Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-144-2021.pdf
PDF · 137.85 KB
Case nature
Subarea
1Cob/144/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária AMODOS s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 415 097, proti žalovanému: PROWIL s.r.o., Galvaniho 41, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 879 764, právne zastúpenému: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 8.541,41 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/51/2016-136 zo dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/51/2016-136 zo dňa 15.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.541,41 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.541,41 eur od 05.06.2015 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1, 3, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 365 ods. 2, § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“) a podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenom súdu dňa 01.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 8.541,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.06.2015 do zaplatenia titulom uskutočnenia stavebných prác na Hradskej ulici č. 7. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústnou formou, pričom stavebníkom na stavbe bola spoločnosť žalovaného. Objednávky na zhotovenie diela prebiehali osobne na stavbe alebo telefonicky. Dielo bolo riadne a včas zhotovené v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý nemal žiadne námietky. Na základe vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 0212015 vo výške 8.541,41 eur so splatnosťou 04.06.2015, ktorú žalovaný dňa 11.06.2015 úplne bezdôvodne vrátil, pričom výšku faktúry žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že má vo svojom predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a na stavebných prácach na Hradskej v roku 2013-2014 bol stavebníkom. Vykonanie diela u žalobcu si však neobjednal a nezaviazal sa za neho zaplatiť žalobcovi cenu. Žalovaný namietal, že nevystupoval ako objednávateľ, iba vykonával dozor nad stavebnými prácami. Stavebné práce na Hradskej boli uskutočňované v rokoch 2013-2014, pričom žalovaný v účtovníctve neeviduje akúkoľvek faktúru zo strany žalobcu. Žalobca podľa jeho názoru nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce existenciu objednávky. Predmetný projekt na Hradskej uskutočňovala spoločnosť FejHu, s.r.o., Grösslingová 52, 811 06 Bratislava. Žiadal žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť.
3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa v priebehu konania vyjadroval v tom smere, že stavebný dozor na stavbe vykonávala tretia osoba, nie žalovaný. Žalovaný podľa jeho názoru potvrdil, že došlo k vykonaniu prác, avšak vzhľadom na nezhody medzi žalovaným a investorom – spoločnosťou FejHu, s.r.o. vykonané práce a dodaný tovar neuhradil. Z vyúčtovania, ktoré žalovaný nijako nenamietal, vyplýva že práce si objednal žalovaný, boli vzájomne dohodnuté a odsúhlasené. Žalobca doložil i ďalšiu faktúru č. 0232013 splatnú dňa 05.08.2013 preukazujúc, že stavebné práce uhrádzal práve žalovaný. Predmetná faktúra však nie je predmetom žalovanej istiny, lebo bola v minulosti uhradená. Žalobca poprel akýkoľvek vzťah so spoločnosťou FejHu, s.r.o. Dielo riadne vykonal, nik ho ale neprevzal, preto nemohol fakturovať. S pánom D. nič nemal, všetko vyplácal pán F.. Mail s vyúčtovaním bol zasielaný v roku 2013 a až následne po roku neochoty bola vystavená faktúra. Suma vyúčtovania nezohľadňovala DPH, preto rozdiel je len nejakých 80,- eur.
4. Žalovaný ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že vyúčtovanie prác nebolo adresované žalovanému, nie je datované, podpísané a nebolo preukázané, že bolo doručené. Ak by aj doručené bolo, nepreukazuje existenciu právneho vzťahu. Faktúru č. 0232013 nepovažoval za týkajúcu sa konania, lebo bola vystavená na doplnkový tovar, za ktorý žalovaný riadne a včas zaplatil. Za obdobie vykonávania stavebných prác r. 2013-2014 nemá žalovaný žiadnu faktúru, je preto otázne, kto uhrádzal počas celého obdobia. Vykonanie prác v danom období preukazuje aj list vlastníctva č. XXXX. Vyfakturované práce sú z obdobia roku 2015. Za sporné stále považoval kto si dielo objednal. Uviedol, že predchádzajúca faktúra bola uhradená na základe požiadavky FejHu, s.r.o., pričom to nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie vzniesol a trval na námietke premlčania. Namietal i rozdielnosť v cene uvedenej na vyúčtovaní a na spornej faktúre.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výsluchu svedka G. H. – zamestnanca žalobcu zistil, že pracoval na stavbe, kde bolo zhotovených 6 striech. Raz bol svedok pri banke a videl ako pán F. vyplatil pánovi B. nejaké peniaze, avšak nevie koľko. Odplatu za prácu na Hradskej vyplácal F.. Pán F. bol podľa neho nejaký stavebný dozor. Na otázku kedy boli práce realizované, uviedol že pred nejakými 5-6-7 rokmi. Uvedená odpoveď bola komentovaná právnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol časový údaj 5-6-7 rokov.
