Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoPr-2-2023.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPr/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne R.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému T. M. B. G., so sídlom M. B. G. X/X, XXX XX M. B. G., R.: XX XXX XXX, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17Cpr/7/2020-625 zo dňa 14. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.890,-- eur netto s 5%-ným p.a. úrokom z omeškania od 13.06.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni náhradu trov nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 4, § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 391 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 12CoPr/1/2022-419 zo dňa 19.05.2022 bol zrušený jeho prvý rozsudok, a to v II. zamietavom výroku a v III. súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že odvolací súd v danej veci vzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu - nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže záver o dôvodnosti zamietnutia žaloby je zmätočný, ak súd prvej inštancie na troch miestach konštatoval, že suma 1.890,- Eur ako časť mzdy bola žalobkyni vyplatená/ zaplatená/uhradená a na druhej strane konštatuje, že sa mu javí, že mohla byť vyplatená i keď žalovaný nemá doklad o vyplatení zálohy žalobkyni. Záverom odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že opomenutie vykonania dôkazného prostriedku - predloženie dokladu o úhrade mzdy žalobkyne za máj 2017 mohlo ovplyvniť prípadný procesný úspech žalobkyne, a to z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie, pretože bez existencie účtovne relevantného dôkazu o úhrade zálohy na mzdu nemožno prijať rozumný záver o nedôvodnosti žaloby. Naproti tomu, bez zdôvodnenia nevykonaný výsluch žalobkyňou navrhnutej svedkyne E. B. takej povahy nebol.
4. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a uzavrel, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na dobu neurčitú, a to základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX v pozícii samostatný odborný referent s miestom výkonu práce T. P. M. B. G. a že jej na účet bola zaplatená časť mzdy za mesiac máj 2017 vo výške 9,49 Eur na základe platobného príkazu starostu obce z 12.06.2017. Rovnako nebolo sporné, že v mesiaci máj 2017 žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného podľa pracovnej zmluvy s tým, že od 01.05.2017 - 11.05.2017 bola riadne v práci, 12.05.2017 - 26.05.2017 čerpala dovolenku a od 27.05.2017 do 31.05.2017 prácu nevykonávala pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Predmetom konania je nárok na mzdu za mesiac máj 2017 o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej nebola zaplatená, s čím žalovaný nesúhlasil majúc za to, že táto jej zaplatená bola. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a listinnými dôkazmi, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany v konaní predložil, nepreukázal, aby žalobkyni sumu 1.890,- Eur ako časť mzdy za mesiac máj 2017 uhradil. Bolo zrejmé, že žalovaný nemal vedomosť ako a kedy mala byť žalobkyni suma uhradená. Podstatné bolo, že žalovaný v konaní listinami, ktoré na návrh žalobkyne predložil po rozhodnutí odvolacieho súdu, nepreukázal, žeby časť mzdy bola žalobkyni vyplatená či v hotovosti v mesiaci máj 2017 alebo na účet. Z dôkazov vyplýva, že žalobkyňa žiadala predchádzajúceho starostu obce o vyplatenie zálohy za mzdu 1.890,- Eur za máj 2017. V mailovej komunikácii z 12.06.2017 žalobkyňa ako ekonómka obce pripravovala podklady pre výplaty miezd zamestnancov T. úradu, z ktorých vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená záloha 1.890,- Eur a na účet v rámci vyúčtovania jej má byť poukázaná suma 9,49 Eur. Žalobkyňa uviedla, že zálohu do vyúčtovania uviedla, hoci jej nebola vyplatená. Žalovaný v konaní nepreukázal opak. Žalobkyňa sa bránila tým, že si nevšimla, že jej nebola uhradená záloha za mzdu. V čase spracovania tabuľky si myslela, že záloha jej bola uhradená na osobný účet, ktorý nezvykla pravidelne kontrolovať. Až neskôr si všimla, že zálohy za máj 2017 ani žalobkyni ani manželovi žalobkyne neboli vyplatené. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dôkaz o vyplatení zálohy za mzdu mesiac máj 2017 v hotovosti alebo na účet. Za daného stavu nemohol konštatovať, že záloha bola vyplatená žalobkyni v hotovosti z pokladne obce i keď žalobkyňa vyplatenie neurgovala. Vychádzajúc z dôkaznej situácie uzavrel, že časť mzdy za máj 2017 vo výške 1.890,- Eur žalobkyni nebola uhradená, teda žalovaný má povinnosť mzdu žalobkyni zaplatiť. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že nie je premlčané právo žalobkyne na náhradu mzdy za mesiac máj 2017, keďže mzda bola splatná dňa 12.06.2017 a žaloba bola podaná 12.04.2020 vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. O zmene žaloby rozhodoval dňa 02.07.2021, išlo však o doplnenie k uplatnenej mzde. Za daných okolností nejde o takú zmenu žaloby, ktorá by mala vplyv na plynutie premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností priznal žalobkyni i uplatnený nárok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy, t.j. od 13.06.2017.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodnutí do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa listiny a dokumenty, ktoré preukazujú prevzatie finančných prostriedkov zlikvidovala, čím vlastne vytvorila stav dôkaznej núdze a objektívnu nemožnosť preukázania toho, čo sama vlastným pričinením spôsobila. Výsledkom je tak rozhodnutie, ktoré je voči nemu neprimerane tvrdé a prieči sa požiadavkám riadne vedeného procesu férovosti, ekvity a rozumnosti. Konštatoval, že súd nevzal do úvahy konkrétne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu a ich význam z hľadiska mravnosti. Pri strete dvoch základných práv je úlohou konajúceho súdu rozpoznať, ktoré základné práva sú v konflikte a následne rozhodnúť tak, aby z obidvoch zostalo zachované čo najviac a ak to nie je možné vzhľadom na okolnosti prípadu, je potrebné dať prednosť tomu právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti a proporcionality, avšak súd v predmetnej veci takto nepostupoval. Uviedol, že mu mala byť jednoznačne poskytnutá ochrana základného práva na ochranu majetku. Mal za to, že v tomto kontexte je potrebné hodnotiť aj predmetnú vec, keď nové vedenie obce nastúpilo na obecný úrad za situácie, keď došlo k zjavnej likvidácii účtovných a ekonomických dokumentov obce. Poukázal na to, že správanie žalobkyne jednoznačne svedčí o rozpore s dobrými mravmi a je ho potrebné považovať za účelové z toho pohľadu, že (i) žalobkyňa bola jedinou zodpovednou osobou za prípravu, spracovanie a zaplatenie miezd zamestnancov, (ii) všetky účtovné podklady pre výplatu spornej sumy pripravovala sama, (iii) sama argumentovala, že potrebovala vybrať peňažné prostriedky čím skôr, ale neskôr argumentovala, že si nekontrolovala stav na účte; (iv) uvedený stav trval skoro tri roky; (v) tieto prostriedky si rovnako neuplatňoval jej manžel a (vi) žalobu podávala tesne pred uplynutím premlčacej doby. Mal za to, že v uvedených intenciách možno hovoriť o zneužití práva. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny. Uviedla, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden účtovne relevantný dôkaz o úhrade žalovaného nároku hotovostne alebo bankovým prevodom a z dôkazov zabezpečených v konaní je zrejmé, že k úhrade žalovaného nároku nedošlo. Z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva, že jej žalovaný nárok nemohol byť vyplatený v hotovosti, pretože v rozhodnom období pokladňa nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na jeho úhradu. Rovnako z bankových výpisov je zrejmé, že v rozhodnom období nebol zrealizovaný žiaden výber finančnej hotovosti z bankového účtu za účelom dotácie pokladne. Na podporu svojich tvrdení predložila dôkazy, ktoré už sú súčasťou súdneho spisu. Za daných okolností je potrebné považovať tvrdenia žalovaného za tendenčné, nesprávne a účelové. Od času, kedy sa L. M. ujal funkcie starostu obce, kládol jej pri výkone práce bariéry, prideľoval jej prácu a už iba hľadal dôvody na jej okamžité prepustenie, pričom v čase podania žiadosti o úhradu žalovaného nároku sa nenachádzal v mieste sídla zamestnávateľa, nepôsobil ako štatutár, teda nemôže zodpovedne tvrdiť, že si žalovaný nárok prevzala, lebo logicky o tom nemôže mať vedomosť a jeho tvrdenia sú čisto konšpiračného charakteru s cieľom neuhradiť jej žalovaný nárok. Poukázala tiež na Prílohu č. 2 Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.04.2016, kde bolo dohodnuté miesto výkonu práce v mieste jej trvalého pobytu, pričom doklady jej boli zasielané v elektronickej forme, teda s originálmi dokladov doma nepracovala. V rozhodnom období sa na obecnom úrade nezdržiavala, teda je logické, že si nemohla žalovaný nárok v hotovosti prevziať. Mzda, ako aj záloha na mzdu jej bola bežné poukazovaná bezhotovostným prevodom a prevodné príkazy realizoval štatutárny zástupca obce. Dôrazne poprela tvrdenia žalovaného o zlikvidovaní akýchkoľvek dokumentov a listín, ktoré by preukazovali prevzatie finančných prostriedkov, práve naopak z listinných dôkazov je preukázané, že nárok si nemohla prevziať z čisto technických príčin (nedostatok pokladničnej hotovosti). K prevzatiu finančných prostriedkov od zamestnávateľa za účelom uspokojenia žalovaného nároku nikdy nedošlo, teda logicky ani takéto doklady nemohli existovať a nemohli byť ani zlikvidované. Likvidáciu dokumentov si mýli pravdepodobne so súdnym sporom s iným zamestnancom. Uviedla, že pokladničnou agendou nikdy nedisponovala, k pokladničným dokladom a hotovosti nemala žiaden prístup a kľúče od kancelárie, kde sa uchovávali pokladničné doklady nikdy nemala k dispozícii. Poukázala na to, že práve ona bola konaním zamestnávateľa poškodená tým, že si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, pričom opísala niektoré porušenia povinností žalovaným. Poprela tvrdenia žalovaného, keďže v konaní nikdy nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že zlikvidovala úhradu žalovaného nároku a z vykonaného dokazovania tak nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali tvrdiť, že konala v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že žalovaný argumentuje skutočnosťami, ktoré sa nezakladajú na pravde, keďže nežiadala vyplatiť finančné prostriedky v hotovosti. Vyjadrenie žalovaného o jej konaní v rozpore s dobrými mravmi označila za rozporné so skutočným stavom, pretože finančnými prostriedkami v rozhodnom období mohli disponovať len starosta obce a R.. L. D., pričom jej manžel viedol iba evidenčne pokladňu a nikdy nemal za túto hmotnú zodpovednosť, keďže nikdy nedisponoval hotovostným zostatkom vyšším ako 100,- Eur. Právo na uplatnenie peňažných prostriedkov na súde je možné kedykoľvek počas trojročnej premlčacej doby a to, že si uplatnila svoje právo v apríli 2020 nemôže byť vyhodnotené v jej neprospech. Záverom požiadala právneho zástupcu žalovaného upustiť od neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv a poukázala tiež na nepravdivé tvrdenia žalovaného v iných pracovnoprávnych sporoch. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
7. Žalobkyňa ďalším podaním vzniesla námietku neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného z dôvodu, že zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorej súčasťou je plnomocenstvo je absolútne neplatná, nakoľko jej uzatvorenie nebolo schválené v obecnom zastupiteľstve. Zároveň tento dokument je povinne zverejňovaný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a napriek tomu nebol nikdy zverejnený, teda platí, že zmluva je neplatná a nemožno z nej plniť. Ďalej uviedla, že žalovaný podpísal s právnym zástupcom zmluvu o právnych službách, ale táto nepokrýva právne zastúpenie v predmetnej veci. Predmetom tejto zmluvy nie je poskytovanie právnych služieb v konkrétnych veciach pred štátnymi orgánmi, orgánmi súdu a prokuratúry a tiež orgánmi verejnej správy, tieto možno dohodnúť samostatnou zmluvou. Upriamila pozornosť na to, že v súčasnosti nemá žalovaný žiadneho právneho zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo odvolané dňa 31.01.2023 a ich povinnosťou bolo tieto skutočnosti oznámiť, napriek tomu tak neurobili. Podľa Dohody o ukončení poskytovania právnych služieb, žalovaný odvoláva všetky splnomocnenia, plnomocenstvá, plné moci a poverenia udelené advokátovi na zastupovanie klienta, a to vo všetkých právnych veciach, avšak odvolanie plnomocenstiev považuje za absolútne irelevantné. S poukazom na uvedené mala za to, že odvolanie žalovaného je irelevantné a neplatné, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou a z toho dôvodu navrhla naň absolútne neprihliadať.
