Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_100C-75-2024.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Subarea
100C/75/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore navrhovateľky: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, právne zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti osobe, proti ktorej návrh smeruje: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á osobe, proti ktorej návrh smeruje, n e v s t u p o v a ť:
- do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C.“ č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Q.,
- na parcelu registra „C.“ č. XXX/X, o výmere 417 m2, druh pozemku záhrada a parcelu č. XXX/X, o výmere 795 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q.,
- parcelu registra „C.“ č. XXX/X, o výmere 672 m2, druh pozemku záhrada, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Súd u k l a d á osobe, proti ktorej návrh smeruje, n e p r i b l i ž o v a ť s a k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania voči osobe, proti ktorej návrh smeruje, v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa s návrhom domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil osobe, proti ktorej návrh smeruje (ďalej len „povinný“) nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C.“. č. XXX/X, na priľahlé pozemky parcely registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/ X tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Q., obec Q., okres O., ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C.“ č. XXX/X tak, ako je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q., obec Q., okres O., a aby súd uložil povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Ďalej žiadala, aby neodkladné patrenie bolo nariadené na obdobie 2 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedla, že vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX je navrhovateľka v pomere 1 ako podielová spoluvlastníčka, pričom druhý podiel vo veľkosti 1 vlastní navrhovateľka spoločne so svojim manželom, tj. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX je navrhovateľka so svojim manželom, kedy táto nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielové spoluvlastníctva manželov.
2. Návrh odôvodnila tým, že je matkou povinného, s ktorým manželia žijú v spoločnej domácnosti vo vyššie uvedenom rodinnom dome. Dôvodom pre podanie návrhu je neprimerané agresívne a násilné správanie povinného v spoločnej domácnosti vyvolané tým, že je dlhodobým užívateľom alkoholu, ktorý uňho následne spôsobuje nevyspytateľné a agresívne správanie. Povinný začal pravidelnejšie užívať alkohol približne pred 15timi rokmi, pričom intenzita požívania alkoholu sa uňho stále väčšmi stupňovala. V dôsledku užívania alkoholu a nedostatočných finančných prostriedkov začal povinný kradnúť peniaze ostatným členom domácnosti, ako napr. aj kradnúť a vymieňať za alkohol rôzne veci, pričom išlo napr. o obrazy, sochy, bicykel a podobne. Povinný bol spočiatku agresívny najmä voči svojmu otcovi, ktorého osočoval a pravidelne oslovoval „jebnutý kokot“ alebo „debilko sprostý“. Povinný svojho otca fyzicky napadol po tom, čo sa jeho otec po operácii pruhu vrátil z nemocnice. Otec sa v dôsledku uvedeného musel opätovne do nemocnice vrátiť, nakoľko mu okrem iného aj praskli rebrá. O neúnosnom správaní sa povinného tiež svedčí jeho vzťah k jeho dvom sestrám, na ktoré taktiež pravidelne vykrikuje a vulgárne im nadáva.
3. Navrhovateľka ďalej uviedla, že agresívne konanie povinný v poslednom období pravidelne obracia aj voči nej, opakovane ju vyháňa z domu, a to napr. slovami „ty suka, piča, vypadni odtiaľto“. V prípade, že sa navrhovateľka snaží povinnému ako jeho matka dohovárať, tento ju nepočúva, prípadne do nej začne sácať. Navrhovateľka poukázala aj na ďalšie neúnosné správanie povinného, ktorý si aj v noci púšťa nahlas hudbu do ktorej spieva, resp. vykrikuje, búcha na okná, čím znemožňuje navrhovateľke si oddýchnuť a vyspať sa. Povinný tiež okná rozbíja, kope do vybavenia domácnosti, zaháňa sa päsťami a z celej sily v domácnosti búcha do stien. Robí navrhovateľke prieky tým, že jej pravidelne vypína ističe, už aj prerezal kábel od televízie, aby ju nemohla pozerať. V dôsledku správania sa povinného musela navrhovateľka už aj utiecť ku svojej dcére, aby si mohla aspoň na pár dní oddýchnuť a upokojiť sa, nakoľko sa povinného bojí, ako sa tiež bojí, že jej môže fyzicky vážne ublížiť. Povinný je čoraz agresívnejší, pričom jeho konanie prerástlo až do vyhrážania sa zabitím svojich rodičov, kedy uviedol, že si zoženie pištoľ a oboch ich postrieľa. 4. Na základe konania povinného voči navrhovateľke je na Obvodnom oddelení Policajného zboru Hlohovec proti povinnému vedené trestného konanie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pod ČVS: ORP-1117/HC-TT-2024. V súvislosti s týmto trestným konaním bol povinný príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, po tom čo bol obmedzený na osobnej slobode, dňa 18.07.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese Q. Č.. XXX, XXX XX, nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona, možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobcu.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: výpisom z listu vlastníctva č. XXX a č.XXXX, k. ú. Q., Úradným záznamom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Hlohovci zo dňa 18.07.2024, pričom mal za osvedčený tento skutkový stav:
6. Navrhovateľka je podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/2) a bezpodielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/2) spolu s P. F. (manželom) rodinného domu so súp. č. XXX. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Q., postaveného na pozemku parc. registra „C.“ parc. č. XXX/X a parciel registra „C.“ č. XXX/ X o výmere 417 m2, druh pozemku záhrada a č. XXX/X, o výmere 795m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q.. Navrhovateľka je bezpodielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/1) spolu s P. F. (manželom) priľahlých pozemkov k rodinnému domu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., a to parcely registra „C.“ č. XXX/X, druh pozemku záhrada.
