Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/272/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IC Centrum BA, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 168 184, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení správcu Slovenský filmový ústav, Grösslingova 32, Bratislava, IČO: 00 891 444, štátna príspevková organizácia, o zaplatenie 601.710,72 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. -146 zo dňa 28.03.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. -146 zo dňa 28.03.2013 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd žalovanému zakázal darovať, predať, založiť, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu na dobu dlhšiu ako jeden rok alebo vložiť do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia do doby skončenia konania o vydanie platobného rozkazu vedenom na Okresnom súde Bratislava I, medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvého stupňa uviedol, že návrhom vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 601.710,72 EUR, ktorá predstavuje škodu na majetku žalobcu, vyplývajúcu z jeho investície do opráv nehnuteľnosti, ktorú mal v čase od 01.08.2002 do 31.07.2007 od žalovaného v prenájme a žalovaný nepredĺžil zmluvu na ďalší čas, preto je nútený domáhať sa vrátenia investícií len v peňažnej podobe. Súd prvého stupňa uviedol, že predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Predbežné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutí a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia pričom jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda vyžaduje aj osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované, resp. porušované a ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, aby teda žalobcom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Taktiež je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo základných náležitostí predbežného opatrenia. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa dikcie zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené okrem iného aj vtedy, ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, resp. ak účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Súd prvého stupňa mal za to, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „návrh“) nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neosvedčil súdu existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednu zo základných predpokladov na preukázanie dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu, ktorý však neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by jednoznačne preukazovalo obavu, že dôjde k ďalšiemu prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, teda že existuje reálna hrozba, že rozhodnutie vo veci samej vydané v prospech žalobcu, nebude možné vykonať. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že je treba rozlišovať osvedčenie hrozby zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej a ničím nepodloženú obavu žalobcu o ďalšom zaťažovaní, resp. scudzovaní nehnuteľností na tretie subjekty. Súd prvého stupňa vzhľadom na navrhované predbežné opatrenie (zákaz nakladania s nehnuteľnosťami) uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia spočívajúce v zákaze nakladania s vlastníckym právom je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je zaručené , a preto považoval za potrebné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, avšak žalobca vo svojom návrhu poukázal len na možnosť hrozby nájmu predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe, respektíve na možnosť uskutočňovania krokov na strane odporcu smerujúcich k zmenšovaniu majetkovej podstaty žalovaného bez toho, aby súdu osvedčil relevantnými dôkazmi, že zo strany žalovaného aj reálne dochádza k takému konaniu. Vzhľadom k tomu, že v návrhu uvedené skutočnosti sa vzťahujú ešte k roku 2007 a navrhovateľ vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu v júli 2011 má súd prvého stupňa za to, že sa žalobca o tvrdenom porušení svojich práv dozvedel respektíve mohol sa dozvedieť už v roku 2011, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal až dňa 28.02.2013, čo tiež nesvedčí o naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto vyvodil záver, že nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu by v súčasnom stave konania predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa odvolal žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že predbežné opatrenie nariadi. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil investície žalobcu, keď uviedol, že pre zásah do vlastníckeho práva žalovaného je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca poukázal na dočasný charakter úpravy pomerov účastníkov a od toho odvíjajúci sa charakter dokazovania, ktorého účelom je iba osvedčenie nároku účastníka, ktorému má byť dočasne poskytnutá ochrana a nie nepochybné preukázanie týchto skutočností, ktoré je nevyhnutné pre rozhodnutie nároku vo veci samej a preto by malo byť podľa názoru žalobcu postačujúce ak žalobca osvedčí aspoň jeden dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Za tento dôvod žalobca považuje ohrozenie výkonu rozhodnutia, nakoľko má voči žalovanému pohľadávku titulom náhrady škody, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil a na výzvy na zaplatenie nereagoval. Žalobca tiež poukázal na naliehavý právny záujem na vydaní predbežného opatrenia, nakoľko považuje svoje právne postavenie za neisté vzhľadom na možnosť porušenia svojich práv iným subjektom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé mu privodiť ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí a rovnako nepreukázal, že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Odvolací súd síce uznáva tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, no skúma, či sú osvedčené všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia aspoň vo vysoko pravdepodobnej miere. Pre nariadenie predbežného opatrenia je teda nevyhnutné osvedčenie existencie určitého práva a že toto právo je bezprostredne porušené alebo ohrozené spôsobom, ktorý vyžaduje nariadenie predbežného opatrenia. Pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia súd nemôže zohľadňovať stav trvajúci od roku 2007 a indície žalobcu preukazujúce možný vznik ujmy, o ktorých žalobca vedel už roku 2011, nakoľko nejde o ujmu, ktorá mu zo strany žalovaného bezprostredne hrozí. V predmetnom prípade žalobca neosvedčil existenciu konkrétnych predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže dlhodobé obavy žalobcu samé o sebe nemôžu byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto ho ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.