Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci osôb oprávnených na platenie výživného 1/ A. B., narodenej XX.XX.XXXX a 2/ C. B., narodenej XX.XX.XXXX, obe bytom D. XXXX/XXX-XX, E. F., právne zastúpené JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti osobe povinnej na platenie výživného E. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XXX-XX, E. F., právne zastúpenému Mgr. Marcelom Pélim, LL.M., advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie osoby povinnej na platenie výživného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -47 zo dňa 11. januára 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zmenil prvým výrokom rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2.10.2007 č.k. -21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2007 č.k. -35 tak, že osobe povinnej na platenie výživného E. B. zvýšil výživné na osobu oprávnenú 1/ A. B. zo sumy 1.100,- Sk na sumu 200,- eur mesačne a na osobu oprávnenú 2/ C. B. zo sumy 1.300,- Sk na sumu 200,- eur mesačne, na obe od 19.8.2022, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk oprávnených 1/, 2/. Druhým výrokom rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 19.8.2022 do 31.1.2023 v sume 662,90 eur je osoba povinná na platenie výživného povinná uhradiť oprávnenej 1/ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom rozhodol o tom, že zameškané výživné za obdobie od 19.8.2022 do 31.1.2023 v sume 662,90 eur je osoba povinná na platenie výživného povinná uhradiť oprávnenej 2/ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom súd prvej inštancie vo zvyšku návrh oprávnených zamietol. Piatym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnené 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd povinnému zvýšil výživné zo sumy 1.100,- Sk, resp. 1.300,- Sk na sumu 250,- eur mesačne od 19.8.2022 pre každú z nich. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že od určenia výživného na oprávnené 1/ a 2/ uplynula doba 16 rokov, za ktorú sa náklady na zabezpečenie ich riadnej výživy nepochybne zvýšili, pričom v čase posledného určenia výživného bola oprávnená 1/ v predškolskom veku, oprávnená 2/ bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, príjem povinného bol 20.710,- Sk mesačne, mal vyživovaciu povinnosť k šiestim maloletým deťom, ktoré boli po rozvode rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky a povinný prispieval na ich výživu mesačne na mal. A. 1.800,- Sk, na mal. E. 1.700,- Sk, na mal. B. 1.500,- Sk, na mal. E. 1.400,- Sk, na mal. C. 1.300,- Sk, na mal. A. 1.100,- Sk a tiež mal vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére G., na ktorú bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 1.200,- Sk mesačne rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. . Matka oprávnených v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 6.800,- Sk.

3. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie obe oprávnené dovŕšili plnoletosť, doposiaľ nie sú schopné samé si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, keďže oprávnená 1/ študuje v 3. ročníku H. H. I. A. E. dennou formou a oprávnená 2/ študuje v 2. ročníku bakalárskeho štúdia na J. E. K. L. M. K. H. N. O. P. dennou formou. Súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že obe oprávnené za účelom zlepšenia svojej finančnej situácie na základe dohôd o vykonaní práce pracujú na čerpacej stanici C. v E. F., doposiaľ nenadobudli schopnosť samé sa živiť, keďže obe dosahujú zárobok v rozsahu len 50,- až 100,- eur mesačne. Po odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2022 povinný prispieval na výživu oprávnených rôznymi finančnými čiastkami s tým, že od 01.08.2022 na ich výživu každej z nich prispieval po 50,- eur mesačne, ktorú sumu považovali za nedostatočnú na zabezpečenie ich nevyhnutných životných potrieb, na dochádzku do škôl a na náklady súvisiace so štúdiom a stravou. Matka oprávnených 1/ a 2/ je poberateľkou príspevku za opatrovanie, ktorý je jej vyplácaný z Q. E. H. A. K. D. E. F. mesačne vo výške 525,65 eur. Povinný v čase rozhodovania o určenie výživného poberal invalidný dôchodok do 31.12.2022 vo výške 327,10 eur mesačne a od 01.01.2023 vo výške 365,70 eur mesačne, bol zamestnaný v spoločnosti L., H., jeho čistý mesačný príjem bol od 01.12.2021 do 30.11.2022 vo výške 1.428,46 eur a boli mu vyplácané cestovné náhrady vo výške 331,81 eur mesačne. Povinnému v čase rozhodovania o určení výživného ubudlo päť vyživovacích povinností a pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému B. nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva sumou 140,- eur mesačne od 13.10.2022 v súlade s rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -45 zo dňa 21.12.2022. V priebehu konania povinný kúpil rodinný dom s pozemkami v Pruskom za kúpnu cenu 222.059,09 eur s tým, kúpnu cenu spláca formou úverov a splátok spolu vo výške 1.485,07 eur mesačne. V predmetnom dome žije s partnerkou (jej príjem je v rozsahu 600 - 700,- eur), s dcérou E. a jej dvomi deťmi. Súd prvej inštancie mal za to, že povinný mohol svoju bytovú otázku riešiť aj iným spôsobom, napríklad kúpou menšieho bytu, prípadne formou nájmu, v ktorom prípade by jeho mesačné výdavky nedosahovali tak výraznú čiastku. Nakoľko povinný žil s oprávnenými v spoločnej domácnosti do marca 2022, súd prvej inštancie vyvodil, že dobre pozná odôvodnené potreby oprávnených, ako aj celkové mesačné výdavky, ktoré vynakladajú v súvislosti s uspokojovaním svojich životných potrieb. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len ,P“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti výrokom o určení výživného na oprávnené 1/ a 2/ a o povinnosti uhradiť zameškané výživné oprávneným 1/ a 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodov podľa a (ďalej len ). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu oprávnenej 1/ sumou 90,- eur mesačne a oprávnenej 2/ sumou 80,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že je každý mesiac na úplnej hranici výdavkov/príjmov. Okrem vyživovacej povinnosti na oprávnené si plní aj vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi B. vo výške 140,- eur mesačne, pričom počas konania o výživné na maloletého B. mal určenú vyživovaciu povinnosť k oprávneným 1/ a 2/ vo výške 1.100,- Sk a 1.300,- Sk. Podľa názoru povinného potreby maloletého dieťaťa, ktoré ani nepracuje, je školopovinné a nie je schopné sa samo živiť, sú prvoradé pred záujmami jeho dospelých detí, ktoré popri svojom štúdiu i pracujú. Oprávneným posielal výživné po 100,- eur mesačne a keď sa jeho životná situácia skomplikovala, posielal im po 50,- eur mesačne. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti bol nútený zabezpečiť si vlastné bývanie a naskytla sa mu výhodná možnosť kúpy nehnuteľnosti - rodinného domu v obci E.. Predmetnú kúpu zvažoval už približne od apríla roku 2022, nakoľko potreboval zabezpečiť bývanie pre seba, syna B. na čas realizácie styku s ním a pre dcéru E. R., D. B., ktorá má dve maloleté deti a žila v Krízovom centre, pričom hrozilo, že jej budú deti odobraté zo starostlivosti. Predmetnú nehnuteľnosť nekupoval zo špekulatívneho dôvodu, jej kúpa bola naplánovaná niekoľko mesiacov pred podaním návrhu oprávnenými, hoci bola kúpna zmluva dátumovo podpísaná po podaní návrhu na určenie výživného. Uviedol, že jeho aktuálne mesačné výdavky sú: úver č. X (E. F.) - 392, 39 eur / mes., úver č. 2 (B. F.) - 442, 68 eur / mes., splátka za dom - 650 eur /mes., energie – elektrika plyn / voda - 160 eur / mes., strava - 250 až 300 eur / mes., paušál/ internet - 50 eur / mes., doprava do práce - cca 100 eur / mes. Okrem toho plní vyživovaciu povinnosť na syna B. vo výške 140,- eur mesačne a vyživovaciu povinnosť na oprávnené 1/ a 2/. Uviedol, že

