Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-59-2013.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/59/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Ul. Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 21 Žilina, proti povinnému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. V. 1, XXX XX L., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 1994/07 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska č. 17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1895/2007-12 zo dňa 08.10.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1895/2007-12 zo dňa 08.10.2012 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,56 eura v lehote troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 31.08.2012 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako návrh na zastavenie exekúcie s tým, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.04.2012, sp. zn. 2K/9/2012, vyhlásený konkurz. Súčasne exekútor súdu predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie v sume 119,51 eura. Súd s poukazom na ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) konštatoval, že exekúcia bola zastavená zo zákona (ex lege) vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Preto súd nerozhodoval o zastavení exekúcie. O trovách súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Uviedol v ňom, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Ďalej oprávnený uviedol, že nakoľko podkladom pre vykonanie exekúcie bol blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1572370 vykonateľný dňa 21.05.2005, trojročná prekluzívna lehota ustanovená v § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uplynula 21.05.2008. Súd mal teda exekúciu zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 88 ods. 1 cit. zákona a na náhradu trov zaviazať povinného. S poukazom na uplynutie prekluzívnej lehoty oprávnený taktiež namietol, že úkony, ktoré vykonal exekútor po tejto lehote nie je možné považovať za úkony exekučnej činnosti a odmena za tieto úkony exekútorovi neprináleží.
Odvolanie oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie vo veci sa začalo 09.05.2007 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 17.05.2007. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.05.2005. Dňa 31.08.2012 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 48 veta prvá ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie začaté 09.05.2007 bolo zastavené zo zákona, a to vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Až táto skutočnosť spôsobila zastavenie exekučného konania kontinuálne vedeného odo dňa začatia tohto konania. Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz už nerozhodoval o zastavení exekúcie a rozhodol len o trovách exekúcie.
Na skutočnosti, že k zastaveniu exekúciu prišlo až vyhlásením konkurzu nič nemení tvrdenie oprávneného, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ak oprávnený mal za to, že nastal dôvod pre zastavenie exekúcie, jeho postavenie účastníka konania mu umožňovalo podať návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom by bol súd povinný rozhodnúť. Takýto návrh podaný nebol a k zastaveniu konania nedošlo. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že nakoľko v danom prípade oprávnený uplatnil právo na nútený výkon rozhodnutia včas (v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty), podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie v takomto prípade nemohlo stratiť vykonateľnosť uplynutím lehoty podľa 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008 upravovalo lehotu, v ktorej bolo potrebné uplatniť právo na nútený výkon dobrovoľne nesplneného rozhodnutia, nie lehotu, ktorou by mala byť limitovaná dĺžka vykonávacieho konania.
Rovnako správne prvostupňový súd postupoval, keď na úhradu trov exekúcie zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneného. Povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného priniesol zákon č. 348/2011 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2012. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený až po tomto dátume, konkrétne 13.04.2012. S prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu o tom, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nemôže stratiť vykonateľnosť potom ako bolo začaté konanie o nútený výkon rozhodnutia, súd neuznal námietku oprávneného týkajúcu sa nedôvodného priznania odmeny súdnemu exekútorovi za úkony vykonané po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu. Preskúmavaním výšky zostávajúcich trov exekúcie sa odvolací súd osobitne nezaoberal, nakoľko ich výšku oprávnený v odvolaní nespochybňoval ani nenamietal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.