Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-146-2013.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/146/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. A. Š., nar. XX. X. XXXX a maloletého R. U. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov N. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom T. - L., Š. XXXX/XX a E. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXX, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Otec maloletého dieťaťa, E. Š., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého R. U. Š. sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 1.6.2012 do 30.11.2012.
Zaostalé výživné v sume 300,- eur j e otec povinný hradiť v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, pod sp. zn.: 4P/99/2012 -66 zo dňa 26.10.2012, a to vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, týkajúci sa určenia výživného za obdobie od 1.6.2012 do 30.11.2012, t. j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a s tým spojenou úpravou rodičovských práv a povinností.
Počas konania vo veci rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody.
Kolízny opatrovník doporučil schváliť rodičovskú dohodu.
Matka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č. k. 4P/99/2012 -66 zo dňa 26.10.2012 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá L. A. a maloletý R. U. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. A. sumou 60,- eur a na maloletého R. U. sumou 50,- eur mesačne. Na pojednávaní matka zobrala späť návrh voči maloletej L.
A. Š., nakoľko označený otec, ktorý je zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa nie je biologickým otcom maloletej. Čo sa týka výživného na maloletého R. U., otec už od mesiaca decembra 2012 výživné hradí. Z týchto dôvodov žiadala určiť zaostalé výživné len na mal. R. U..
Matka toho času žije u svojich rodičov, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,- eur mesačne, iný príjem nemá. Rodičom na bývanie neprispieva.
Otec uviedol, že toho času je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v N. Y., privyrába si brigádnicky. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- eur. Prácu si intenzívne hľadá.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd schválil dohodu rodičov o určení výživného na maloletého R. U., za obdobie od 1.6.2012, t. j. od doby keď rodičia už nežili v spoločnej domácnosti, do 30.11.2012, t. j. do doby nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť, preto súd konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.