Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-20-2013.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho u matky L. R., M. č. X, XXX XX okres X. O. Z., zastúpená: JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/4, Vranov nad Topľou, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 28 Vranov nad Topľou, za účasti matky: L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. X a otca: L. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. O. Z., F. G. XXX/J., o úpravu styku starej matky na návrh starej matky E. R., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej vo X. O. Z., F. L. č. XXXX, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25. 04. 2013 č. k. 4P 151/2012-57 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk starej matke E. R., nar. XX. XX. XXXX s mal. Y. R., nar. XX. XX. XXXX tak, že táto je oprávnená sa stretávať s maloletým každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.35 hod. do 14.20 hod. v REŠTAURAČNO ZÁBAVNOM CENTRE PRE DETI U., B. XXXX vo X. nad Z. za prítomnosti matky L. R.. Tiež rozhodol, že matka je povinná maloletého na styk so starou matkou pripraviť, zabezpečiť jeho účasť na stanovenom mieste, v stanovený deň a v stanovenú dobu a umožniť starej matke sa s maloletým stretnúť a je oprávnená po ukončení styku starej matky s maloletým zo zariadenia kde sa styk realizuje, odísť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonaní obsiahleho dokazovania zistil, že tvrdenia matky, že jej nevyhovuje, aby sa stará matka s dieťaťom stretávala v priebehu soboty alebo nedele, pretože má študijné povinnosti, sa nezakladajú na pravde. Upravil stretávanie sa starej matky v priebehu nedele. Tvrdenia matky boli jednoznačne vyvrátené správou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. R., ktorú si súd vyžiadal, ako aj oznámenie konzultantky matky L. R., a to ThDr. PaedDr. PhDr. G. G., PhD., ktorá uviedla, že je školiteľom matky, s touto však konzultovala výlučne elektronickou formou. Pokiaľ výučba prebieha cez víkend, prebieha len počas sobôt od 08.00 hod. do 15.25 hod. a účasť matky bola povinná len počas skúšok. Po oboznámení sa s pripojeným spisom sp. zn. 8P 23/2011, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťa, ďalej výsluchom svedkyne U. B., listinnými dôkazmi, mal súd za preukázané, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s ním stará matka stretávala. Keďže dieťa ju nepozná, je potrebné, aby stretávalo za prítomnosti svojej matky, a to
v zábavnom centre pre deti, ktoré je vhodné na takéto stretávanie a má aj vhodné otváracie hodiny v stanovený deň a v stanovenú dobu. Pokiaľ sa týka doby, súd po zistení v cestovných poriadkoch mal za to, že nič nebráni matke pokiaľ nevyužije iný druh prepravy zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa hromadným dopravným prostriedkom - autobusom odchádzajúcim v nedeľu a počas štátnych sviatkov z M. o 13.02 hod. s príchodom na autobusovú stanicu vo X. nad Z.. Vzhľadom k vzdialenosti autobusovej stanice od miesta stretávania sa prihliadajúc aj na maloleté dieťa mal za to, že desať minúť úplne postačí na to, aby matka maloletého dieťaťa sa dostala na miesto stretávania. Preto stanovil dobu začiatku stretávania sa o 13.35 hod.. Súčasne zobral do úvahy, že autobus odchádza z autobusovej stanice o 14.35 hod.. Z tohto dôvodu stanovil koniec stretávania sa matky o 14.20 tak, aby matka mala dostatočnú časovú rezervu nastúpiť do autobusu, ktorú ju spoločne s maloletým dopraví do miesta bydliska. Podľa názoru súdu, súdom upravený styk tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku zohľadňuje denný režim dieťaťa, možnosti matky, starej matka, ako aj záujem dieťaťa a je jednoznačne v jeho záujme, aby sa stretávalo so starou matkou, ktorá je matkou jeho otca.