Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/244/2013

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. B. Ľ., G.. XX.X.XXXX a mal. Š. Ľ.Q., G.. X.X.XXXX obaja bytom u matky, deti rodičov, matky I. Ľ., G.. XX.XX.XXXX, E. Č.Q. XX Y. P., R., R. XEG, Z. K. a otca M. Ľ. G.. XX.X.XXXX, miesto obvyklého pobytu I. XX, XXX XX C. o návrhu otca o nesúhlase so zmenou bydliska maloletých detí do cudziny takto

rozhodol:

Vy h l a s u j e s a, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu otca zo dňa 3.5.2013 o nesúhlase so zmenou bydliska maloletých detí do cudziny

Z a s t a v u j e s a konanie vo veci návrhu otca zo dňa 3.5.2013 v znení písomného doplnenia zo dňa 3.5.2013 o nesúhlase so zmenou bydliska maloletých detí do cudziny.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.5.2013 domáhal, aby súd určil, že otec má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska jeho maloletých detí do cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXC /.-XX zo dňa 11.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2007 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené a na čas po rozvode boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol upravený styk s maloletými každý týždeň v čase od soboty v čase od 7:00 do utorka do 7:00 hod. ráno.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXEm/X/XXXX a to zo správy Ú. O., A. Z. Q. P. Z. A. G. Z., pracovisko W. zo dňa 3.12.2008 mal súd preukázané, že otec maloletých už od augusta 2008 mal vedomosť o tom, že matka s maloletými deťmi vycestovala do Q. na bližšie neurčené miesto kde sa rozhodla aj natrvalo zostať. Túto skutočnosť potvrdzuje aj písomné vyjadrenie otca maloletých detí zo dňa 19.6.2009 na čl. 23 uvedeného súdneho spisu, v ktorom sám otec uvádzal, že dňa 26.8.2008 dostal list od matky, že táto spolu s deťmi odcestovala do Z. K., pričom v liste nebola uvedená adresa, na ktorej sa zdržujú, ani účel cesty a ani čas návratu. Zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 14.7.2009 (čl. 25 citovaného spisu) vyplynulo, že otec sa obrátil na uvedené centrum so žiadosťou o výkon rozhodnutia o úprave styku vo Z. K.. Podľa uvedeného prípisu predmetné konanie sa v uvedenom období nachádzalo v štádiu kompletizácie dokladov potrebných pre postúpenie žiadosti. Po skompletizovaní uvedenej žiadosti malo centrum túto postúpiť partnerskému orgánu vo Z. K.. Podľa správy uvedeného centra zo dňa 14.9.2010 (čl. 37 citovaného spisu), centrum predmetný návrh na výkon rozhodnutia o úprave práva styku zaslalo do Z.C. K. dňa 25.2.2010 a podľa informácií centra, predmetné konanie sa nachádzalo v štádiu kompletizácie dokladov potrebných pre posúdenie nároku otca na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Centrum v tomto období nebola známa adresa matky, na ktorej sa s maloletými deťmi zdržiava.

Tunajší súd uznesením sp.zn. XXEm/X/XXXX-XX zo dňa 20.11.2012 uvedené konanie o výkon rozhodnutia, ktoré sa viedlo na návrh otca zastavil. Predmetné uznesenie bolo otcovi doručené cestou jeho zvoleného právneho zástupcu dňa 26.11.2012 a právoplatnosť nadobudlo dňa 14.12.2012.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXEm/X/XXXX súd zistil, že si otec požiadal o vydanie osvedčenia podľa čl. 41 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (tzv. Brusel II. bis). Uvedené osvedčenie bolo otcovi vystavené dňa 27.5.2013 a prevzal si ho dňa 12.6.2013.

Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa Článku 9 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa Článku 10 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,

alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;

iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 5 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí .prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980 ( ďalej len ako „ Dohovor“), na účely tohto dohovoru

a) "opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu,

b) "právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

Podľa čl. 8 Dohovoru, osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.

Podľa čl. 21 Dohovoru, žiadosť na prijatie opatrení na zabezpečenie práva styku alebo jeho účinného výkonu sa môže zaslať ústredným orgánom zmluvných štátov rovnakým spôsobom ako žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 16 Dohovoru, po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Z obsahu pripojených spisov vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe spolu s matkou majú faktický pobyt vo Veľkej Británii a to už od augusta 2008. Otec tvrdí, že premiestnenie sa uskutočnilo bez jeho súhlasu a teda je neoprávnené. Z obsahu správ Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže vyplynulo, že otec nepodal na uvedenom ústrednom orgáne žiadosť o zabezpečenie návratu detí na územie Slovenska tak ako to upravuje článok 8 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980. Vedomosť o tom, že sa maloleté deti zdržiavajú vo Z. K. pritom mal od 26.8.2008, čo vyplynulo zo správ Ú. O., A. Z. Q. P. A. G. Z., pracovisko W., ale i z jeho samotného prípisu zo dňa 19.6.2009 nachádzajúceho sa v spise tunajšieho súdu sp.zn. XXEm X/XXXX.) č.l. 23 citovaného spisu).

Vo všeobecnosti platí, že podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu vtedy, ak toto má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa judikatúry ES pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu./ rozhodnutie č. R.-523/07/. Z obsahu spisu XXEm/X/XXXX a síce zo správ Ú. O., A. Z. Q. P. A. G. Z., O. W. zo dňa 29.2.2012 (čl. 62 citovaného spisu) vyplynulo, že bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi, ktoré v tom čase trávili prázdniny na A. a z ktorého vyplynulo, že v Q. chodia pravidelne do školy, v škole sa im páči a je podľa nich tam oveľa lepší systém ako na Slovensku. Tiež uviedli, že sa zdokonalili v anglickom jazyku a tento im toho času už nerobí žiaden problém. Z toho je teda zrejmé, že v prípade týchto maloletých detí aj vzhľadom na tieto nimi uvádzané skutočnosti ako aj na celkovú dĺžku ich pobytu vo Z. K. je treba za ich obvyklý pobyt považovať toho času už územie Z. K.. Predmetné nariadenie len vo výnimočných prípadoch upravených v čl. 9, čl. 10 alebo čl. 12 pripúšťa, aby vo veci maloletých detí konal aj iný súd, ako súd ich súčasného obvyklého pobytu, a to v prípade, že sú naplnené predpoklady obsiahnuté v niektorom z týchto citovaných článkov. Keďže otec maloletých detí tvrdil, že k premiestneniu maloletých detí do Z. K. došlo bez jeho súhlasu a teda neoprávnene mohol tunajší súd v tejto veci konať len za predpokladu, že by otec v súlade s čl. 10 ods. 1 citovaného nariadenia do jedného. roka, odkedy získal informáciu o premiestnení detí do Z. K., podal žiadosť o návrat detí na územie Slovenska, v zmysle čl. 8 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí .prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980. To sa však nestalo, keďže otec si cestou Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže požiadal len o výkon rozhodnutia o úprave jeho styku.

Vzhľadom k tomu, nie je v zmysle vyššie uvedených ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 daná právomoc tunajšieho súdu konať vo veci návrhu otca. Súd preto v zmysle Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vyslovil svoju neprávomoc a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie aplikujúc ust. aj zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci.