pomerne. Úspech žalobcu bol v rozsahu 459,36 eur (19,72 %) a úspech žalovaného v 1. rade bol 1.869,95 eur (80,28 %). Keďže úspech žalovaného v 1. rade prevyšoval úspech žalobcu, mal by právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bolo rozhodované podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania. Keďže si ich nežiadala, úspešnej žalovanej v 2. rade nebola priznaná náhrada trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu v zamietavej časti proti žalovanej v 2. rade dal odvolanie žalobca. Žalobca poukazuje na uzavretie dohody, pričom uznanie dlhu je právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku. Právnym následkom uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby. Začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Nárok žalobcu vo vzťahu k odporkyni v 2. rade nebol v celom rozsahu premlčaný. Je nepochybné, že táto pristúpila a uznala dlh vo výške 1.800,61 eur, a tak nastali účinky práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka (namiesto pôvodnej premlčacej doby, odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba). Uznanie záväzku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka neviaže vedomosť dlžníka na uznanie premlčaného práva. To je spájané len s uznaním podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa súd porušil zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania a poskytol neprimeranú ochranu spotrebiteľovi, čím zbavil zodpovednosti spotrebiteľa za splnenie svojich povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné. Odporcovia sú v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou dlžnej sumy aj niekoľko rokov a je absurdné, ak takémuto konaniu súd poskytne ochranu. Žalovaná v 2. rade po oboznámení sa s obsahom dohody pristúpila k podpísaniu záväzku, uznala záväzok aj vedomosť o premlčaní pohľadávky. Takéto dohody medzi veriteľom a dlžníkmi nie je ničím neobvyklým a nie je neobvyklá ani dohoda o pristupujúcom dlžníkovi, že žalovaná v 2. rade pristúpila k dlhu svojho manžela. Súdom vyhodnotená listina poskytuje ničím neodôvodnenú ochranu spotrebiteľom, pričom sa porušujú zásady rovnosti účastníkov konania a dospeje sa k tomu, že osoba, ktorej bol
poskytnutý úver nebude v konečnom dôsledku musieť dlh vrátiť. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrhu žalobcu bude vyhovené a prizná sa mu náhrada trov konania.
K podanému odvolaniu žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe rozhodnutia súdu vyrovnali svoje podlžnosti aj nad rámec záväzku tak, ako o ňom rozhodol súd prvého stupňa. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie okresného súdu.
Na odvolacom pojednávaní dňa 27.8.2013 žalovaná v 2. rade uviedla, že dlh ako taký zaplatili, ale nemajú potvrdenie, resp. nemôžu nájsť potvrdenie o zaplatení sumy 510,- eur. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaní nežiadajú.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Okresný súd správne posúdil nárok ako nárok spotrebiteľský z úverovej zmluvy z 23.9.2005 medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a dlžníkom Q. Z. (žalovaným v 1. rade), ktorému bol poskytnutý úver 48.000,- Sk. Úvodné ustanovenie zmluvy hovorí o uzavretí zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zmluvný vzťah okresný súd správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Jednoznačne išlo o poskytnutie úveru podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženia platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme. Veriteľom je právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1 zákona) a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Preto na zmluvný úverový vzťah je potrebné použiť špeciálny zákon týkajúci sa poskytovania úverov spotrebiteľom, a to zákon č. 258. Aj zmluvné nároky je potrebné posudzovať podľa zákonov týkajúcich sa spotrebiteľa, v danom prípade aj Občianskeho zákonníka. Okresný súd využil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka a násl., ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, pričom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky - § 53 a násl. Obč. zákonníka). Okresný súd pokiaľ rozhodoval o nároku žalobcu proti žalovanej v 2. rade, tak vychádzal z doloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 21.3.2012, kde žalobca ako veriteľ, ktorý získal pohľadávku z predmetu sporu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, dal podpisovať túto dohodu jednak dlžníkovi Q. Z. (žalovanému v 1. rade), tak jeho manželke L. Z. (žalovanej v 2. rade), ktorá mala pristúpiť k dlhu svojho manžela, nakoľko podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je totožný s právnym hodnotením okresného súdu, je potrebné uzatváranie Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku považovať za určitú nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorý predkladá formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dlžníkom, pričom tieto dohody vyjadrujú niekoľko samostatných právnych záväzkov, pričom o ich dôsledkoch a dopadoch na dlžníka nemuseli si byť dlžníci vedomí. Samotná žalovaná v 2. rade poukázala na to, že zamestnanec žalobcu stále za nimi chodil („otravoval ich“), že musia takúto dohodu podpísať, tak v zúfalstve takúto dohodu podpísala. Bola v tom, že podpisuje nejaké prehlásenie o sume 790,24 eur, ktoré už zaplatila. Takisto potvrdila skutočnosť, že nebola upozornená pracovníkom žalobcu, že dlh je premlčaný, a že má uznať premlčaný dlh. Do tlačiva napísala len svoj podpis, pričom obsah textu nemohla meniť. Dlh považuje za neprimerane vysoký a vzniesla námietku premlčania.