8. Žalovaný sa k podaným vyjadreniam žalobkyne nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Žalobkyňa si v predmetnom prípade uplatnila nárok na zaplatenie časti riadnej mzdy za mesiac máj 2017 vo výške 1.890,- Eur s prísl. nakoľko jej za uvedený mesiac nebola uhradená mzda v plnej výške, s čím žalovaný nesúhlasil poukazujúc na to, že celá mzda jej bola riadne vyplatená. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie na základe ktorého dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že časť mzdy vo výške 1.890,- Eur bola žalobkyni riadne vyplatená, či už v hotovosti alebo prevodom na bankový účet. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v žalovanom predložených dôkazoch nie je žiaden záznam o tom, že žalobkyni mala byť vyplatená žalovaná suma. Jediným listinným dôkazom, z ktorého mala byť preukázaná výplata mzdy boli podklady pre výplaty miezd zamestnancov, ktoré vypracovala samotná žalobkyňa, keďže uvedené bolo náplňou jej práce v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Zo žalovaným predložených bankových výpisov, účtovného denníku pokladne a účtovného denníku zamestnancov však nevyplynulo, aby došlo k zaevidovaniu, resp. účtovnej transakcii, na základe ktorej by bolo možné dospieť k preukázateľnému záveru o vyplatení žalovanej sumy žalobkyni. Odvolací súd poukazuje na to, že evidovanie vyplatenia sumy len v rámci podkladov pre výplatu mzdy ešte nepreukazuje, že žalobkyni ako zamestnankyni bola aj reálne vyplatená celá mzda. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo len to, že žalobkyni bola prevodom na účet vyplatená zvyšná časť mzdy vo výške 9,49 Eur, ale vyplatenie žalovanej sumy nebolo zaevidované v žiadnom dokumente predloženom žalovaným. V podanom odvolaní žalovaný argumentoval, že žalobkyňa sama zlikvidovala všetky dokumenty a listiny preukazujúce vyplatenie uvedenej mzdy k čomu je však potrebné uviesť, že žalovaný ani takéto svoje tvrdenie nijako nepreukázal.
14. Žalovaný v podanom odvolaní označil konanie žalobkyne za rozporné s dobrými mravmi a vykazujúce znaky zneužitia subjektívneho práva, čo odvolací súd vyhodnotil ako novoty v konaní, keďže z priebehu doterajšieho konania nevyplýva, aby žalovaný uvedené namietal skôr, ako v odvolacom konaní. Podľa ust. § 366 C.s.p. možno aj v rámci odvolacieho konania prednášať dôkazné prostriedky len v zákonom vymedzených prípadoch. Počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadnuť len na dôkazné prostriedky, ktoré dovtedy neboli použité, ale len vtedy, keď sa týkajú (i) procesných podmienok, (ii) vylúčenia sudcu, (iii) nesprávne obsadeného súdu alebo (iv) má nimi byť preukázané, že v konaní došlo ku vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ich nemohol bez svojej viny použiť. V takomto prípade ide o výnimku z pravidla, že v odvolacom konaní nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania však nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili žalovanému už v rámci konania na súde prvej inštancie uviesť vyššie spomínané námietky konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zneužívajúc subjektívne právo. Odvolací súd nezistil nemožnosť žalovaného vzniesť tieto námietky bez jeho zavinenia v procese dokazovania pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené teda nejde o situáciu, kedy by žalovaný nemohol bez svojej viny tieto prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedel. Svoju povinnosť si preto žalovaný pred súdom prvej inštancie nesplnil. Zároveň odvolací súd nenašiel dôvody pre prihliadanie na tieto prostriedky procesnej obrany. Z vyššie uvedených dôvodov preto na uvedené v súlade s ust. § 366 C.s.p. neprihliadol.
15. V rámci odvolacieho konania žalovaná vzniesla námietku neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného, a teda aj neplatnosti podaného odvolania, k čomu odvolací súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie advokátovi v konaní sa preukazuje buď predložením písomného originálu plnej moci alebo predložením plnej moci v elektronickej podobe, ktoré musí byť buď autorizované splnomocniteľom alebo musí byť vykonaná jeho zaručená konverzia z listinnej podoby do podoby elektronickej. V predmetnom prípade žalovaný v priebehu prvoinštančného konania za účelom preukázania udelenia plnomocenstva advokátovi predložil súdu zaručenú konverziu listinnej podoby plnomocenstva do elektronickej podoby, na základe čoho odvolací súd má za to, že žalovaný udelenie plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátovi preukázal náležitým a zákonom predpísaným spôsobom. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že preukázanie existencie plnomocenstva nie je skutočnosťou, ktorú možno ponechať na vyhľadávaciu povinnosť súdu, preto je na stranách sporu preukázať súdu udelenie plnomocenstva advokátovi, pričom súd v takomto prípade neskúma z vlastnej iniciatívy hmotnoprávne podmienky udelenia plnej moci, ale udelenie plnej moci skúma z procesného hľadiska.
16. K výroku o trovách konania len pre zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že síce odôvodnenie rozsudku (bod 43. odôvodnenia) nie je v súlade s výrokovou časťou napadnutého rozsudku (výrok II.), avšak z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola v priebehu konania aktívna, no náhradu trov konania si neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, aby jej tieto boli vznikli, keďže v konaní nebola právne zastúpená a podania zasielala súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy.
17. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola síce v odvolacom konaní aktívna, k odvolaniu sa vyjadrila no náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, pričom podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).