Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7P-76-2011.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/76/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom vo veci starostlivosti o mal. W. Y., D.. X.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - O.. V. Y., D.. XX.X.XXXX, N. S. G. X, zast. Margitou Keszegh, advokátkou v Komárne, Jókaiho 24 a otec - G. F., D.. XX.XX.XXXX, N. W., N. Ú. X, O., zast. O.. M. N., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Mal. W. Y., D.. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na jej výživu mesačne od 11.11.2008 do 30.6.2009 sumou 24,50 Eur, od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumou 25,36 Eur, od 1.7.2010 do 30.6.2011 sumou 25,38 Eur, od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumou 26,00 Eur, od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumou 26,65 Eur a od 1.7.2013 sumou 27,13 Eur.
Zaostalé zročné výživné od 11.11.2008 v sume 1 162,16 Eur súd otcovi p o v o ľ u je splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Výživné je splatné do rúk matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa svojím písomným návrhom žiadala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že otec mal. dieťaťa otcovstvo k maloletému dieťaťu priznal súhlasným vyhlásením rodičov pred Okresným súdom Komárno vo veci Nc 910/02. Po narodení maloletej jej otec neprejavil o maloletú žiadny záujem, o dieťa sa nestaral, nenavštevoval ju a neprispieval na jej výživu žiadnymi finančnými prostriedkami. O maloletú sa stará výlučne ona. Na otca dieťaťa stratila kontakt a až pomocou Centrálnej evidencie obyvateľstva v O. sa jej podarilo zistiť adresu v meste W.. V písomnom návrhu žiadala, aby súd otca zaviazal na platenie výživného mesačne sumou 120,- Eur a to od 11.11.2008. Na pojednávaní po zistení, že otec sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a súd mu nevedel doručovať písomnosti žiadala, aby súd určil výživné v minimálne možnej výške.
Súd opakovane aj cestou dožiadaného súdu v Maďarsku (W. S. N.) sa pokúsil doručiť súdneho písomnosti vrátane predvolania na pojednávanie otcovi, avšak neúspešne. Z týchto dôvodov súd uznesením č. 7P/76/2011-47 zo dňa 4.7.2013 v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP otcovi ustanovil opatrovníka.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Matka mal. dieťaťa súdu predložila rodný list maloletej, z ktorého bolo zistené, že v rodnom liste za otca je uvedený F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan O. F.. V súčasnosti matka mal. dieťaťa je na materskej dovolenke s mal. P. T., D.. XX.X.XXXX a žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka s otcom maloletej P..
Na základe vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne za preukázané, že pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv k mal. dieťaťu návrhu matky ohľadne umiestnenia treba vyhovieť, nakoľko o dieťa sa matka riadne stará a otec maloletej o maloletú neprejavuje žiadny záujem. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného súd objektívne nevedel zistiť osobné, majetkové a finančné pomery otca mal. dieťaťa a preto výživné bolo určené v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda do výšky 30 % zo sumy životného minima, pričom výživné bolo určené od podania návrhu, preto súd výšku výživného určoval podľa toho, ako sa menila výška minimálnej mzdy vždy od 1.7. toho ktorého roku. Súd rozhodol aj o zaostalom zročnom výživnom, výška ktorého od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku je 1 162,16 Eur. Keďže súd nevedel zistiť majetkové pomery otca rozhodol tak, že otcovi zaostalé zročné výživné
povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, ktorá čiastka približne korešponduje so sumou 30 % zo sumy životného minima.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenie prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 odsek 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.