Ak sa zoberie text Dohody o uzavretí splátkového kalendára, tento má 5 samostatných častí, kde v 1. časti zmluvnej strany sa jednak určuje veriteľ, dlžník, ale súčasne v bode 1.3 sa žalovaná v 2. rade uvádza ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a násl. Občianskeho zákonníka. V bode 1.3 nie je uvedené k akému záväzku pristupuje L. Z., ale v časti 2 uznanie záväzku sa už uvádza, že osoby uvedené v bodoch 1.2 alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, čo už je ďalší samostatný právny úkon podľa § 558 Občianskeho zákonníka, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Žalobca v tejto veci ale poukazuje na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ak právo písomne uznal dlžník čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Žalobca trvá a tom, že uznanie záväzku a nové plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 nemá podmienku vedomosti o uznaní premlčaného dlhu. Odvolací súd je toho názoru, že na uznanie záväzku, ktorý je premlčaný, je v prvom rade potrebná vedomosť o tom, že uznáva premlčaný záväzok, tak ako to vyplýva z § 558 Občianskeho zákonníka. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, aj v bode 2 uznanie záväzku pojednáva o záväzkoch, ako to má na mysli § 558 Obč. zákonníka, nepojednáva o práve dlžníka ako to definuje § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Preto uznanie záväzku spadá pod § 558 Obč. zákonníka aj s následkom, že ten, kto uznal premlčaný záväzok, vedel o jeho premlčaní.
Tretia časť dohody o uzavretí splátkového kalendára - forma splatenia záväzku hovorí o splácaní úveru po 100,- eur mesačne s tým, že v texte je prakticky stratená veta o uznaní premlčaného záväzku (osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch). Štvrtý bod tejto dohody je tzv. rozhodcovská doložka a piaty bod sú záverečné ustanovenia.
Dohoda obsahuje viac právnych úkonov záväzkov okrem pristúpenia k záväzku, uznania záväzku, uznanie premlčaného dlhu, rozhodcovská doložka, dohoda o splácaní dlhu v splátkach, takže je nesporné, že právne neznalá osoba, ak na ňu bol vyvíjaná nátlak, nemusela si byť dostatočne vedomá obsahu a najmä dôsledkov podpísaných záväzkov. Naviac, text Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku môže byť pre osoby mätúci, ak sa hovorí a zdôrazňuje skôr uzavretie splátkového kalendára, ale nie je zvýraznené pristúpenie k dlhu iného dlžníka, nie je zvýraznené uznanie premlčaného záväzku. Takéto nekalé praktiky žalobcu nemôžu nájsť podporu v rozhodovaní súdu v prospech veriteľa, ktorý ich robí. Žalovaná v 2. rade nemusela si byť vedomá toho, že pristupuje k záväzku svojho manžela, že uznáva premlčaný dlh. Pristúpenie k záväzku nedefinuje záväzok, ku ktorému žalovaná v 2. rade pristupuje, nie je jasné či žalovaná v 2. rade si bola vedomá toho, že uznáva záväzok žalobcu, ktorý bol aj čiastočne premlčaný.
Pri podpise dohody je aj rozhodcovská doložka, pričom žalovaná v 2. rade nemala možnosť nejakého rozhodnutia či pristupuje na rozhodcovskú doložku, pretože rozhodcovská doložka bola už obsahom formulovanej dohody. Žalovaná bola v slabšej pozícii, pokiaľ sa týka vyjednávacej sily, preto pri hodnotení takejto dohody sú pochybnosti, či takáto dohoda zo strany žalovanej v 2. rade bola uzavretá slobodne a vážne, či samotná dohoda je dostatočne určitá, zrozumiteľná, čo hodnotil súd prvého stupňa a dospel k záveru, že takáto dohoda nie je platná, odporuje dobrým mravom a neposkytuje ochranu spotrebiteľovi. S takýmto hodnotením súhlasí odvolací súd, preto potvrdzuje rozsudok súd prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa zamietnutia žaloby proti žalovanej v 2. rade.
Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania, pretože o nich rozhodol súd prvého stupňa správne. Žalobca nebol úspešný vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná v 2. rade si náhradu trov prvostupňového konania nežiadala, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mohol okresný súd rozhodnúť o tom, že žalovanej v 2. rade nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní náhradu trov odvolacieho konania nežiadali, preto úspešným žalovaným nie je možné priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.