Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-19-2024.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/19/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37874675, proti žalovaným: 1. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/XX, XXX XX F. G. H., 2. E. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XXX, XXX XX D., 3. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/X, XXX XX B., 4. E. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. L. XXXX/X, XXX XX M. M., všetci žalovaní zastúpení: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. SK-1C/22/2022-187 zo dňa 27.11.2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným 1), 2), 3) a 4) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok právne odôvodnil podľa § 40a, § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že každý spoluvlastník má právo disponovať svojim spoluvlastníckym podielom. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo spoluvlastníkov, musí svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Len ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Oprávnený sa môže v trojročnej premlčacej dobe dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi právneho vzťahu alebo na návrh v civilnom sporovom konaní, doručením žaloby žalovaným.
4. Dotknutý spoluvlastník má ďalšie dve možnosti (okrem dovolania sa relatívnej neplatnosti) ako reagovať na vzniknutú situáciu po prevode spoluvlastníckeho podielu bez ponuky. Záleží na tom, či má alebo nemá záujem získať prevádzané spoluvlastnícke podiely do svojho vlastníctva. Ak má záujem o prevádzané podiely, môže žiadať, aby mu nadobúdateľ podiely ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak o podiely záujem nemá, zostáva mu zachované naďalej predkupné právo voči nadobúdateľovi. V každom prípade, samotným prevodom spoluvlastníckeho podielu ďalším spoluvlastníkom bez ponuky, rozsah jeho spoluvlastníckych práv (veľkosť spoluvlastníckeho podielu) zostáva nedotknutý a na právnom postavení spoluvlastníka sa nič nemení.
5. Žalobca sa rozhodol reagovať tak, že sa domáhal prevodu príslušného podielu na nehnuteľnostiach od žalovaných 1), 3) a 4) a nahradenia ich prejavu vôle ako predávajúcich.
6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože považoval v konaní za preukázané, že darovacie zmluvy boli uzatvorené medzi navzájom blízkymi osobami, preto nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu, ktoré by zakladalo právo žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle, tak ako ho vymedzil žalobou.
7. V konaní boli vypočutí žalovaní ako účastníci darovacích zmlúv, ktorí skutkovo objektivizovali vzťah so žalovanou 2). Všetci zhodne tvrdili, že žalovanú 2) považujú za blízku osobu. Žalovaná 2) je sesternicou žalovaného 1) a žalovanej 4) a žalovaný 3) je jej strýkom. Žalobca je taktiež bratrancom žalovaných 1), 2) a 4), avšak v konaní nebolo sporné, že medzi nimi nie je takmer žiaden vzťah a nie sú v žiadnom kontakte. Uvedené vyplynulo aj zo samotného výsluchu žalobcu a svedkýň.
8. Žalovaný 1) potvrdil, že so žalovanou 2) sa stretávajú doma a žalovanú taktiež navštevoval v Poprade, kde bývala. So žalovanou majú deti v rovnakom veku a preto sa stretávajú, sú v telefonickom kontakte, oslavujú spolu narodeniny a podobne. Podľa žalovaného nie každý bratranec alebo sesternica je tak blízka osoba ako žalovaná 2). Všetci žalovaní boli prítomní na svadbe žalovanej 2). Žalovaný 1) u nej aj prespával v Poprade. Ich vzťah pokračuje aj po tom, čo sa presťahovala do Giraltoviec. Z výpovede žalovanej 2) a žalovaného 3) vyplynulo, že sa pravidelne stretávajú vo svojich domácnostiach, žalovaná 2) navštevuje svojho strýka spolu s deťmi a manželom v jeho byte v Prešove. Žalovaný to považuje za bežnú vec, zostávajú u nich aj deti. Pokiaľ ide o žalovanú 4), tieto zhodne uviedli, že majú najbližší vzťah, čo potvrdila aj svedkyňa N. B.. Žalovaná 4) popísala vzťah so žalovanou 2), ktorá je jej rovesníčkou a sú si blízke. Obe svedkyne uviedli, že sa oboznámili pred výsluchom so zápisnicou z pojednávania, preto reagovali na konkrétne výpovede strán sporu. A aj s ohľadom na to, že ide o matku a sestru žalobcu môžu byť pochybnosti o ich nezaujatosti v predmetnej veci a na obsah ich výpovedi vplývala skutočnosť, že sa vopred oboznámili s výpoveďami žalovaných. Svedkyňa I. B. uviedla, že nemá žiadne vedomosti o stretnutiach medzi B. a I. a medzi I. a E..
