Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_17CoCsp-3-2023.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 17/29, Zvolen, IČO: 37 955 365, o zaplatenie 2.815,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. októbra 2022, č.k. 8Csp/26/2022-105, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.067,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.793,92 eur od 18.9.2021 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 4.067,26 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky, ktoré sa mu žalovaná zaviazala vrátiť v mesačných splátkach. Následkom riadneho nesplácania úveru došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžnú sumu žalovaná neuhradila, a preto sa žalobca obrátil na súd. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere si zmluvné strany dohodli plnenie záväzku v mesačných splátkach vo výške 60,58 eur s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 23.3.2018 a termínom konečnej splatnosti dňa 23.1.2026, so splatnosťou ďalších splátok vždy k 23. dňu v mesiaci. V bode 5 písm. b) uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Toto dojednanie zmluvných strán považoval súd prvej inštancie za súladné s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, preto veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru za podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pritom mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Na základe podacieho čísla zásielky, predloženého žalobcom v konaní, vyplýva, že zásielka bola odoslaná dňa 4.9.2019 a doručená dňa 9.9.2019, čím bola podľa súdu prvej inštancie zachovaná aj lehota 15 dní od výzvy veriteľa po zosplatnenie úveru (banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.10.2019). Žalobca preukázal doručenie oznámenia o mimoriadnej splatnosti žalovanej dňa 18.10.2019.
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z predloženého výpisu o úhradách žalovanej plynie, že žalovaná sa nachádzala s úhradou časti splatnej pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní. Z výpisu plynie, že žalovaná do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uhradila za rok 2019 celkovo 5 splátok, ktoré boli podľa vyjadrenia žalobcu započítané na úhradu prvých 5. splátok roku 2019, to znamená, že žalovaná mala naposledy uhradenú splátku splatnú 23.5.2019. Aj keď je z výpisu zrejmé, že posledné dve splátky boli uhradené v júni a júli 2022, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná netvrdila, že by výslovne určila, na úhradu ktorej splátky je plnenie určené. Žalobca preto úhrady v súlade so zákonom započítal na najskôr splatné splátky. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti až po splnení podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 11.10.2019. V nadväznosti na jeho výzvu zo dňa 3.9.2019 a omeškanie žalovanej boli splnené podmienky na vyhlásenie celého úveru za splatný pre splátku splatnú dňa 23.6.2019, s ktorou bola žalovaná v omeškaní od 24.6.2019 do zosplatnenia, a to viac ako tri mesiace.
5. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa 23.6.2019 od 24.6.2019. Posledný deň trojmesačnej lehoty omeškania so zaplatením tejto splátky na uplatnenie práva v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pripadol (podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka) na deň 23.9.2019. Právny predchodca žalobcu, aby splnil podmienku požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, mal tak urobiť do splatnosti splátky splatnej dňa 23.10.2019. Právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver dňa 11.10.2019, teda včas. Podľa súd prvej inštancie k zosplatneniu úveru preto došlo účinným a platným spôsobom.
6. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že nárok žalobcu je zákonne daný. Preto sa zaoberal výškou uplatneného nároku. Žalovaná v konaní nepoprela výšku uplatneného nároku, a to ani po špecifikácii nároku žalobcom po vyzvaní súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.10.2022. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že zmluva o úvere súčasne obsahuje všetky zákonné podmienky v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Súd prvej inštancie oboznámením sa s listinným dôkazom označeným žalobcom ako „špecifikácia uplatneného nároku“ mal za preukázané, že žalovaná čerpala prostriedky vo výške 3.470 eur a celkovo uhradila sumu 1.320,88 eur, ktorá bola žalobcom započítaná na istinu v celkovej výške 676,08 eur. Súd prvej inštancie potom uplatnenú istinu vo výške 2.793,92 eur, ktorú žalovaná účinne nepoprela, považoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie ďalej považoval za preukázané, že uplatnený nárok pozostával aj z poplatkov v celkovej výške 22,05 eur, ktoré v konaní tak, ako boli žalobcom špecifikované ako poplatky za poskytnutie úveru, za poistenie úveru, za 1. upomienku a za každú ďalšiu upomienku, pri započítaní z úhrad žalovanej na poplatky vo výške 124,05 eur, ostali nespornými neuhradené poplatky vo výške 22,05 eur (poplatky za upomienku 2 x 4 eur a poplatok za poistenie úveru 5 x 2,81 eur). Súd prvej inštancie takto uplatnený nárok ako dôvodný v danej časti priznal žalobcovi v celom rozsahu.