6. Žalovaný v ďalšom namietal i sugestívne otázky kladené na svedkov zo strany žalobcu, výpovede považoval za neobjektívne. Bol názoru, že svedok D. nemôže mať vedomosť o ostatných obchodných vzťahoch žalovaného. Súdu predložil email zo dňa 25.09.2014 medzi D. a adresátom I., z ktorého vyplýva, že p. D. vyplácal dodávateľov aj žalobcu. Poukázal, že výsluch svedka H. bol navrhnutý po koncentrácii konania. Faktúra mala byť vystavená do 15 dní. Je zrejmé, že kolaudácia nehnuteľností p. J. prebehla už v roku 2014.
7. Súd prvej inštancie po ďalšom vykonanom dokazovaní vychádzajúc z faktúry č. 0212015, listiny označenej ako Vrátenie faktúry č. 0212015, z predžalobnej výzvy zo dňa 30.06.2015, vyúčtovania, z cenovej ponuky CN20130357, CN20130354, z faktúry č. 0232013, z emailu zo dňa 25.09.2014, z výpisu z LV č. XXXX, považoval medzi stranami za sporný vznik záväzkového vzťahu, zmluvy o dielo, na základe ktorého malo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie ceny za vykonané dielo, ktoré žalobca fakturoval faktúrou č. 0212015. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zameral na skúmanie spornej pasívnej vecnej legitimácie, pričom považoval medzi stranami za nesporné, že žalovaný v rokoch 2013-2014 bol na stavbách na Hradskej stavebníkom. Podľa žalovaného pasívne legitimovaným v danom prípade by mala byť spoločnosť FejHu, s.r.o. ako investor stavby. Žalovaný podľa prvoinštančného súdu nepoprel, že žalobca dodával služby, ako aj tovary na stavbách na Hradskej, len uviedol, že to bolo v roku 2013-2014. Dodanie predmetného diela do roku 2014 potvrdzuje aj informatívny výpis z LV č. XXXX. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný na pojednávaní dňa 12.04.2019 potvrdil, že v uvedenom období existoval zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou FejHu, s.r.o.. Z výpovede svedka D., konateľa spoločnosti FejHu, s.r.o. vyplýva, že primárna povinnosť plniť tieto pohľadávky bola na strane spoločnosti PROWIL a predmetná spoločnosť bola generálnym dodávateľom na predmetnej stavbe. Svedok žalobcovi nikdy nič neuhrádzal. Ku koncu stavby uhrádzal už aj on niektorých dodávateľov, ale nie žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal v písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 04.09.2019 sugestívnu povahu otázok kladených svedkovi právnym zástupcom žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že niektoré otázky mali sugestívnu povahu, preto na odpovede neprihliadal s výnimkou otázok, na ktoré svedok uviedol, vyššie uvedené vyjadrenia. Z emailu zo dňa 15.08.2014 súd prvej inštancie zistil, že svedok D. navrhol žalovanému, že na strechára sa budú skladať
všetci traja z vlastných peňazí. Svedok tak zvažoval možnosť vyplácať strechára, avšak z uvedeného bez pochybností nevyplýva, že ide o žalobcu a ani to, že ide o predmetný žalovaný nárok a či svedok aj riadne plnil. Vykonaným dokazovaním, najmä z výpovede svedka D. teda súd prvej inštancie ustálil, že primárna povinnosť plniť úhrady dodávateľom na stavbe Hradská bola na predmetnej stavbe na žalovanom. Žalovaný neuviedol tvrdenie ani dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie riadne sporovali. Pokiaľ žalovaný namietal výpoveď svedka ako účelovú, konajúci súd vyhodnotil, že svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Žalovaný samotné dodanie tovarov a služieb nerozporoval, na pojednávaní dňa 12.04.2019 dodanie diela v rokoch 2013-2014 potvrdil. V rámci svojej obrany uviedol, že on si však predmetné tovary neobjednal. Napriek skutočnosti, že žalovaná faktúra č. 0212015 bola vyhotovená 28.05.2015 a je v nej uvedené, že je vystavená za tovar dodaný dňa 28.05.2015, v konaní nebolo preukázané, žeby mali byť predmetné tovary a služby dodané v uvedenom období. Uvedenú skutočnosť žalobca ani netvrdil. Tvrdil, že tovary a služby boli dodané už skôr, ale fakturoval ich s uvedeným odstupom, nakoľko nedošlo k odovzdaniu diela. K tvrdeniu žalobcu, že faktúrou č. 0232013 má byť preukázaný existujúci zmluvný vzťah medzi stranami v minulosti, na čo žalovaný uviedol, že faktúru uhradil na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že svoje tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal a toto tvrdenie je zároveň v rozpore s tvrdením svedka D., ktorý uviedol, že primárna povinnosť uhrádzať faktúry bola na spoločnosti Prowil. Zo skutočnosti, že žalovaný na základe uvedenej faktúry plnil, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že medzi stranami záväzkový vzťah v minulosti existoval. Napriek nepredloženiu objednávky, ani písomnej dohody, ktorú zákon v tomto prípade nevyžaduje, mal súd prvej inštancie za to, že výpoveďou svedka D. bolo preukázané, že primárna povinnosť plniť dodávateľom bola na spoločnosti Prowil a vzhľadom k tomu, že žalovaný samotné dodanie tovarov a služieb na stavbe nerozporoval považoval súd prvej inštancie za preukázané, že dielo dodané bolo, a že je daná pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva z ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, čo podľa súdu preukazuje výpoveď svedka D.. K formálnym nedostatkom žalovanej faktúry, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah nevzniká na základe fakturácie a samotné nedostatky fakturácie nemôžu predstavovať dôvody zániku záväzkového vzťahu. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom posúdenia nároku ako bezdôvodného obohatenia a k vznesenej námietke premlčania, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ide o právne posúdenie, pričom z vykonaného dokazovania bolo ustálené, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah založený ústnou zmluvou o dielo, preto nepredstavuje žalovaná pohľadávka nárok na bezdôvodné obohatenie, z dôvodu ktorého sa súd prvej inštancie nezaoberal ani námietkou premlčania. Vo vzťahu k žalovanej pohľadávke vzniknutej titulom plnenia zo zmluvy o dielo nevzhliadol premlčanie.
8. Záverom súd prvej inštancie zdôvodnil, prečo nevykonal výsluch konateľa žalovaného a k namietanej výpovedi svedka H. konštatoval, že svedok bol žalobcom navrhnutý písomne v podaní doručenom súdu dňa 16.05.2019, pričom je pravda, že svedok bol navrhnutý súdu dva dni po uplynutí lehoty určenej súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.04.2019, avšak je potrebné poukázať na možnosť a nie povinnosť súdu na dôkaz neprihliadať a to najmä za predpokladu, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, čo v uvedenom prípade absentovalo. Svedok bola vypočutý na pojednávaní a PZ žalovaného jeho výsluch nenamietal. Súd prvej inštancie sa však naproti tomu stotožnil s názorom žalovaného, že svedkovi zo strany žalobcu boli kladené sugestívne otázky, z dôvodu ktorého na neprihliadal. Z výpovede svedka síce vyplývalo, že pán F. vyplatil žalobcovi nejaké peniaze, avšak nebolo preukázané čo bolo predmetom plnenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 s tým, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore, nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
9. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s existenciou záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Súd prvej inštancie založil existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu na podklade faktúry č. 0232013 a výpovedi svedka p. D., ktorý uviedol, že primárnu povinnosť uhrádzať faktúry mal žalovaný. Nesprávne závery súdu na základe vykonaných dôkazov žalovaný videl v tom, že predmetná faktúra preukazuje úhradu žalovaného len za dodanie tovaru, a to v roku 2013, pričom išlo len o doplnkový materiál, ktorý žalovaný uhradil na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., ktorá uhrádzala žalobcovi cenu za práce a ostatný materiál na stavbe. Súd prvej inštancie však uviedol, že toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, s čím žalovaný nesúhlasil, nakoľko mal za to, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi. Zároveň dôkazy, ktoré súd vyhodnotil v prospech žalobcu nemôžu podľa žalovaného obstáť, nakoľko okrem faktúry č. 0232013, ktorá nie je sporná, žalobca predložil predovšetkým faktúru č. 0212015, ktorá
má viaceré nezrovnalosti. Žalobca nepreukázal, že cena na faktúre bola dohodnutá medzi stranami sporu (ak by bol medzi stranami sporu záväzkový vzťah, čo však od začiatku žalovaný popiera), resp. takýto spôsob určenia odplaty za dielo ako podstatnej náležitosti tohto zmluvného typu. Vyúčtovanie, ktoré údajne žalobca zaslal žalovanému mailom zo dňa 26.12.2013 je len súhrnom nejakých položiek, nie je podpísané stranami sporu, datované a jeho zaslanie mailom nie je relevantný a preukázateľný spôsob, ktorý by vyvolal účinky doručenia, pokiaľ by adresát doručenie tohto mailu a oboznámenie sa s jeho obsahom nepotvrdil, čo sa však v tomto prípade nestalo. Zároveň podľa faktúry č. 