Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci navrhovateľa P. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, B. I. proti odporkyni H. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. B.. XX/XX, L., t. č. ul. Y. V. XX, XXX XX P. v konaní o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. B. K., nar. XX. XX. XXXX a mal. P. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. -86 zo dňa 27. 05. 2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí B. a P. do starostlivosti otca o vo výroku určenia vyživovacej povinnosti na mal. B. a P. zo strany matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol. Ďalším výrokom zveril maloleté deti B. K. a P. K. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na výživu mal. B. sumou 40 Eur mesačne, na mal. P. sumou 40 Eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom styk matky s mal. B. a mal. P. neupravil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvale rozvrátené. Ich manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel, žiadnu zo svojich funkcií ani biologickú, ani hospodársku, ďalej ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery, ani výchovnú. Od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ekonomickú funkciu manželstvo neplní už od januára 2012, kedy sa navrhovateľ trvalo odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odkedy každý z manželov uspokojuje svoje potreby z vlastných príjmov. V konaní bolo nesporne preukázané, že manželstvo si dlhodobo neplní funkciu biologickú, keďže spolu intímne nežijú. Tiež vyplynulo, že manželia medzi sebou komunikujú iba v nevyhnutnej miere, nezdieľajú svoje každodenné starosti. Manželstvo neplní ani výchovnú funkciu, nakoľko maloleté deti sú aktuálne už iba v osobnej starostlivosti otca maloletých detí, pričom matka maloletých detí sa s maloletými deťmi môže podľa svojich možností a schopností stretávať. Príčinu rozvratu vidia predovšetkým v mimomanželskej známosti odporkyne a následného odlúčenia manželov, v dôsledku čoho došlo k ochladeniu citových väzieb.

S konaním o rozvod manželstva bolo spojené aj konanie o úpravu práv manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Poukázal, že vzhľadom na skutočnosť, že mal. B.

bola rozhodnutím Okresného súdu Poprad pod č. k. -46 zo dňa 03. 12. 2012 zverená do osobnej starostlivosti otca a táto vyjadrila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti otca a podobne aj mal. P., ktorý sa presťahoval k otcovi a na pojednávaní vyjadril vôľu zostať bývať u otca. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca navrhol, v zmysle vôle detí, aj kolízny opatrovník. Preto súd zveril deti do starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Rodičia maloletých detí sú nezamestnaní, navrhovateľ si hľadá príležitostné práce, odporkyňa je aktuálne na materskej dovolenke, poberá materskú vo výške 664 Eur. Matka detí poberá aj prídavky na tri maloleté deti, keďže sa jej medzičasom narodila aj dcére P.. Má výdavky na nájomné za byt vo výške 220 Eur. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho matka. Vzhľadom na majetkové pomery rodičov súd určil výživné pre maloleté deti zo strany matky vo výške 40 Eur na každé dieťa. Uvedená výška je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach matky a zodpovedá aj výdavkom maloletých detí. Styk matky s deťmi neupravoval vzhľadom na možnosť dohody rodičov, keďže otec nemieni matke brániť stretávaniu sa s deťmi. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, o rozvod alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je, alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní poukázala, že toto podáva v časti úpravy práv rodičovských práv a povinností k mal. B., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a súd ju zaviazal prispievať na jej výživu sumou 40 Eur mesačne. Poukázala, že 08. 02. 2012 bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matke a súd zaviazal otca prispievať tiež 40 Eur na mal. P.. Po vzájomnej dohode, ktorá bola medzi rodičmi sa dohodli, že si nebudú prispievať týmito sumami, nakoľko sa to zdalo smiešne. Navrhovateľ využil, že na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. 05. 2012 sa nemohla zúčastniť z dôvodu ochorenia dcéry P. a nemohla sa pred súdom vyjadriť a ozrejmiť túto skutočnosť. Toto využil navrhovateľ ako neúčasť v svoj prospech, nakoľko tvrdí, že je mu odporkyňa dlžná výživné v sume za obdobie od 01. 03. 2012 do 30. 11. 2012. Aj navrhovateľ odporkyni dlhuje výživné, a to v sume 600 Eur za obdobie od 01. 03. 2012 do 31. 05. 2013 na mal. P.. Navrhovateľ tvrdí, že poberá prídavky na mal. B. a mal. P., čo nie je pravdou, nakoľko sú jej zastavené. Jej mesačný príjem pozostáva z materskej a to v sume 664 Eur. Z toho platí nájom 220 Eur a výdavky spojené so starostlivosťou o mal. P. (plienky, oblečenie, hygiena, sunar, živobytie atď). Materskú bude poberať len do augusta, nakoľko vyprší osemmesačná lehota a bude poberať len rodičovský príspevok v sume 220 Eur. Nevie ako všetko to bude zvládať a chcela by súd požiadať o zníženie výživného na minimálnu sumu.

K podanému odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý poukázal na potreby maloletých detí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ich zdravého vývinu, súvisiace so vzdelávaním a ich aktivitami. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu, odvolanie matky zamietol, pretože súd prvého stupňa správne posúdil vec a zvážil všetky okolnosti týkajúce sa výšky výživného pre maloleté deti.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa sú to práve výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citované väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a zistil úplne skutkový stav veci na základe čoho prijal aj správne právne závery. Predmetom odvolania odporkyne - matky maloletých detí bolo odvolanie vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom, predovšetkým mal. B. a určenie jej vyživovacej povinnosti na mal. B..

V tomto smere odvolací súd poukazuje, že prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav veci. Mal. B. bola zverená už rozhodnutím Okresného súdu Poprad zo dňa 03. 12. 2012 do osobnej starostlivosti otca, sama vyjadrila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti otca a podobne tak aj mal. P.. Rovnako aj kolízny opatrovník poukazoval na prejavenú vôľu maloletých detí bývať u otca a navrhol zverenie detí do osobnej starostlivosti otca. V tomto smere preto bol správny postup súdu prvého stupňa, pretože určil ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu. Keďže schválením dohody rodičov vo výške výživného nedošlo, správne súd zisťoval majetkové pomery, prihliadal na aktuálnu sociálnu situáciu matky maloletých detí a na to, že poberá materskú a prídavky na tri maloleté deti (keďže medzičasom sa jej narodila mal. P.), tiež na to, že má výdavky za nájomné. Na druhej strane však bolo potrebné prihliadať aj na potreby maloletých detí, na zabezpečenie ich zdravého vývinu súvisiace s ich rastom, vzdelávaním a aktivitami. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na stanovisko kolízneho opatrovníka k podanému odvolaniu matky, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a má za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol vo veci určenia výšky výživného pre mal. B., keď vychádzal objektívne z daných pomerov, nielen na strane otca maloletých detí, ktorému sú deti zverené do výchovy, ale aj majetkových pomerov matky a potrieb maloletých detí. Mal za to, že výška výživného vo výške 40 Eur zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky maloletých detí a túto výšku výživného na deti plniť môže, resp. na mal. B.. Táto zaiste zďaleka nezodpovedá nákladom na ich zdravý vývin, rast, potreby, aktivity, záľuby, koníčky, ošatenie, hygienu, a tak je len v minimálnej výške určená práve s ohľadom na majetkové pomery matky.

Podľa zákona 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Keďže nateraz maloleté deti boli zverené do výchovy a starostlivosti otca, bolo dôvodné sa spravovať ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine a určiť rodičovi plnenie si vyživovacej povinnosti tomu rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti.

Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne aj v otázke určenia výživného, a preto v zmysle rozsudok, ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže išlo o konanie ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.