Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Cb-2-2013.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu: H. T., Y. J. č. XXX/X, XXX XX Q. J., právn. zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, Advokátskej kancelárie, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému MARWIS, s.r.o., IČO: 36780774, Chmeľnica 88, 064 01 Stará Ľubovňa, právn. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátska kancelária, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 499,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 291,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 18.10.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 39,45 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Rastislava Stašáka, advokáta, Advokátska kancelária, 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok 29,50 eur za návrh na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.ú. XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vzájomný návrh žalovaného vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 499,- eur s prísl. Žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.8.2012 pre odporcu vykonával vodoinštalatérske práce v čase od 27.8.2012 do 12.9.2012. V zmysle písomnej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť mu 12,- eur za jednu hodinu, na základe vystavenej faktúry do 30 dní od jej doručenia. Na základe vykonaných prác dňa 14.9.2012 žalovanému vystavil faktúru č. 1 znejúcu na sumu 1.206,- eur. Túto faktúru odporca prevzal dňa 17.9.2012, čoho dôkazom je list žalovaného zo dňa 17.12.2012. Teda, splatnosť faktúry nastala 17.10.2012. Žalovaný z fakturovanej sumy uhradil žalobcovi 707,- eur dňa 11.10.2012, ale žalovanú sumu odmietol uhradiť z dôvodov, ktoré špecifikoval v liste z decembra 2012. Tieto dôvody žalobca neuznáva, nakoľko sú účelové, nezakladajú sa na pravde a nemajú oporu v zmluve, ani iných ustanoveniach. Kvalitu vykonaných prác žalobca nijakým spôsobom nespochybnil. Zmluvné strany sa zaviazali, že v prípade omeškania s úhradou dohodnutej odmeny zaplatí úrok z omeškania 0,1 % v čl. VII ods. 3 ZoD. Z dôvodu hmotnej núdze bol žalobcovi prostredníctvom Centra právnej pomoci pridelený advokát za účelom bezplatného právneho zastúpenia rozhodnutím č. 1N 34/63/12 zo dňa 21.12.2012.
Súd platobným rozkazom č.k. 3Rob 8/2013 - 22 zo dňa 31.1.2013 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky neuznáva. Je pravda, že medzi účastníkmi bola uzavretá ZoD. Žalobca nastúpil pracovať v zmysle zmluvy do Nemecka v meste Stuttgart. Dňa 6.9.2012 obchodný partner žalovaného oznámil, že práce, ktoré vykonával žalobca sú nekvalitné, požíva alkoholické nápoje a správa sa agresívne voči spolupracovníkom a nadriadeným. Z toho dôvodu ho požiadal o náhradu, lebo v opačnom prípade ukončí spoluprácu. Na základe tejto informácie zabezpečil náhradu a vycestoval do Nemecka za účelom vyriešenia celého problému. Zároveň s ním vycestoval aj ďalší pracovník, ktorý nastúpil na miesto žalobcu. Z toho dôvodu mu vznikla škoda, ktorú zapríčinil žalobca a tá prestavuje cestovné náklady vo výške 345,- eur. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že odpracoval 100,5 hodín. Nemecká firma neuznala žalobcovi počet odpracovaných hodín ako fakturoval, ale krátila mu za nekvalitnú prácu 8 hodín v 35. týždni a obedňajšiu prestávku 4,5 hodiny a v 36. týždni za nekvalitnú prácu 8 hodín. Teda., v skutočnosti odpracoval celkom 71,5 hodiny. Podľa zmluvy cena práce predstavovala 12 eur na hodinu, teda žalobcovi by relatívne mala patriť suma 858,- eur. Z nej je nutné odpočítať zálohu 100,- eur, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi 7.9.2012. S poukazom na vyššie uvedené, nie žalovaný je dlžný žalobcovi, ale práce naopak žalobca žalovanému z titulu škody, ktorú spôsobil svojou nezodpovednou prácou, používaním alkoholických nápojov, čo bolo nevyhnutné riešiť výmenou za iného pracovníka. Nárok žalobcu považuje preto za neoprávnený a v rozpore s dobrými mravmi. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov účastníkov, svedka G. Y., obsahom celého spisu, korešpondenciou medzi účastníkmi konania a medzi žalovaným a jeho obchodným partnerom v Nemecku, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav: Účastníci konania uzatvorili písomnú ZoD dňa 26.8.2012. Žalovaný ako zhotoviteľ, súkromný podnikateľ sa zaviazal pre objednávateľa, teda žalovaného vykonávať vodoinštalatérske práce vodovodného potrubia, a to v období od 27.8.2012 do 31.12.2012. V čl. II si zmluvné strany dohodli zmluvnú odmenu 12,- eur/hodina. Žalobca na základe tejto zmluvy vykonal pre žalovaného zmluvne dojednané práce, v období od 27.8.2012 do 7.9.2012. Ku ukončeniu zmluvného vzťahu došlo predčasne z dôvodu, že žalovaný nevykonával práce podľa tvrdenia žalobcu v primeranej kvalite. Boli s ním problémy týkajúce sa disciplíny na pracovisku, používanie alkoholických nápojov a podobne a z toho dôvodu došlo ku zrušeniu zmluvy. Po ukončení prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1 zo dňa 14.9.2012, ktorou vyúčtoval za preplachovanie potrubia 91,5 hodiny, pri jednotkovej cene 12,- eur/ hodina, teda celkom 1098,- eur a montáž vodovodného potrubia 9 hodín v jednotkovej cene 12,- eur, teda 108 eur a celkom čiastku 1206,- eur. Z tejto vyfakturovanej sumy žalovaný uhradil žalobcovi dňa 11.10.2012 sumu 707,- eur a zvyšok ceny diela mu odmieta uhradiť. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že pre žalovaného odpracoval 2 týždne na základe podkladov, ktoré do spisu doložil, a to od 27.8.2012 do 31.8.2012 tak, ako je to zachytené v evidencii s počtom hodín, ako sú uvedené na tomto formulári tlačiva a v období od 3.9.2012 do 7.9.2012 takisto počet hodín, ktorý je uvedený, a to pondelok 9,5 hodiny, utorok 9 hodín, streda 9,5 hodiny, štvrtok 9,5 hodín a v piatok 5,5 hodín. Okrem toho odpracoval ešte jeden deň, ale na tento nemá žiaden listinný dôkaz o vykonaní prác. Na pracovisku dochádzalo k istým problémom, hlavne vo vzťahu ku majstrovi, pretože nie všetkému rozumeli, čo sa od nich chcelo a má vedomosť, že sa bol na nich sťažovať. Nebol upozornený na žiadnu nekvalitu prác. On pôvodne mal v úmysle odpracovať jeden turnus v trvaní jedného mesiaca, a potom ukončiť práce a vrátiť sa späť. Druhý alebo tretí deň po nástupe poslal SMS-kou žalovanému výpoveď, aby mu plynula výpovedná lehota. Pred nástupom do práce mu žalovaný poskytol zálohu 100,- eur, pričom polovicu dal kolegovi G. Y.. Nemá vedomosť o tom, aby mal dlhšie obedňajšie prestávky ako ostatní, pretože niekedy boli dni, že robili aj bez obeda. Pokiaľ ide o evidenciu práce za jeden deň v Stuttgarte, tu nemá, z dôvodu, že mu nikto nepovedal, že odchádza z práce domov. Z pracoviska prišli domov a kolega Y. mu povedal, že ide konateľ firmy žalovaného p. D. z O. ho vymeniť, ale nepovedal mu z akého dôvodu. On potrebuje viac peňazí kvôli tomu, že fajčí a cigarety sú v Nemecku drahé. To, čo tvrdí konateľ žalovanej spoločnosti je klamstvo, pretože vo svojej výpovedi urobil z neho netvora. Nie je pravda, aby sa s Nemcami hádal, bolo to iba v jednom prípade a nevie čo bolo príčinou toho, že musel z Nemecka odísť. Po príchode mu konateľ žalovanej spoločnosti p. D. povedal, že sa má zbaliť a odísť. Nemyslí, aby na túto informáciu reagoval neprimerane, mal však vypité pivo, sadol do auta a odišiel a na benzínke sa vyspal, aby mohol potom pokračovať ďalej domov. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobca skutočne odpracoval toľko hodín, koľko vyfakturoval žalovanému, avšak žalovaný uhradil iba časť ceny diela. Z výpovede svedka Y. jednoznačne vyplýva, že prestávky a skutočne odpracované hodiny boli v šichtovke, resp. zázname už odrátané a ide o skutočne
odpracované hodiny, za ktoré patrí odmena. Svedok o žiadnych vadách nemal vedomosť. Poukázal na text zmluvy, v zmysle ktorej aj keby išlo o vady, tieto mali byť odstránené a vôbec sa v zmluve nehovorilo o tom, žeby mala byť krátená odmena. Pokiaľ mal takú dohodu žalovaný so svojim investorom, bez toho, aby to mal zazmluvnené so žalobcom, je toho názoru, že takáto sankcia nemôže byť uplatnená vo vzťahu k žalobcovi. Záloha 100,- eur bola poskytnutá na dopravu, čo potvrdil svedok Y., z ktorej dostal polovicu 50,- eur a tá prišla žalobcovi od fyzickej osoby, nie od žalovaného, čo vyplýva z výpisu z účtu. Pokiaľ ide o vzájomný návrh s tým nesúhlasí. Ničím nebolo preukázané, aby žalobca skutočne používal alkoholické nápoje na pracovisku. Konateľ žalovanej spoločnosti p. D. uviedol, že niekoľko krát bol upozornený majstrom i obchodným partnerom z Nemecka, že žalobca sa správa neadekvátne a sú s ním značné problémy. Menovaný pracoval spočiatku u žalovaného na dohodu od 23.7.2012 s iným kolegom, tiež v Nemecku a boli tam problémy toho istého charakteru a z firmy museli odísť a oni stratili zákazku. Po návrate z Nemecka to riešili so žalobcom, ktorý povedal, že problémy nerobil on, ale iný kolega. Oni jeho tvrdeniu uverili, a preto s ním uzatvorili zmluvu o dielo, ktorá mala trvať do konca roka. Teda, zmluvou mu dali príležitosť pracovať, ale z jeho stany využitá nebola, jednak po profesionálnej, ani etickej stránke. Dôkazom jeho tvrdenia je výmena, ktorá bola nevyhnutná v dôsledku správania žalobcu. Po nej nastal úplný obrat vo výkone tejto činnosti a v nej pokračujú doposiaľ. Niekoľkokrát upozorňoval žalobcu na správanie, nekvalitnú prácu a v dôsledku jeho správania trpel aj kolega, ktorý nedostával toľko pracovných príležitosti koľko mohol. Teda, dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom bol neprofesionálny prístup, hašteril sa s kýmkoľvek na stavbe, nemali ho radi ani kolegovia z nemeckej strany, majster a keď si vypil tak bol „ako neriadená strela.“ Nemá vedomosť o tom, aby pracoval v Stuttgarte, pretože ho nemajú vykázaného v záznamoch. O vadách prác mal vedomosť v priebehu realizácie, lebo boli sústavne v kontakte s majstrom na stavbe a ten ich stále upozorňoval. V dôsledku toho došlo aj ku kráteniu fakturácie z titulu nekvality tak, ako je to uvedené v písomnom vyhotovení na čl. 32. Musel osobne vycestovať do Nemecka, z dôvodu výmeny žalobcu za ďalšieho pracovníka, pretože mali vedomosť o tom, že žalobca je agresívny a trocha sa aj obávali výmeny, pretože nevedeli ako sa bude chovať ku pracovníkovi, ktorý ho mal vymeniť. Celú záležitosť bolo nevyhnutné ďalší deň doriešiť s nemeckým odberateľom. Až na mieste samom sa dozvedeli o celej situácii. Po príchode do Nemecka im žalobca začal nadávať, že si ho ešte zapamätajú čo je on. On mu povedal len, aby si sadol do auta a bol tak dobrý a opustil ubytovňu. Na ďalšie invektívy žalobcu nereagoval a ich obsah nechce ani spomínať. So žalobcom má veľmi zlú skúsenosť z hľadiska SMS a telefonických rozhovorov, ktoré sa stupňovali. Deň predtým, kým vycestoval do Nemecka tak poslal cca. 30 SMS synovi. Ich obsahom boli neustále požiadavky na zálohu, vyhrážanie sa a podobne.
Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca sa podľa fakturácie domáha zaplatenia za odpracovaných 100,5 hodín. Preukázaných má však 91,5 hodín a 9 hodín nie je ničím podložených. Žalovaný v priebehu konania preukázal, že zo strany žalobcu dochádzalo k porušovania pracovných povinností, pracovnej disciplíny a podobne, čo viedlo žalovaného ku nutnosti vymeniť žalobcu za iného pracovníka. Tým bol žalovaný ohrozený aj na ďalších zmluvných vzťahoch voči nemeckému partnerovi. To bolo dôvodom, prečo musel vycestovať do zahraničia a riešiť celý problém. O tom, že došlo ku kráteniu fakturácie zo strany nemeckého partnera doložil súdu relevantné podklady, ktoré hodiny boli krátené. Pokiaľ ide o zálohu 100,- eur, poukázal na čl. V bod 2. ZoD, kde si zmluvné strany dojednali, že cestovné výdaje si hradí zhotoviteľ. Teda, sumu 100,- eur nemôže započítať na tieto náklady a je nutné ich odpočítať z fakturácie a vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené a správanie žalobcu, s poukazom na ust. § 265 ObZ navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože táto je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu. Z výpovede svedka G. Y. vyplýva, že so žalobcom robili spolu na jednej stavbe. Zo začiatku spolu, a potom ich rozdelili. On odišiel s jednou partiou a svedok s druhou. tak robili dva týždne. Necelý týždeň sa zdalo, že je všetko v poriadku, avšak neskôr začal žalobca kupovať po večeroch pivo. Neskôr začal vyvolávať žalovanému, písať SMS s tým, že im ukáže, ale nevie čo. Povedal, že nemal vyplatené. Potom sa „obul“ do toho, že kamarát nemá vyplatené. Stále do niečoho rýpal, ale on nie je zvyknutý na takého veci, pretože s takým človekom ešte v živote nerobil, a pritom robil na rôznych pracoviskách doma i v cudzine. Žalobca bol nervózny z toho, že na pracoviská sa museli dopravovať, čo je v zahraničí bežné. V nedeľu večer už bol žaloba vyvedený z miery, pretože mal v sebe dosť alkoholu a volali z firmy žalovaného, že sa majú presunúť na iné pracovisko. On povedal, že tam už nejde, chce ísť domov a nebude robiť „somára“. Oni sa zbalili a odišli na inú prácu, aj iné ubytovanie a žalobca sa zbalil a odišiel domov a na jeho miesto prišiel iný. Mali spolu jeden konflikt, keď žalobca nemohol riadiť motorové vozidlo, lebo si vypil. On upozornil konateľov žalovanej spoločnosti, keď robil so žalobcom, že keď ho
nevymenia, tak on odíde domov na vlastné trovy. Situácia so žalobcom bola neznesiteľná a môžu to potvrdiť aj konatelia žalovanej spoločnosti, keď prišli do Nemecka ohľadom výmeny, že svedok plakal. Jemu osobne neboli vytknuté žiadne vady, všetko čo si vyfakturoval tak mal aj preplatené. Neboli mu učinené žiadne zrážky. Evidenciu dochádzky viedol majster, ktorý mal svoj notes. On diktoval z neho, pracovníci vypisovali údaje a na základe toho im dal kópiu a originál zostal vo firme. Toto bol podklad pre fakturáciu a počet uvedených hodín predstavoval čisto odrobené hodiny a tie potom aj fakturovali. Pokiaľ ide o zálohu tak p. T. mu povedal, že 50,- eur je jeho, pretože išli jeho autom. Spätne mu ich dal, aby ich použili na naftu do auta. Nevedel sa vyjadriť, či mali stiahnuté hodiny za obedy. Vymenený pracovník bol úplne iný. Mladý, spôsobilý, zodpovedný a v dôsledku tejto zmeny im nemecký odberateľ dovolil robiť aj soboty, piatky dlhšie a situácia sa úplne zmenila. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároku žalobcu možno vyhovieť iba čiastočne. Predmetom sporu je zaplatenie ceny diela. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dlhodobej opravy, alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 2) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa ods. 2, dojednanie a poskytnutie preddavkov za cenu o dielo sa nedotýka účinkov § 548 a § 549. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že v zmysle písomne uzavretej zmluvy o dielo vykonal pre žalovaného dielo a odpracoval celkom 91,5 hodiny, čoho dôkazom je evidencia dochádzky opatrená pečiatkou a podpisom odberateľskej firmy žalovaného v Nemecku. Toto medzi účastníkmi nie je sporné a tento počet odpracovaných hodín zakomponoval žalobca do faktúry č. 1/2002 ako položky č. 1. Teda, za 91,5 hodín pri dojednanej cene 12,- eur/hodina mu prináleží odmena 1098,- eur. Z tejto čiastky žalovaný uhradil doposiaľ žalobcovi doposiaľ 707,- eur a neuhradenou zostala suma 391,- eur. Taktiež medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že žalobca obdržal pred nástupom do práce v Nemecku zálohu 100,- eur