9. Vyjadrenia žalovaných súd prvej inštancie považoval za hodnoverné, všetci žalovaní zhodne pred súdom, ako aj svojimi čestnými vyhláseniami prezentovali svoj postoj k žalovanej 2), ktorú považujú za osobu navzájom blízku. Žalobca neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by narušili zhodné tvrdenia žalovaných. Skutkové tvrdenia žalobcu spočívali v tom, že nevie o ich stretnutiach, resp. ich nevidel. To, že žalobca nevie o stretnutiach alebo nevidel žiadne fotky neznamená, že sa žalovaní nestretávajú, a že medzi nimi nie je blízky vzťah. Navzájom blízky vzťah medzi osobami spočíva v tom, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Žalobca neposkytol žiadne skutkové tvrdenia, po preukázaní ktorých by prvoinštančný súd mal vážne pochybnosti o pravdivosti výpovedí žalovaných.
10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaných 1), 3) a 4) zaťažovala ponuková povinnosť vo vzťahu k žalobcovi pred uzavretím darovacích zmlúv so žalovanou 2).
11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti I. a v časti II. rozsudku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. rozhodol v zmysle petitu žaloby a zároveň aby priznal prvoinštančné trovy a trovy odvolacieho konania žalobcovi.
12. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jednotlivými výpoveďami sporových strán, pričom z výpovede žalobcu je jasné a zrejmé, že vzťah medzi žalovanými nie je taký, ako ho účelovo opisujú žalovaní vo svojom čestnom prehlásení a ktoré uvádzajú vo svojich výpovediach. Poukázal aj na výpoveď sestry žalobcu, z ktorej vyplýva, že rodinné vzťahy všetkých účastníkov konania sú vlažné a nie sú v takomto rozsahu ako sú uvedené v čestnom prehlásení, resp. vo výpovediach. Neboli vykonané a vyhodnotené dôkazy tak, aby boli na prospech oboch sporových strán, ale boli vyhodnotené len jednostranne v prospech strany žalovaných.
13. Žalovaní vo vyjadreniach k odvolaniu žalobcu uviedli, že deklarovali svoj status vzájomne blízkych osôb na základe čestných vyhlásení a osobitne potom aj v rámci svojich výpovedí. Žalovaný 1/ vo výpovedi, na otázku, či považuje žalovanú v 2. rade za blízku osobu uviedol, že „[...] Áno, ide konkrétne o túto moju sesternicu. Nie každý bratranec alebo sesternica mi je blízkou osobou a túto konkrétnu osobu považujem za blízku osobu.“ Zároveň uviedol, že so žalovanou v 2. rade sa stretával od detstva a spoločné záujmy majú aj v dospelosti, s ohľadom na skutočnosť, že obaja majú deti v rovnakom veku, žalovaná v 2. rade a manželka žalovaného v 1. rade pracujú v školstve, spoločne oslavujú významné životné udalosti a absolvujú rôzne spoločné stretnutia. Naopak, k jeho vzťahu so žalobcom uviedol, že sa naposledy stretli pred troma, či štyrmi rokmi a predtým neboli v spoločnom kontakte približne desať rokov. Obdobne, aj žalovaná v 2. rade v rámci výpovede uviedla, že so žalovaným v 1. rade sa stretávali od detstva, aj v súčasnosti sa spoločne stretávajú na rodinných oslavách. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade uviedla, že ho vníma po celý svoj život, pravidelne sa stretávali, žalovaný v 3. rade bol prítomný na svadbe žalovanej v 2. rade a ich vzájomný vzťah je intenzívny aj v súčasnosti. Žalovaná v 2. rade ďalej deklarovala, že so žalovanou v 4. rade sú rovesníčky, chodili do rovnakej školy, spoločne trávili dovolenky a rodiny sa stretávali pri rôznych príležitostiach. Strávili spolu celú mladosť a aj v súčasnosti realizujú spoločné stretnutia. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaná v 2. rade uviedla, že vzájomne neudržiavajú absolútne žiadny vzťah, nekomunikujú spolu a žalovaná v 2. rade o rodine žalobcu nič nevie. Zároveň žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa so žalovanými považuje za navzájom blízke osoby. Žalovaný v 3. rade vo výpovedi uviedol, že so žalovanou v 2. rade, ako dcérou brata žalovaného v 3. rade má najlepší vzťah. Konkretizoval, že so žalovanou v 2. rade sa stretávajú, či už v bydlisku žalovanej v 2. rade, ako aj v bydlisku žalovaného v 3. rade, kde sa deti žalovanej v 2. rade radi hrajú so psíkom žalovaného v 3. rade, spoločne chodia na nákupy a s ohľadom na skutočnosť, že v blízkej škole navštevujú deti žalovanej v 2. rade plávanie, žalovaná v 2. rade pravidelne navštevuje žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade jednoznačne uviedol, že žalovanú v 2. rade považuje za blízku osobu a najbližšiu z rodiny. Žalovaná v 4. rade obdobne uviedla, že sú so žalovanou v 2. rade blízkymi osobami. Od útleho veku boli stále spolu, trávili spolu všetky sviatky a dovolenky a stretávajú sa aj v súčasnosti. K osobe žalobcu žalovaná v 4. rade uviedla, že s ním nemá žiadny vzťah.
14. Tvrdenie žalobcu o neexistencii blízkeho vzťahu medzi žalovanými a žalovanou v 2. rade neobstojí, nakoľko títo totožne a viackrát potvrdili, že žalovaná v 2. rade je ich blízkou osobou a v rámci konania táto skutočnosť nebola akýmkoľvek a žiadnym spôsobom vyvrátená, či popretá. Zároveň, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní nepovažujú žalobcu za blízku osobu, hoci samotný žalobca deklaroval, že jeho vzťah k žalovaným je rovnaký, ako vzťah žalovanej v 2. rade k žalovaným, čo však nie je pravda. Z výpovede žalobcu je zrejmé to, že so žalovanými sa vôbec nestretáva a so žiadnym z nich sa nekontaktuje, z čoho vyplýva, že nevie a ani nemôže objektívne zhodnotiť vzťah medzi žalovanou v 2. rade a žalovanými.
15. Vo výpovedi p. N. B. uviedla, že so žalovanou v 2. rade sa nestretáva a ich vzťah nie je blízky a obdobný vzťah má aj k žalovanému v 1. rade. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že svedkyňa p. N. B. neudržiava kontakt so žalovanými a teda ani len nemôže vedieť o existencii a intenzite vzťahu žalovanej v 2. rade so žalovanými. Nedôveryhodnosť výpovede p. N. B. umocňuje skutočnosť, že pred svojou výpoveďou bola oboznámená s obsahom súdneho spisu, osobitne so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 11.09.2023.
16. Žalobca síce tvrdí, že žalovaná v 2. rade nie je blízkou osobou žalovaných, avšak v priebehu konania tieto skutočnosti akýmkoľvek hodnoverným spôsobom nepreukázal, z čoho vyplýva, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno.
17. S ohľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v danom prípade sa predkupné právo neuplatňuje, na základe čoho žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
18. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že zo samotných vyjadrení na pojednávaní bolo jasné a zrejmé, že ide o tzv. naučené výpovede, podľa ktorých všetci jednoznačne potvrdili, že sú blízkymi osobami, pričom pojem „blízke osoby“ nevedeli bližšie identifikovať.
19. Z výkladu ust. § 116 Občianskeho zákonníka vyplýva, že blízkou osobou je: a/ príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel (je zrejmé, že žalovaní nie sú týmito osobami), b/ iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (pri tejto časti ustanovenia a jeho výkladu by súd mal dôkladne zvažovať či jednotlivé vyjadrenia daných osôb sa nejavia ako účelové najmä v situácii, ak sú na jednej procesnej strane a vyhovuje im „byť“ osobami, ktorých ujmu týchto osôb, by pociťovali ako vlastnú ujmu, súd by mal dôvodne zvážiť a uvážiť a nevychádzať len z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho, spoločenského, neboli predložené žiadne dôkazy o ich blízkom vzťahu).