8. Súd prvej inštancie preskúmaním špecifikácie uplatneného zmluvného úroku vo výške 974,87 eur uviedol, že takto uplatnený nárok žalobcu žalovaná účinne nepoprela. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že nárok je uplatnený zákonným spôsobom, keď zo špecifikácie vyplýva, že v zmysle čl. I úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou 12,5 % ročne, pričom z úhrad žalovanej bola na zmluvný úrok započítaná suma 520,47 eur a neuhradenou tak ostala nesporne suma 974,87 eur. Úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 1,81 eur (z vyúčtovaných 2,09 eur započítaná suma na úrok z omeškania vo výške 0,28 eur) a po zosplatnení vo výške 274,61 eur súd prvej inštancie mal takisto za nesporný, preukázaný a dôvodný. Súd prvej inštancie potom vyhovel žalobe v celom rozsahu.
9. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.793,92 eur od 18.9.2021 do zaplatenia.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.
12. Poukázala úvodom odvolania na listinné dôkazy. Na list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 3.9.2019, označený ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, na list zo dňa 11.10.2019 označený ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ právny predchodca žalobcu oznámil, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý prevzala dňa 18.10.2019, a na list zo dňa 24.9.2021 označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“. Žalovaná upozornila na § 565 v spojení v 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak nedôjde k platnému zosplatneniu úveru, tak nemôže banka ani postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
13. Žalovaná namietala, že je zrejmé, že postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu je absolútne neplatné z dôvodu, že listom zo dňa 3.9.2019 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ ju právny predchodca žalobcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Z tohto listu právneho predchodcu žalobcu nevyplýva, pre ktorú splátku sa dostala do omeškania, v akej výške a kedy sa dostala do omeškania, teda absentuje určitosť takejto výzvy. Žalovaná zastáva preto názor, že výzva je neurčitá a nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
14. Ďalej žalovaná tvrdí, že z prehľadu splátok, ktoré žalobca predložil, vyplýva, že v roku 2019 uhradila splátku za mesiac júl 2019 v sume 60,58 eur (úhrada dňa 23.7.2019) a splátku za mesiac jún 2019 (úhrada dňa 21.6.2019). Pokiaľ žalobca, resp. jeho právny predchodca platby za mesiace jún, resp. júl 2019 priradil podľa prehľadu splátok na mesiace jún, resp. júl 2019, tak závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých „aj keď je z výpisu zrejmé, že posledné dve splátky boli uhradené v júni a júli 2022, žalovaná v konaní netvrdila, že by výslovne určila na úhradu ktorej splátky je plnenie určené, žalobca preto úhrady v súlade so zákonom započítal na najskôr splatné splátky“ sú nesprávne. Žalobca, resp. jeho právny predchodca priradil platby za mesiace jún a júl 2019 na splátky za mesiace jún a júl 2019, teda nie na najskôr splatné splátky, ako to uviedol súd prvej inštancie. Zároveň túto skutočnosť, teda že žalobca priradil platby v mesiaci jún a júl 2019, žalobca ani netvrdil. Možno len dedukovať bez racionálneho základu, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť vo vzťahu k splátke za mesiac august 2019 splatnej do 23.8.2019 a že dňa 11.10.2019, keď jej právny predchodca žalobcu zaslal „Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, neboli splnené podmienky v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle uvedeného pri liste právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.10.2019 označenom ako “Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom” nemožno ustáliť, či právny predchodca žalobcu túto výzvu realizoval do splatnosti najbližšej splátky, alebo nie. Podľa žalovanej k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedošlo.
15. Žalovaná zastáva presvedčenie, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. Pokiaľ toto svoje právo nezrealizuje alebo ho zrealizuje predčasne, t.j. ku dňu 11.10.2019, nemôže dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s úhradou niektorej splátky.
16. Preto žalovaná žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovanej. Navyše, opakovane uviedla námietky, ku ktorým sa vyjadril už vo vyjadrení zo dňa 11.7.2022. Podľa žalobcu súd prvej inštancie riadne vykonal všetky dôkazy a na základe nich dospel k správnym záverom. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, preto žiada o jeho potvrdenie odvolacím súdom.
18. V replike žalovaná zopakovala argumentáciu prezentovanú v odvolaní.
19. V duplike sa žalobca pridržal svojho predchádzajúceho vyjadrenia.
20. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
21. Žalovaná namietala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výzvy, ktorou ju právny predchodca žalobcu upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Podľa žalovanej z nej nevyplýva, pre ktorú splátku sa dostala do omeškania, v akej výške a kedy sa dostala do omeškania, teda absentuje určitosť takejto výzvy.
22. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Túto výzvu konštruuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účelom tejto výzvy je vytvorenie príležitosti na pre dlžníka ešte odvrátiť zosplatnenie úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo 268/2020). Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka definuje iba jediný parameter tejto výzvy – musí obsahovať informáciu o tom, že dodávateľ môže úver zosplatniť. Žiadne iné údaje výzvy potrebné nie sú. V prejednávanom prípade právny predchodca informoval žalovanú o práve zosplatniť úver jednoznačnou formuláciou a zrozumiteľne („Týmto Vás vyzývame na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere. V opačnom prípade budeme požadovať, aby ste vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere.“). Výzva preto je určitá a zrozumiteľná.
23. Žalovaná nesúhlasila aj so záverom súdu prvej inštancie, že úver právny predchodca žalobcu zosplatnil pre splátku splatnú dňa 23.6.2019 a od nej potom odvíjal splnenie ďalších podmienok pre platné zosplatnenie úveru. Žalovaná uviedla, že žalobca, resp. jeho právny predchodca priradil platby za mesiace jún 2019 a júl 2019 na splátky za mesiace jún 2019 a júl 2019, teda nie na najskôr splatné splátky, ako to uviedol súd prvej inštancie. Zároveň túto skutočnosť, teda že žalobca priradil platby v mesiaci jún 2019 a júl 2019, žalobca ani netvrdil.
24. Ani s týmito odvolacími námietkami odvolací súd nesúhlasí. Dokazovaním bolo zistené, že v roku 2019 uhradila žalovaná 5 splátok. Posledné dve z nich v júni a júli. To plynie zo špecifikácie uplatneného nároku žalobcom (č.l. 95). Z uvedeného listinného dôkazu zároveň neplynie, že by žalobca započítal tieto posledné dve platby v roku 2019 na splátky splatné v júni, resp. júli podľa dátumu ich úhrady. Preto sa žalovaná mýli, ak tvrdí, že žalobca takéto priradenie platieb k splátkam vykonal. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie, keď skonštatoval, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre splátku splatnú dňa 23.6.2019. Je totiž správny záver, že ak v roku 2019 žalovaná uhradila 5 splátok, tak sa majú započítať postupne na najstaršie neuhradené a splatné splátky. Správne podotkol súd prvej inštancie, že inú vôľu by musela žalovaná pri úhrade splátok prejaviť, a v tomto konaní i preukázať, čo sa nestalo. 25. Platná právna úprava neustanovuje pravidlo pre plnenie viacerých dlhov dlžníkom tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzku pokiaľ plnenie poskytnuté dlžníkom nestačilo na splnenie všetkých jeho splatných dlhov. Teória je jednotná v tom, že právo na určenie, ktorý z viacerých dlhov voči tomu istému veriteľovi bude plnený, má výlučne dlžník a aj keď toto právo dlžník nevyužije, neprechádza na veriteľa (pokiaľ z dohody medzi dlžníkom a veriteľom nevyplýva niečo iné); ak medzi veriteľom a dlžníkom nie je žiadna dohoda, plnenie sa musí započítať na ten dlh, ktorý dlžník chce splatiť, pričom tento úmysel môže byť výslovný alebo konkludentný, t.j. tento úmysel možno vyvodiť zo správania sa dlžníka, napr. v prípade ak splatený dlh má rovnakú sumu, ako suma jednej z pohľadávok veriteľa, možno vyvodiť, že dlžník chcel splniť práve tento dlh; ak niet dohody a ani dlžník výslovne alebo konkludentne neuviedol, ktorý dlh chce splatiť, dlhy sa považujú za splatené podľa poradia ich splatnosti (Fekete, I.
- Feketeová, M.: Plnenie niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom práve. Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682
26. Záveru, že k zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu došlo pre splátku splatnú dňa 23.6.2019, zodpovedalo potom aj ďalšie počínanie veriteľa (teda výzva na možnosť zosplatnenia a následné zosplatnenie úveru v lehote predpokladanej zákonom, t.j. po troch mesiacoch s omeškaním tejto splátky a súčasne do splatnosti nasledujúcej splátky). Preto nie je ani opodstatnená námietka žalovanej, že žalobca netvrdil, že platby v júni a júli roku 2019 započítal na skôr splatné splátky. Zo zdokladovaného postupu právneho predchodcu žalobcu je zrejmé, že predčasne úver zosplatnil práve pre splatnú dňa 23.6.2019.
27. Preto súd prvej inštancie vecne správne konštatoval, že zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu bolo platné. Následne preto mohlo dôjsť aj k postúpeniu bankovej pohľadávky na žalobcu. Iné námietky žalovaná v odvolaní neprezentovala. To je dôvodom na potvrdenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom (§ 387 ods. 1 CSP).
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).