Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-272-2013.pdf
PDF · 74.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/272/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IC Centrum BA, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 168 184, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení správcu Slovenský filmový ústav, Grösslingova 32, Bratislava, IČO: 00 891 444, štátna príspevková organizácia, o zaplatenie 601.710,72 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27Cb/62/2013-146 zo dňa 28.03.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 27Cb/62/2013-146 zo dňa 28.03.2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd žalovanému zakázal darovať, predať, založiť, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu na dobu dlhšiu ako jeden rok alebo vložiť do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia do doby skončenia konania o vydanie platobného rozkazu vedenom na Okresnom súde Bratislava I, medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvého stupňa uviedol, že návrhom vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 601.710,72 EUR, ktorá predstavuje škodu na majetku žalobcu, vyplývajúcu z jeho investície do opráv nehnuteľnosti, ktorú mal v čase od 01.08.2002 do 31.07.2007 od žalovaného v prenájme a žalovaný nepredĺžil zmluvu na ďalší čas, preto je nútený domáhať sa vrátenia investícií len v peňažnej podobe. Súd prvého stupňa uviedol, že predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Predbežné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutí a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia pričom jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda vyžaduje aj osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované, resp. porušované a ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, aby teda žalobcom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Taktiež je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo základných náležitostí predbežného opatrenia. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa dikcie zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené okrem iného aj vtedy, ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, resp. ak účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
Súd prvého stupňa mal za to, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „návrh“) nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neosvedčil súdu existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednu zo základných predpokladov na preukázanie dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu, ktorý však neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by jednoznačne preukazovalo obavu, že dôjde k ďalšiemu prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda že existuje reálna hrozba, že rozhodnutie vo veci samej vydané v prospech žalobcu, nebude možné vykonať. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že je treba rozlišovať osvedčenie hrozby zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej a ničím nepodloženú obavu žalobcu o ďalšom zaťažovaní, resp. scudzovaní nehnuteľností na tretie subjekty. Súd prvého stupňa vzhľadom na navrhované predbežné opatrenie (zákaz nakladania s nehnuteľnosťami) uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia spočívajúce v zákaze nakladania s vlastníckym právom je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky, a preto považoval za potrebné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, avšak žalobca vo svojom návrhu poukázal len na možnosť hrozby nájmu predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe, respektíve na možnosť uskutočňovania krokov na strane odporcu smerujúcich k zmenšovaniu majetkovej podstaty žalovaného bez toho, aby súdu osvedčil relevantnými dôkazmi, že zo strany žalovaného aj reálne dochádza k takému konaniu. Vzhľadom k tomu, že v návrhu uvedené skutočnosti sa vzťahujú ešte k roku 2007 a navrhovateľ vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu v júli 2011 má súd prvého stupňa za to, že sa žalobca o tvrdenom porušení svojich práv dozvedel respektíve mohol sa dozvedieť už v roku 2011, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal až dňa 28.02.2013, čo tiež nesvedčí o naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto vyvodil záver, že nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu by v súčasnom stave konania predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa odvolal žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že predbežné opatrenie nariadi. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil investície žalobcu, keď uviedol, že pre zásah do vlastníckeho práva žalovaného je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca poukázal na dočasný charakter úpravy pomerov účastníkov a od toho odvíjajúci sa charakter dokazovania, ktorého účelom je iba osvedčenie nároku účastníka, ktorému má byť dočasne poskytnutá ochrana a nie nepochybné preukázanie týchto skutočností, ktoré je nevyhnutné pre rozhodnutie nároku vo veci samej a preto by malo byť podľa názoru žalobcu postačujúce ak žalobca osvedčí aspoň jeden dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Za tento dôvod žalobca považuje ohrozenie výkonu rozhodnutia, nakoľko má voči žalovanému pohľadávku titulom náhrady škody, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil a na výzvy na zaplatenie nereagoval. Žalobca tiež poukázal na naliehavý právny záujem na vydaní predbežného opatrenia, nakoľko považuje svoje právne postavenie za neisté vzhľadom na možnosť porušenia svojich práv iným subjektom.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé mu privodiť ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí a rovnako nepreukázal, že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Odvolací súd síce uznáva tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, no skúma, či sú osvedčené všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia aspoň vo vysoko pravdepodobnej miere. Pre nariadenie predbežného opatrenia je teda nevyhnutné osvedčenie existencie určitého práva a že toto právo je bezprostredne porušené alebo ohrozené spôsobom, ktorý vyžaduje nariadenie predbežného opatrenia. Pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia súd nemôže zohľadňovať stav trvajúci od roku 2007 a indície žalobcu preukazujúce možný vznik ujmy, o ktorých žalobca vedel už roku 2011, nakoľko nejde o ujmu, ktorá mu zo strany žalovaného bezprostredne hrozí. V predmetnom prípade žalobca neosvedčil existenciu konkrétnych predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže dlhodobé obavy žalobcu samé o sebe nemôžu byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.