20. Vyjadrenia sú len účelové so snahou obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom vzájomné vzťahy žalovaných sú bežnými vzťahmi, pričom sa navštevujú oveľa menej, ako uvádzajú vo svojich vyjadreniach. Aj z čestných prehlásení, ktoré boli dané ako dôkaz v konaní a aj z výpovedí vyplýva účelovosť vyjadrení. Blízkosť vzťahov medzi osobami nemôže spočívať len v tom, že sa vzájomne navštevujú a aj to v obmedzenom čase.
21. Žalovaní v odvolacích duplikách uviedli, že Občiansky zákonník vytvára svojou definíciou blízkej osoby dve kategórie blízkych osôb. V prvom rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Druhou kategóriou sú osoby vymedzené nie na základe príbuzenského či manželského pomeru k osobe, ale na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe, majúceho istú kvalitatívnu objektívnu úroveň. Ide teda o osoby, ktoré by ujmu dotknutej osoby dôvodne pociťovali ako vlastnú. Skutočnosť, že medzi žalovanými jestvuje rodinný pomer a kumulatívne platí, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, bola riadne preukázaná v konaní, pričom pociťovanie ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť výlučne súdu.
22. Súd prvej inštancie sa vzťahom posudzovaných osôb zaoberal komplexne, a to z hľadiska objektívneho, ako aj z hľadiska spoločenského, v nadväznosti na čo posúdil, prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu, či môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu.
23. Tvrdenie žalobcu o neexistencii blízkeho vzťahu medzi žalovanými neobstojí, nakoľko títo totožne a viackrát potvrdili, či už na základe čestných vyhlásení alebo v rámci svojich výpovedí, že sú blízkymi osobami a v rámci konania táto skutočnosť nebola akýmkoľvek a žiadnym spôsobom narušená alebo spochybnená.
24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 23.07.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
25. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.
26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
27. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa inej vady konania s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že odvolateľ by mal minimálne uviesť, aké pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie nastalo, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
28. Odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním žalobcu nezistil, aké konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie je žalobcom vytýkané. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, čo sú však samostatné odvolacie dôvody. Preto odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP nie je dôvodná.
29. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej veci prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie o veci. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil, ktoré z dôkazov je vo veci potrebné vykonať a následne aj vyhodnotiť, ktorý dôkaz je spôsobilý priviesť súd k ďalším skutkovými zisteniam a ktoré dôkazy majú vplyv na správne ustálenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. To, akým spôsobom hodnotil dôkazy súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd dôkazy hodnotil v prejednávanej veci správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pretože výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Tento postup prvoinštančného súdu je postupom autonómnym, do ktorého odvolací súd nezasahuje. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd a je týmto skutkovým stavom viazaný.
30. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
31. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
32. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.
33. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
34. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
35. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky dopĺňa.
36. Predmetom sporu je nahradenie prejavu vôle žalovaných v 1., 3. a 4. rade na kúpnej zmluve, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnostiach – rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. KNC 1077, pozemok parc. č. KNC 1077 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 966 m2, zapísaných na LV č. XX pre okres Svidník, obec D., k.ú. D., na žalobcu ako kupujúceho.
37. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, zapísaný na LV č. XX, k. ú. D., pod B7 v podiele 1/7, titulom darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2019, vklad ktorej bol povolený pod číslom V 315/2019.
38. Žalovaná v 2.rade je podielovou spoluvlastníčkou zapísanou pod B1 v podiele 3/7, titulom darovacej zmluvy zo dňa 05.08.2019, vklad ktorej bol povolený pod číslom V 818/2019, pod B2 v podiele 1/7, titulom darovacej zmluvy zo dňa 10.07.2019, vklad ktorej bol povolený pod číslom V 819/2019, pod B5 v podiele 1/7, titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/128/2013 a pod B6 v podiele 1/7, titulom darovacej zmluvy zo dňa 10.07.2019, vklad ktorej bol povolený pod číslom V 820/2019.