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa proti všetkým výrokom. S napadnutým rozsudkom nesúhlasí, pretože maloletý syn Y. vo svojich necelých troch rokoch je vystavený zbytočným stresovým situáciám, zvlášť pri nútenom stávaní a cestovaní. Matka sa snaží zachovať jeho denný režim, vrátane času na spánok a hry. Syn je neposedný, upätý na matku, vo svojom veku nemôže rozumieť plneniu povinnosti. Autobusová zástavka v obci M. je v mieste trvalého bydliska vzdialená 500 m a centrum od autobusovej stanici tiež cca 500 m. Odporkyňa v súčinnosti so svojim synom by museli plniť súdom uloženú povinnosť bez ohľadu na počasie a závisieť na dodržiavaní cestovného poriadku prepravnou spoločnosťou. Dostanú sa do postavenia rukojemníkov starej matky, keď tá v záujme vytvárania vzťahu k svoju vnúčaťu ich radšej vystaví neodôvodnenému tlaku bez toho, aby sama prispela svojim ústretovým postupom a našla si k ním správnu cestu. Súd pri rozhodovaní v tejto otázke nezohľadnil jeho povahu a aktuálny stav opravdivého záujmu zo strany starej matky. Potreby dieťaťa podriadil nároku širšej rodiny na styk spôsobom, ktorý dieťa v tomto veku nebude schopné dobre znášať. Matka dieťaťa po vydaní napadnutého rozhodnutia zistila, že v spoločnej domácnosti starej matky žije býva jej 19-ročná dcéra C.. Vlastní osobný automobil zn. ŠKODA Felícia. Videla, že otec mal. Y. toto auto riadil, bežne ho užíva, parkuje ho pred svojim trvalým bydliskom. Teda na pojednávaniach na okresnom súde navrhovateľka klamala o skutočnosti, ktorá mala podstatný vplyv na úvahy súdu, že sa nemajú ako dostať do 10 km vzdialených M.. Matka maloletého dieťaťa má tiež dôvodné obavy, že pokiaľ súd rozsudkom nezaviazal navrhovateľku na náhradu cestovného, tomuto sa bude stará matka aj s otcom vyhýbať, čo zbytočne zaťaží jej príjem - rodičovský príspevok. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti stará matka nijako vnuka finančne či hmotne nepodporuje a otec maloletého dlží na výživnom, a preto je vec aj exekučne riešená. Súd síce oprel svoje rozhodnutie o dôkaznú skutkovú situáciu založenú na ústnych vyjadreniach účastníkov a svedkov, ako aj písomných správach OÚPSVaR vo Vranove nad Topľou, avšak to na spravodlivé rozhodnutie nestačí. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že prvostupňový súd zistil skutočnosti dôležité pre určenie vhodného miesta a času stretávania sa jej ako starej matky s vnúčaťom. Skúmal skutočnosti objektívne brániacej sa stretávaniu jednak na strane jej, ale aj na strane matky maloletého dieťaťa a v neposlednom rade aj na strane vnúčaťa - mal. Y.. Má za to, že skutočnosť, že jej dcéra vlastní motorové vozidlo nie je rozhodujúca v tejto veci. Ona nemá oprávnenie viesť motorové vozidlo, ani iné motorové vozidlo nevlastní. V súvislosti s námietkou matky maloletého uviedla, že predmetné vozidlo je vlastníctvom jej dcéry. Z jej pohľadu je v danom prípade dôležité, aby stretnutia pokiaľ nebudú prebiehať priamo u nej - starej matky, prebiehali minimálne na pôde neutrálnej, ako je centrum vo X. nad Z.. Rozhodne nesúhlasila, aby sa s vnúčaťom stretávala u rodičov matky maloletého dieťaťa, teda v prostredí, o ktorom je predpoklad, že bude pod vplyvom negatívnych emócií. Stretnutia v takomto prostredí neumožnia rozvíjať zdravý vzťah medzi ňou a jej vnúčaťom. Rozsah v akom súd upravil styk je len minimálnym na udržiavanie a rozvíjanie vzťahu starej matky s vnúčaťom. Tento priestor chce naplno využiť na stretnutie s maloletým s poukazom na určenú dĺžku stretnutí 45 minút. Reagovala aj na námietku matky maloletého ohľadom núteného vstávania mal. Y.. Podľa jej názoru prvostupňový súd primerane určil čas stretnutia na popoludňajšiu hodinu, kedy nemožno v žiadnom prípade hovoriť
o nútenom a stresujúcom vstávaní. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že obec M. je od X. nad Z. vzdialená len 10 km a autobusom cesta trvá cca 15 - 25 minút, pričom spojenie je priame. Táto vzdialenosť nemôže vyvolať ani len obavy o to, či maloletý cestu na stretnutie zvládne a už vôbec nemožno hovoriť o stresujúcom vstávaní. Je samozrejmé, že v prípade nevhodných poveternostných podmienok, kedy by mohlo byť ohrozené zdravie jej vnuka, nebude trvať na stretnutí. Takéto obavy matky maloletého sú prehnané a predčasné. Naopak, matka maloletého svojim sebeckým konaním spočívajúcom v bránení riadnemu stretávania sa jej ako starej matky s vnúčaťom, prenáša konflikty medzi otcom dieťaťa a ňou, pričom nehľadí na záujem dieťaťa a jeho zdravý vývoj, kde nezastupiteľné miesto v tomto procese zohrávajú aj starí rodičia. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. ,vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.