0212015 k dodaniu tovarov a služieb došlo dňa 28.05.2015, čo nie je v súlade so skutočnosťou, pokiaľ malo ísť o dodanie materiálu a prác na stavbe na Hradskej, ktorá sa realizovala v rokoch 2013 a 2014. Faktúra č. 0212015 je teda vystavená v rozpore s ust. § 72, § 73 a § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Tvrdenie žalobcu, že nemohol faktúru vystaviť skôr nemôže obstáť, pretože v takom prípade mal žalobca vyzvať objednávateľa na prevzatie diela. Navyše táto skutočnosť mu nijako nebránila faktúru vystaviť. Vo faktúre č. 0212015 je ďalej okrem iného uvedené: „stavba a izolácia strechy na prístavbe – 1ks“ a „doplatok za izolácie striech – 4ks“. Podľa tohto popisu nie je zrejmé, že by žalobca nedostal zaplatené za 2 strechy ako tvrdil, ale len za izoláciu 4 striech, čo znamená, že za zhotovenie 4 striech, resp. dokopy 6 striech bez izolácie žalobca dostal zaplatené, za čo zrejme mal aj vystaviť faktúru, avšak nie je zrejmé komu. Žalovaný pritom viackrát v priebehu konania vyzýval žalobcu na vyjadrenie a preukázanie, kto mu uhrádzal cenu za prácu a materiál za zvyšné strechy, či boli práce a materiál odovzdané, či žalobca vystavil faktúry, či ich eviduje vo svojom účtovníctve a či mu boli ostatné vystavené faktúry uhradené. Žalobca sa k tomu však nevyjadril a nič nepredložil. Rovnako výpoveď p. D. je účelová a nedôveryhodná a súd prvej inštancie nevyriešil odporujúce si vyjadrenia p. D., ktorý raz uviedol, že takýchto drobných dodávateľov riešil ku koncu výstavby a raz tvrdil, že žiadnych subdodávateľov nepozná. Rovnako súd prvej inštancie podľa žalovaného nezobral na zreteľ nepravdivé tvrdenie p. D., že žalovaný nikdy s nikým nepodpisoval písomnú zmluvu o dielo a s istotou sa vyjadril, že vie, že žalovaný fungoval na základe telefonických a mailových objednávok. Sám p. D. má pritom uzatvorenú písomnú zmluvu so žalovaným, pretože žalovaný písomné zmluvy uzatváral, avšak tieto nepredkladal z dôvodu, že predmetné zmluvy nesúvisia s predmetom konania. H. D. nemôže mať vedomosť o obchodných záležitostiach a podmienkach obchodnej spolupráce žalovaného s tretími subjektmi (i so žalobcom), keď i vo svojej výpovedi uviedol, že za 4 strechy žalovaný zaplatil žalobcovi nejakým spôsobom. Na základe takejto výpovede p. D. je možné objektívne spochybniť aj tvrdenie, že primárna povinnosť uhrádzať faktúry bola na žalovanom. Žalovaný si riadne plnil a aj plní svoje záväzky a všetky oprávnené a dôvodné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve ako uhradené, čo potvrdil aj p. D. vo vzťahu k žalovanému. Účelovosť výpovede svedka preukazuje podľa žalovaného aj jeho vyjadrenie, že rieši chyby na stavbe namiesto žalovaného, pričom po ingerencii právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že tieto nedostatky rieši voči vlastníkom bytov. Na reklamáciu vád má pritom p. D. k dispozícii zákonné prostriedky.