jeho mesačný príjem je 1.428,46 eur, invalidný dôchodok vo výške 327,10 eur, z ktorého prispieval na výživu detí, a taktiež sú mu ako vodičovi medzinárodnej kamiónovej dopravy vyplácané cestovné náhrady, priemerne vo výške 331,81 eur, ktoré nie sú súčasťou príjmu. Namietal, že nie je v jeho možnostiach znášať vyživovaciu povinnosť na oprávnené 1/ a 2/ v takomto rozsahu a zároveň poukázal na to, že každej bola stanovená rovnaká výška vyživovacej povinnosti napriek tomu, že obe majú rozdielne výdavky. Uviedol, že obe oprávnené pracujú v obchodnej spoločnosti C., a teda nie sú odkázané len na jeho vyživovaciu povinnosť. Vyslovil presvedčenie, že tak, ako sa on finančne podieľa na vyživovacej povinnosti, mala by sa na nej podieľať aj matka oprávnených. Podľa povinného sú oprávnené 1/ a 2/ schopné a je v ich možnostiach sa o seba začať starať aj finančne s tým, že on im dal od ich narodenia všetko čo bolo v jeho možnostiach, v marci 2022 poslal každej z oprávnených po 300,- eur, spolu s výživným po 100,- eur a v ten istý mesiac dal oprávneným 1/ a 2/ spolu 250,- eur, aby si ich rozdelili. Pokiaľ bolo v jeho možnostiach podieľať sa na zvýšenej vyživovacej povinnosti, vždy podľa svojich možností a schopností ju plnil.

5. Oprávnené 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedli, že po dovŕšení dospelosti pokračujú v štúdiách, ktoré im v budúcnosti po ukončení majú zabezpečovať možnosť zamestnať sa a z pracovného pomeru si zabezpečiť príjem na pokrytie svojich potrieb. Poukázali na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 15 rokov, ony nadobudli dospelosť a v súčasnosti študujú na univerzite a strednej škole. Zmenili sa im nároky a povinnému ubudli ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré v čase rozhodnutia súdu v roku 2007 mal, teda na maloletého E. 2.000,- Sk mesačne, maloletého A. 1.900,- Sk mesačne, maloletého E. 1.800,- Sk mesačne, maloletú B. 1.700,- Sk mesačne a maloletú E. 1.500,- Sk mesačne. Uviedli, že títo sú v súčasnosti dospelí, samostatní a nie sú odkázaní na výživu od rodičov, okrem A., ktorý je invalidným dôchodcom a poberá samostatný invalidný dôchodok, teda zanikla vyživovacia povinnosť povinnému aj na toto dieťa. Povinný žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, spoločne hospodária, a teda aj ona sa podieľa na nákladoch v domácnosti. Nestotožnili sa tvrdením povinného o jeho nepriaznivej finančnej situácii a jeho záväzky na zabezpečenie bývania považovali za účelové. Domnievali sa, že splátku za dom povinný uhrádza z ušetrených peňazí, príp. iného príjmu. Nákup rodinného domu považovali za premyslený krok za účelom vylúčenia zvyšovania výživného v budúcnosti. Mali za to, že výživné 200,- eur mesačne na každú z nich je výživným primeraným k možnostiam povinného, k potrebám oprávnených a tiež k výške výživného stanoveného na maloletého B.. Napriek tomu, že v podanom návrhu žiadali výživné vo výške 250,- eur mesačne, rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptovali. Žiadali, aby odvolací súd odvolanie povinného zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch a zároveň žiadali, aby im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti k oprávneným 1/ a 2/ je čiastočne dôvodný, keďže od určenia posledného výživného uplynula doba 16 rokov, za ktorú sa náklady na zabezpečenie ich výživy nepochybne zvýšili. Za primeranú sumu výživného súd považoval 200,- eur mesačne na každú z oprávnených, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného a odôvodneným potrebám oprávnených 1/ a 2/.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam povinného dodáva nasledovné:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť o vyživovacej povinnosti k dieťaťu potom, čo bola už vyživovacia povinnosť súdom určená, je zmena pomerov (v prípade plnoletej osoby aj návrh na zmenu vyživovacej povinnosti). Pri zohľadnení zmeny pomerov je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť súdom naposledy upravená (t.j. vtedy, keď ide o podstatnú zmenu pomerov). V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť povinného k oprávneným 1/ a 2/ upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.10.2007 č.k. -21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2007 č.k. -35 na sumu 1.300,- Sk (43,15 eur) mesačne na oprávnenú 2/ a 1.100,- Sk (36,51 eur) mesačne na oprávnenú 1/ od 31.10.2007. V tom čase mal povinný ako aj ich matka vyživovaciu povinnosť k šiestim maloletým deťom a tiež k plnoletej dcére G., na ktorú bol povinný zaviazaný k plateniu výživného vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur) mesačne. Matka oprávnených poberala rodičovský príspevok vo výške 6.800,- Sk (225,72 eur) a povinný dosahoval priemerný mesačný zárobok 20.710,- Sk (687,45 eur). Oprávnená 1/ bola v tom čase v predškolskom veku a oprávnená 2/ bola žiačkou 1. ročníka základnej školy. Od uvedenej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 16 rokov, v súčasnosti oprávnená 1/ študuje na strednej škole v 3. ročníku a oprávnená 2/ študuje v 2. ročníku bakalárskeho štúdia na univerzite, rodičom oprávnených ubudlo spolu 5 vyživovacích povinností a pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému B.. Matka oprávnených poberá peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 525,65 eur mesačne, povinný poberá invalidný dôchodok od 01.01.2023 vo výške 365,70 eur mesačne, zo zamestnania dosahuje čistý mesačný príjem 1.428,46 eur a sú mu vyplácané cestovné náhrady vo výške 331,81 eur mesačne.

18. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov vo veci aj správne rozhodol. V súčasnosti sú obe oprávnené plnoleté, pričom oprávnená 1/ navštevuje dennou formou 3. ročník H. I. E. v odbore komerčný pracovník v doprave a oprávnená 2/ navštevuje 2. ročník denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe cestná doprava na J. E. K. L., M. K. H.

O. P. v O.. V súvislosti s narastajúcim vekom oprávnených, štúdiom na strednej škole a univerzite mimo miesta bydliska a zdravotnou starostlivosťou, majú nepochybne zvýšené výdavky oproti predchádzajúcej úprave. U oprávnených 1/ a 2/ nastala podstatná zmena pomerov, ktorá je dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti.

19. Vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov povinného a jeho výdavkov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie príjmové a majetkové pomery preskúmal v miere dostatočnej pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. V konaní bolo zistené, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol vyplácaný zo Sociálnej poisťovne do 31.12.2022 mesačne vo výške 327,10 eur a od 01.01.2023 vo výške 365,70 eur a zároveň je zamestnaný v spoločnosti L., H.. C., kde jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od 01.12.2021 do 30.11.2022 bol vo výške 1.428,46 eur netto a ako vodičovi medzinárodnej dopravy mu zamestnávateľ vyplácal cestovné náhrady priemerne vo výške 331,81 eur mesačne. Napriek tomu, že cestovné náhrady sa v zmysle nepovažujú za súčasť mzdy, v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery. Preto do príjmu povinného zo zamestnania je potrebné započítať i cestovné náhrady, nakoľko ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča.

20. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že povinný v priebehu konania kúpil nehnuteľnosť (rodinný dom a tri pozemky) za kúpnu cenu 222.059,09 eur, v súvislosti s ktorými je v súčasnej dobe nútený splácať hypotekárne úvery a časť kúpnej ceny mesačnými splátkami, ktorých súčet predstavuje čiastku vo výške 1.485,07 eur, a to napriek výške svojho mesačného príjmu a napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému B. B. vo výške 140,- eur a k oprávneným. Pokiaľ ide o námietku povinného, že išlo výhodnú kúpu a považuje tento výdavok za nevyhnutný aj s ohľadom na situáciu dcéry E. a jej detí, odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť má v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča prednosť pred inými výdavkami rodičov. S ohľadom na prednosť vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný výdavok v uplatňovanom rozsahu ako nie nevyhnutný s poukazom na možnosť riešenia bytovej otázky finančne menej náročným spôsobom, a to či už formou kúpy menšieho bytu, prípadne formou nájmu, v ktorých prípadoch by mesačné výdavky povinného nedosahovali tak výraznú čiastku. Odvolací súd dodáva, že povinný už nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére E. ani voči jej deťom, preto zabezpečenie bývania zo strany povinného pre tieto osoby je síce šľachetné, avšak uvedené nemožno vo vzťahu k existujúcej vyživovacej povinnosť k oprávneným 1/ a 2/ vyhodnotiť ako nevyhnutný výdavok. Túto skutočnosť preto nemožno zohľadňovať na úkor jeho vyživovacích povinností a už vôbec ju nemožno uprednostňovať. V tomto smere súd zdôrazňuje, že narodením dieťaťa rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, preto je nevyhnutné, aby pri svojich rozhodnutiach konal tak, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k svojím deťom dokázal vždy a za každých okolností splniť.