39. Spornou otázkou, ktorou sa správne súd prvej inštancie zaoberal bolo, či došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka uvedených nehnuteľností tým, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade darovali svoje podiely na nehnuteľnostiach na žalovanú v 2.rade ako podielovú spoluvlastníčku.
40. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné právo teda obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom, s ktorým by inak mohol, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať.
41. Predkupné právo sa neuplatní, ak ide o prevod blízkej osobe. Blízkou osobou je podľa § 116 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Občiansky zákonník vytvára svojou definíciou blízkej osoby dve kategórie blízkych osôb. V prvom rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Druhou kategóriou sú osoby, medzi ktorými jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a kumulatívne musí platiť, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je príbuzenský vzťah, ktorý sa nezaraďuje do prvej kategórie. Pôjde teda najmä o príbuzných v nepriamom (pobočnom) rade, ako sú teta, strýko, sesternica, bratranec a pod. Kumulatívne so vzťahom musí byť splnená druhá podmienka, a to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Pri druhej kategórii je teda nutné preukázať istú kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami, je potrebné podmienky „blízkosti“ skúmať, nejde o blízke osoby automaticky.
42. Na vyriešenie otázky, či došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalovanými pri prevode nehnuteľnosti, bolo nevyhnutné posúdiť vzťah medzi nimi, teda či sú si navzájom blízkymi osobami v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade by sa zákonné predkupné právo neuplatňovalo. Súd prvej inštancie takto postupoval a skúmal vzťah medzi žalovanými, ktorí sú v pomere rodinnom, žalovaný v 1.rade je bratrancom žalovanej v 2. rade, žalovaný v 3.rade je strýkom žalovanej v 2.rade a žalovaná v 4.rade je sesternicou žalovanej v 2.rade. Prvá podmienka, rodinný pomer, je tak splnená. Spornou skutočnosťou zostalo, či by ujmu, ktorú by utrpeli žalovaní v 1., 3. a 4.rade, žalovaná v 2.rade dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu a naopak. Súd prvej inštancie k tejto okolnosti
vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu a svedkyne, matku a sestru žalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol podstatný obsah ich výpovedí, ktorý odvolací súd z dôvodu hospodárnosti a správnosti zistení prvoinštančným súdom neopakuje, ale z nich vychádzal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z výpovedí žalovaných možno mať za to, že spĺňajú podmienky definície blízkych osôb, jednak ide o osoby v pomere rodinnom a zároveň ich vzťah nielen zo subjektívneho hľadiska, keď sami deklarovali, že sa považujú za navzájom blízke osoby, ale aj objektívne spĺňa istú kvalitu a intenzitu zakladajúcu splnenie aj druhej podmienky dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej.
43. K odvolacím námietkam, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že vzťah medzi žalovanými nie je taký, ako ho opisujú a tiež s poukazom na výpoveď sestry žalobcu, že vzťahy všetkých účastníkov konania sú vlažné, je potrebné uviesť, že s týmito námietkami sa už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, ale navyše žalobca aj svedkyňa sestra žalobcu potvrdili, že so žalovanými sa nestretávajú, nekomunikujú, z čoho vyplýva, že nemôžu mať ani vedomosť o vzťahoch medzi žalovanými.
44. Pojem blízkej osoby v zmysle definície Občianskeho zákonníka, žalovaní neboli povinní vedieť kvalifikovať, avšak na otázky, koho pokladajú za blízku osobu, odpovedali svojimi vlastnými slovami, čo vyvracia tvrdenie žalobcu o naučených výpovediach.
45. Blízkosť vzťahov medzi žalovanými nespočíva len v tom, ako namietal žalobca, že sa vzájomne navštevujú, žalovaní sú si osobami v pomere rodinnom a spolu s tou skutočnosťou, že udržiavajú dlhodobo dobré rodinné vzťahy, ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, druhá by dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu, patria do druhej kategórie blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka.
46. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore. Za úspešnú stranu v odvolacom konaní považuje žalovaných, ktorým voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).