10. Žalovaný mal ďalej za to, že nemohol rozporovať dodanie tovarov a prác, keď z faktického stavu zjavne vyplýva, že domy boli postavené. Uvedené však nie je možné vykladať na jeho ťarchu. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami existuje záväzkový vzťah, ešte to automaticky nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Zmluvným partnerom totiž nič nebráni, aby si zmluvné podmienky, aj prípadné vyplácanie ceny dohodli odlišne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť FejHu, s.r.o. disponovala peňažnými prostriedkami a vyplácala nielen žalobcu, ale aj ďalšie subjekty zúčastnené na realizácii stavby. Žalovaný od začiatku namietal, že by žalobcovi za zhotovenie striech platil. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, kto uhradil žalobcovi realizáciu 6 striech, materiál a izoláciu zvyšných 2 striech neuvedených na faktúre č. 0212015. Žalobca tvrdil, že strechu, zaplatenia realizácie ktorej sa domáha, nikto neprebral, avšak nepreukázal kto a kedy od neho prebral ostatných 5 striech. (resp. všetkých 6, ako vyplýva zo žalovanej faktúry, kde je len doplatok za izoláciu 4 striech). Žalovaný namietal aj nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede, kedy podľa jeho názoru súd prvej inštancie prihliadal na odpovede, ktoré boli v prospech jeho rozhodnutia, pričom nebral ohľad na priebeh výpovede, a to nielen povahu otázok, ale aj zásah PZ žalobcu do výpovede svedkov. Za nesprávne vyhodnotený považuje žalovaný aj dôkaz emailovej komunikácie zo dňa 25.09.2014 a 15.08.2014, z ktorej jasne vyplýva, že strechár je žalobca. V emailovej komunikácii je jasne uvedené meno žalobcu, pričom tento dôkaz spochybňuje výpoveď svedka D., pretože je z nej zrejmé, že práve svedok disponoval a platil úhrady za materiál a práce na stavbe na Hradskej, ktorú výstavbu si u žalovaného i objednal. Žalovaný poukázal na doktrínu RAVEN, podľa ktorej súd prvej inštancie pri hodnotení výpovede svedka vôbec nepostupoval. Ide o kritéria, kedy každé písmeno predstavuje jedno kritérium:
- R: reputation - reputácia, ktorá značí určitú minulú skúsenosť s osobou svedka, povesť svedka, postavenie v spoločnosti a podobne.
- A: ability to see - schopnosť vidieť, ktorou súd skúma, či bol svedok schopný vnímať dokazovanú skutočnosť, hodnotí sa kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami.
- V: vested interest - osobný záujem, ktorý zohľadňuje vloženie sa svedka do prípadu, teda záujem svedka na výsledku sporu. Ak by napr. svedok v prípade úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu či lepšie hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka.