a nie je rozhodujúce na aký účel ich žalobca použil, pretože možno súhlasiť s výhradou žalovanej strany, že cestovné náhrady v zmysle čl. V ods. 2 ZoD si mal žalobca uhrádzať sám, teda od sumy 391,- eur je nevyhnutne odpočítať poskytnutú zálohu 100,- eur a dlžnou zostala čiastka 291,- eur. Ďalšou položkou, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému je odpracovaných 9 hodín v Stuttgarte. Na tento žalobný nárok žalobca nemá žiaden listinný dôkaz a v konaní sám uviedol, že to nevie nijakým spôsobom preukázať. Túto okolnosť mu mal dosvedčiť svedok H. Y., ktorý však nepotvrdil, aby so žalobcom boli na tomto pracovisku spolupracovali a odpracovali taký počet hodín. Teda, vzhľadom na nepreukázanie tohto počtu hodín súd nárok žalobcu v tejto časti neuznal, pretože nepreukázal, aby taký počet hodín bol pre žalovaného odpracoval. Teda, súd považuje za zákonný a dôvodný nárok len na sumu 291,- eur. Žalovaný sa v priebehu konania bránil okrem iného aj tým, že z vyfakturovanej čistky odpočítal nemecký odberateľ tak žalobcovi, ako aj ďalšiemu pracovníkovi, s ktorým spolupracovali, G. Y. z titulu nekvality prác a predlžených obedňajších prestávok. Dôkazom tejto skutočnosti má byť list nemeckého odberateľa z 18.12.2012. Pokiaľ ide o túto výhradu žalovanej strany, treba dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcu, že ak sa v priebehu výkonu diela vyskytli nejaké problémy s kvalitou, žalovaný mal pri uplatnení zodpovednosti za vady postupovať zákonným spôsobom a uplatniť si ich voči žalobcovi postupom podľa § 560 a nasl. ObZ a nemožno ich uplatniť zrážkou z ceny vykonaného diela. Napriek tomu, že žalovaný predložil písomný záznam nemeckej firmy o tejto skutočnosti, svedok G. Y., ktorý vykonával tie isté práce so žalobcom nemal vedomosť o tom, aby bol on nejakým spôsobom postihnutý z titulu nekvality prác alebo dlhších prestávok v práci. Sám vo svojej výpovedi uviedol, že podklady, ktoré obdržali od nemeckej firmy boli čisto odpracovanými hodinami a tvorili podklad pre fakturáciu. Teda, z toho možno usúdiť, že počet hodín, ktorý predložil žalobca je počtom skutočne odpracovaných hodín, za ktoré mu prináleží zmluvne dojednaná cena diela. Teda, v danom prípade je to suma, ktorú súd žalobcovi priznal. V prevyšujúcej
časti, teda pokiaľ ide o odpracovaných ďalších 9 hodín a zohľadnení poskytnutej zálohy 100,- eur, súd návrh žalobcu zamietol. Žalobca sa okrem istiny domáhal i zaplatenia úroku z omeškania. Podľa § 369 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Keďže zmluvné strany si úrok z omeškania písomne dohodli, súd ho ako zmluvne dojednaný žalobcovi priznal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa zásady úspechu, na základe čoho žalobca ako úspešnejší účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie a bránenie svojho práva od neúspešného účastníka - žalovaného. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 237,08 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby - 1 úkon á 51,46 eur - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl v znení platnom a účinnom do 30.6.2013), 2/ podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. v znení platnom a účinnom do 30.6.2013), 3/ účasť na súdnom pojednávaní dňa 21.5.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. v znení platnom a účinnom do 30.6.2013), 4/ účasť na súdnom pojednávaní dňa 6.8.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení platnom a účinnom od 1.7.2013) + tzv. režijný paušál 4 x 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Trovy konania predstavujú spolu sumu 237,08 eur. Pri žalovanej istine 499,- eur bol žalobca úspešný v časti istiny 291 eur, čo je 58,32 % úspešnosť, žalovaný bol úspešný v časti istiny 208,- eur, čo je 41,68 % úspešnosť. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 16,64 %, preto má žalobca právo na náhradu trov konania v takejto výške. Žalobcovi vznikli trovy konania v celkovej výške 237,08 eur, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 39,45 eur. O povinnosti nahradiť súdny poplatok žalovanému súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel. Keďže žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prešla poplatková povinnosť na žalovaného.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozsudku ktorého smeruje.
Podľa §205 ods.1 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha.
Podľa §205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa 205 ods.3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.