21. K námietke povinného, že potreby maloletého dieťaťa, ktoré ani nepracuje, je školopovinné a nie je schopné sa samo živiť majú prednosť pred záujmami jeho dospelých detí, ktoré popri svojom štúdiu i pracujú, odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Preto neprichádza do úvahy myšlienka prednosti vyživovacej povinnosti rodičov k určitému dieťaťu s ohľadom na jeho vek, nakoľko rodič je rovnako povinný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu ako aj plnoletému dieťaťu, ktoré doposiaľ nie je schopné sa samo živiť. Nakoľko na výživu maloletého B., ktorý má v súčasnosti 13 rokov, povinný prispieva sumou 140,- eur, súd prvej inštancie správne pri určení vyživovacej povinnosti na oprávnené zohľadnil aj skutočnosť, že oprávnené sú vekovo staršie, pričom so zvyšujúcim sa vekom detí sa prirodzene zvyšujú aj výdavky na ich výživu, nakoľko u nich stúpajú výdavky na stravu, ošatenie, vzdelanie a spoločenský život. Napriek tomu je však vždy potrebné zohľadňovať individuálne potreby toho ktorého dieťaťa a možnosti rodiča. V konaní bolo nesporným, že oprávnené 1/ a 2/ pracujú na základe dohody o vykonaní práce na čerpacej stanici C. v E. F., kde ich mesačný zárobok je v rozsahu 50 – 100,- eur, avšak s ohľadom na výšku odmeny za túto prácu nemožno tento príjem posúdiť ako skutočnosť, že sú oprávnené čo i len čiastočne schopné sa samé živiť. Preto odvolací súd tieto námietky povinného vyhodnotil ako nedôvodné.

22. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného správne vyhodnotil odôvodnené potreby oprávnených, a to s poukazom na to, že obe študujú mimo miesta svojho bydliska, do škôl obe denne dochádzajú a majú dermatologické problémy. Oprávnená 1/ vyčíslila svoje výdavky sumou 218,- eur bez zohľadnenia stravy a nákladov na bývanie (doprava 30,- eur, telefón 33,- eur, ošatenie 80,- eur, učebné pomôcky 25,- eur, hygienické prostriedky 50,- eur) a oprávnená 2/ vyčíslila svoje výdavky sumou 233 - 238 eur bez zohľadnenia ošatenia a výdavkov na bývanie (doprava 40,- eur, telefón 33,- eur, strava 100,- eur, učebné pomôcky 10 - 15,- eur, hygienické prostriedky 50,- eur). Z uvedených zistení je možné konštatovať, že napriek tomu, že oprávnená 1/ študuje na strednej škole a oprávnená 2/ študuje na univerzite, sú náklady zabezpečenie ich potrieb rovnaké, v prípade oprávnenej 1/ po započítaní výdavkov na stravu v sume 100,- eur sú bez nákladov na bývanie jej výdavky v sume 318,- eur a v prípade oprávnenej 2/ po započítaní výdavkov na ošatenie v sume 80,- eur sú bez nákladov na bývanie jej výdavky v sume 313 – 318,- eur. Oprávnené 1/ a 2/ bývajú v domácnosti matky, ktorá im poskytuje osobnú starostlivosť a uhrádza ich náklady na bývanie, pričom je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie vo výške 525,65 eur mesačne. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného má za to, že výška vyživovacej povinnosti je vzhľadom na majetkové pomery povinného, určeného výživného na maloletého B. a výdavky oprávnených 1/ a 2/ primeraná vo výške 200,- eur mesačne na každú z oprávnených, pričom je v možnostiach a schopnostiach povinného takúto sumu platiť. Pokiaľ ide o zameškané výživné, toto možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, a teda od 19.08.2022. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol aj o výške tohto výživného za obdobie od 19.08.2022 do 31.01.2023.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol povinným spochybnený vo výroku o zamietnutí návrhu oprávnených vo zvyšnej časti ani vo výroku o trovách konania, preto v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ich týmto rozsudkom preto nedotýkal.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).