Je nepochybnou skutočnosťou to, že v danom prípade sa podaným návrhom stará matka domáha úpravy styku s mal. Y.. Pôvodne žiadala každý týždeň v sobotu a v nedeľu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie však prvostupňový súd dospel k záveru, že vhodné stretávanie sa starej matky s maloletým vzhľadom na jeho vek a situácia, ktorá nastala medzi rodinami, je vhodné stretávanie sa každú párnu nedeľu v čase od 13.35 hod. do 14.20 hod. v REŠTAURAČNO ZÁBAVNOM CENTRE PRE DETI U. vo X. nad Z.. Toto miesto stretávania prvostupňový súd určil na základe vykonaného dokazovania, keď sa oboznámil so spisom súdu 8P 23/2011, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, tiež listinnými dôkazmi, stanoviskom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ohľadne zistenia vhodného miesta na stretávanie sa starej matky s maloletým dieťaťom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že je v záujme maloletého, aby sa navrhovateľka s ním stretávala. Avšak za situácie, ktorá medzi rodinami pretrváva, správne rozhodol, že miesto na stretávanie je vhodné určiť ako neutrálne. Pri rozhodovaní preto vychádzal zo stanoviska správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01. 10. 2012 a zo dňa 14. 03. 2013, v zmysle ktorej kolízny opatrovník navrhoval styk starej matky s maloletým dieťaťom upraviť každú druhú nedeľu v týždni v čase od 13.30 do 14.20 hod. za prítomnosti matky. Tento návrh predniesol na základe šetrenia pomerov v rodine maloletého, ako aj v rodine navrhovateľky, keď zistil, že matke nič nebráni, aby sa úprava styku starej matky realizovala podľa jej návrhu. Matka ukončila zimný semester vykonaním skúšok a v súčasnej dobe sa nezúčastňuje individuálnych konzultácií.
Odvolací súd preto nemal dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože toto vychádza nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale predovšetkým sledoval záujem maloletého dieťaťa na to, aby maloleté dieťaťa si vytváralo vzťah k starým rodičom, t. j. v danom prípade starej matky - matky otca dieťaťa. Keďže tento styk sa nerealizoval, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa považoval návrh za dôvodný a na súde prvého stupňa bolo len ustáliť čo najvhodnejšie a najoptimálnejší čas stretávania sa starej matky s maloletým dieťaťom. Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na zistenie čo najoptimálnejšieho priestoru pre stretávanie sa starej matky s maloletým dieťaťom. Správne určil aj rozsah času a miesto stretávania sa a s jeho rozhodnutím odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil. Námietky matky maloletého dieťaťa odvolací súd považoval za neodôvodnené, účelové.
Je potrebné zo strany odvolacieho súdu predovšetkým poukázať, že malo by byť aj v záujme samotnej matky maloletého dieťaťa, ale aj starej matky maloletého dieťaťa, vytvárať prostredie pri stretávaní sa s maloletým také, aby vzájomné nezhody medzi dospelými neboli na ťarchu maloletého, resp. neprenášali sa na maloleté dieťa a čas určený súdom bol čo najoptimálnejšie využitý na stretávanie sa s ním. Zaiste
je potrebné, aby na toto stretávanie matka maloleté dieťa vhodne pripravila a rovnako aj zo strany starej matky maloletého dieťaťa, aby tento čas aj vhodne využila. Otázky týkajúce sa zmeny počasia (dážď, vietor, zima) zaiste môžu toto stretávanie ovplyvniť, avšak záleží na komunikácií oboch strán, aby v prípade takýchto problémov situáciu riešili po vzájomnej dohode a komunikácii, predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.