7. Z úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec zo dňa 18.07.2024 bolo zistené, že dňa 18.07.2024 o 16.00 hod. bola osoba J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby B. F.. Povinný bol obmedzený na osobnej slobode a predvedený podľa § 17 ZoPZ (zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoPZ“) za účelom vykázania zo spoločného obydlia podľa § 27a. Dňa 18.07. 2024 o 17:30 hod. bolo B. F. doručené Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 ZoPZ a toto Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 ZoPZ o 17:00 hod. doručené J. F. ako osobe vykázanej.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) a na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalovaný má možnosť využitia aj tejto právnej ochrany.
16. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
17. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovaniu. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
18. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.).
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3 Cdo 355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku.
20. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
21. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
22. Súd ma za osvedčené, že povinný preukazuje psychické násilie voči navrhovateľke a jeho intenzita správania sa vystupňovala až do štádia zásahu policajného orgánu, vykázaním povinného zo spoločného obydlia dňa 18.07.2024, kedy vykázanie z domu urobil príslušník polície, ktorý po zistení relevantných skutočností vyhodnotil, že možno zo strany povinného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby- tu: navrhovateľky. V dôsledku uvedenej skutočnosti v posudzovanej veci sú naplnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, zmyslom ktorého je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
23. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti predstavuje legitímny zásah do jeho práva na obydlie, ktorý je odôvodnený potrebou poskytnutia ochrany nadradenému právu, a to je právo na život a zdravie navrhovateľky. Nad rámec súd uvádza, že povinný je poberateľom pravidelného príjmu od štátu (invalidný dôchodok), takže má vytvorené finančné podmienky pre zabezpečenie bývania (obydlia) nezávisle od svojich rodičov.
24. V posudzovanej veci navrhovateľka dostatočne osvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže pretrváva dôvodná obava, že povinný, ktorého správanie je nepredvídateľné, naplní svoje vyhrážky a nezvratným spôsobom zasiahne do osobnostných práv navrhovateľky (život, zdravie), bol daný dôvod aj pre uloženie navrhovaného zákazu priblíženia sa povinného k navrhovateľke za stanovených podmienok (na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov), s potrebnou výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci). Navrhovateľka sa domáhala absolútneho zákazu
priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Keďže zo samotného návrhu je zrejmé, že voči povinnému je vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, je predpoklad, že navrhovateľka ako aj povinný sa budú musieť zúčastniť procesných úkonov v rámci tohto konania. Preto súd nevyhovel návrhu navrhovateľky v časti zákazu priblíženia sa aj v prípadoch účasti strán na procesných úkonoch a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Stanovenie výnimky je potrebné pre zabezpečenie efektívnosti konania pred orgánmi verenej moci, pričom súd má za to, že konajúci orgán počas procesných úkonov zabezpečí dostatočnú ochranu navrhovateľky.
25. Pokiaľ ide o časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia, tu je potrebné konštatovať, že navrhovateľka nijakým spôsobom neodôvodnila potrebu dočasnej úpravy po navrhovanú dobu 2 rokov. Súd vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu obmedzil dobu, po ktorú je neodkladné opatrenie nariadené na 12 mesiacov počítaných (v súlade s navrhovaným petitom) od právoplatnosti rozhodnutia, vychádzajúc z predpokladu, že ide o dobu, počas ktorej je predpoklad trvalého usporiadania faktických vzťahov medzi stranami (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.8.2023, sp. zn. 22Co/35/2023) a návrh v časti nariadenia neodkladného opatrenia nad obdobie 12 mesiacov ako nedôvodný zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Keďže v danom prípade neodkladným opatrením dochádza ku konzumácii konania vo veci samej, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľka mala v konaní v podstate plný úspech, preto jej patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Súd poučuje povinného, že môže v právnom postavení žalobcu podať žalobu voči navrhovateľke v právnom postavení žalovanej o náhradu škody, resp. inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.