Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-31-2013.pdf
PDF · 74.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/31/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.W.A. Slovakia, s.r.o., Čapkova 2, 811 04 Bratislava, IČO: 35 858 001, zast. Wolf & Linden s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 231 742, proti odporcovi: HERIX, s.r.o., Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 35 691 379, zast. Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Čáčovská 305, 905 01 Senica, o zaplatenie 13.115,50 Eur istiny s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2012 č. k. 32Cb/109/2012-110 takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2012 č. k. 32Cb/109/2012-110 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.414,88 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 778,63 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 09.03.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 13.115,50 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2012 navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2, 3 veta prvá O.s.p. konanie zastavil bez ohľadu na súhlas či nesúhlas odporcu. Navrhovateľ doručil súdu dohodu, z ktorej vyplýva, že odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi a zaviazal sa zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 13.115,50 Eur v splátkach. Z uvedeného, podľa názoru súdu, vyplýva, že predmetný návrh bol podaný dôvodne, pričom k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia odporcu. Ide o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., a teda odporcovi vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi. V tejto súvislosti uviedol, že druhá veta uvedeného ustanovenia stanovuje výnimku, predpokladom pre uplatnenie ktorej je jednak dôvodne podaný návrh a jednak správanie odporcu, pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodným. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Výška trov konania navrhovateľa pozostáva z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške 1.414,88 Eur vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.02.2012, návrh na začatie konania zo dňa 09.03.2012, písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 30.04.2012 a späťvzatie návrhu zo dňa 06. 06. 2012 po 287,14 E/úkon, 4 x režijný
paušál vo výške 7,63 Eur, 20% DPH (4 x 58,95 Eur). Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon právnej služby - predsporová výzva s odôvodnením, že pri určení náhrady trov konania súd musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať náhradu tých nákladov, ktoré boli nutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa ust. § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď návrh na začatie konania došiel na súd alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Z ustanovení O.s.p. pritom nevyplýva právo navrhovateľa na náhradu úkonov, ktoré predchádzali začatiu konania, a tak súd navrhovateľovi náhradu za uvedený úkon právnej služby nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zmenil tak, že na ich náhradu zaviaže navrhovateľa, a to vo výške 1.376,04 Eur. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 1.081,45 Eur. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. Poukázal na to, že odporca nebytové priestory na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 14.03.2007 užíval len do 23.11.2008 a odporca ukončil podnájomnú zmluvu ku dňu 24. 11. 2008 ústnou dohodou s navrhovateľom, ktorý v ten istý deň podpísal novú podnájomnú zmluvu s iným podnikateľským subjektom. Od 3. štvrťroka 2008 odporca neobdržal žiadnu faktúru od navrhovateľa a všetky faktúry boli odporcovi doručené až v poštovej zásielke podanej dňa 27.04.2012. Navrhovateľ tak v skutočnosti poslal odporcovi faktúry až po podaní návrhu v tejto veci. Z uvedeného odporca vyvodil záver, že bez doručenia faktúr odporcovi predmetná pohľadávka navrhovateľa nebola v čase podania návrhu splatná, a teda návrh nebol podaný dôvodne. Ďalej uviedol, že odporca síce uzavrel s navrhovateľom dňa 31.05.2012 dohodu, v ktorej sa okrem iného konštatuje, že navrhovateľ doručil odporcovi predmetné faktúry, neuvádza sa však v nej, kedy ich mal doručiť. Z predmetnej dohody, podľa názoru odporcu, nevyplýva, že by bol návrh na začatie konania podaný dôvodne, ako mylne konštatoval súd prvého stupňa. Vyplýva z nej iba to, že strany sa po podaní návrhu dohodli na skutočnostiach v nej uvedených. Okolnosti, ktoré môžu vyplývať z obsahu dohody tak nastali až po podaní návrhu. Okrem uvedeného odporca v odvolaní spochybňoval v plnom rozsahu platnosť a právnu relevanciu predmetnej dohody zo dňa 30.05.2012. Mal za to, že nie je možné platne uznať neexistujúci dlh, pričom v súvislosti s neexistenciou dlhu uviedol, že odo dňa 24.11.2008 odporca predmetný kancelársky priestor žiadnym spôsobom neužíval, a teda navrhovateľ si nemohol za to uplatňovať žiadnu odmenu. Odporca namietal aj skutočnosť, že dohoda zo dňa 31.05.2012 obsahuje uznanie dlhu podľa Obchodného zákonníka, pričom tento dlh vyplýva z občianskoprávneho a nie z obchodnoprávneho vzťahu. Dlh tak mal byť uznaný podľa predpisov občianskeho práva, čo má za následok neplatnosť uvedenej dohody.
Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odporca síce v úvode svojho odvolania uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa napáda v rozsahu všetkých jeho výrokových častí, odvolací súd posúdením obsahu tohto odvolania, ako aj vzhľadom na odvolací návrh odporcu považoval za nepochybné, že odvolanie smeruje len proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.
V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu v konaní, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Otázka zavinenia podľa citovaného ustanovenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Ak teda navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t.j. pre správanie odporcu po začatí konania spočívajúce v uznaní záväzku uplatneného navrhovateľom a v zaviazaní sa zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu v splátkach, čo potvrdil aj odporca, z procesného hľadiska zásadne platí, že odporca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré navrhovateľ na uplatnenie
svojho práva v konaní účelne vynaložil. Tento záver nemôžu ovplyvniť ani odporcom v odvolaní tvrdené skutočnosti, že faktúry mu neboli doručené pred podaním návrhu a že ním v dohode zo dňa 31.05.2012 uznaný dlh z dôvodu neužívania kancelárskeho priestoru odo dňa 24.11.2008 neexistuje, keď z hľadiska posúdenia procesného zavinenia zastavenia konania sú tieto námietky odporcu irelevantné.
Správne preto súd prvého stupňa rozhodol, keď odporcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi, uplatnené a vyčíslené jeho právnym zástupcom. Odvolací súd sa nezaoberal výškou trov konania, nakoľko túto odporca v podanom odvolaní nenamietal. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p., navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.