- E: expertise - znalosť, čiže prípadná odbornosť svedka. No v prípade, ak sa svedok ako neznalý veci vyjadruje k odbornostiam, je to taktiež pre súd určitým znakom, v akej miere má jeho výpoveď zohľadňovať.
- N: neutrality - neutralita, na základe ktorej sa hodnotí celková (ne)zaujatosť svedka. V tomto prípade išlo o „svedka žalobcu“, čo môže, ale aj nemusí znamenať zaujatosť svedka, preto súd prvej inštancie mal starostlivo vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte ďalších kritérií doktríny RAVEN. Pán D. mal pritom osobný záujem na výsledku sporu predovšetkým z dôvodu, že pokiaľ by súd žalobu zamietol, mohol by sa žalobca domáhať zaplatenia žalovanej sumy od svedka. Sám totiž uviedol, že keď neplatil žalobcovi on, tak mal platiť žalovaný. Zároveň pokiaľ svedok uviedol, že žalobcu nepoznal, nič mu neplatil, nemohol sa relevantne vyjadriť k priebehu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Nie je preto ani zrejmé, prečo bol prítomný na mimosúdnych rokovaniach so žalobcom, kde sa pohádal so žalovaným. Uvedené odporuje hodnovernosti a nezaujatosti svedka. Nedôveryhodnosť potvrdzuje aj výpoveď druhého svedka p. H., ktorý sa sám nevedel vyjadriť k predmetu sporu, nevedel bez pomoci žalobcu uviesť, aký má vzťah k žalobcovi (pritom je jeho zamestnávateľ) a čo je predmetom sporu. Účelovosť výpovede vyplýva aj z jeho odpovede, že teoreticky s ním pred pojednávaním nikto nehovoril o tom, ako má vypovedať. Dôkaz mal byť vyhodnotený v súhrne s ostatnými.
11. Žalovaný namietal aj posúdenie premlčania nároku žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal. Namietal, že v konaní nebol dostatočne preukázaný záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Zdôraznil, že aj na uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo sa vyžaduje v zmysle ust. § 536 ObZ dohoda zmluvných partnerov o podstatných náležitostiach zmluvy a tými sú predovšetkým špecifikácia diela, záväzok zhotoviteľa vykonať dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť za zhotovené dielo cenu (odplatnosť zmluvy). Tieto skutočnosti však v súdnom konaní preukázané neboli. Ak ide podľa tvrdenia žalobcu len o zaplatenie čiastkovej faktúry za ním vykonané dielo, bolo na žalobcovi, aby dostatočne preukázal, že medzi stranami sporu takýto vzťah existoval a taktiež bolo nevyhnutné preukázať podmienky zmluvného vzťahu, predovšetkým vo vzťahu k dielu, dojednanej cene za dielo, spôsobu jej úhrady a podmienok vzniku nároku žalobcu ako zhotoviteľa na úhrady ceny za dielo. K uvedeným podmienkam spolupráce sa nevedel vyjadriť ani sám žalobca, nehovoriac o tom, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a realizáciu všetkých striech s potvrdením o ich prevzatí a úhrade ceny za ich zhotovenie vôbec nepreukázal. V zmysle uvedeného nie je možné na daný vzťah aplikovať ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vôbec nezisťoval skutočnosti relevantné pre posúdenie existencie zmluvy o dielo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu ktorého žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Podaním zo dňa 05.06.2020 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko správne skonštatoval, že žalobca bol povinný plniť dodávateľom, a teda že je daná pasívna vecná legitimácia, čo i riadne zdôvodnil. Namietané skutočnosti žalovaným boli vyvrátené svedeckými výpoveďami, výpoveďou žalobcu, ale i listinnými dôkazmi. Žalobca doložil faktúru č. 0232013, ktorú žalovaný potvrdil, odsúhlasil a aj uhradil, pričom až následne v priebehu súdneho konania uviedol, že táto bola uhradená na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., avšak toto tvrdenie nepreukázal. Uvedené jednoznačne preukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodný zmluvný vzťah. Aj na základe vyjadrení žalovaného je zrejmé, že na stavbe bol stavebníkom, ako i že žalobca vykonal dielo riadne a včas. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval, predmetom konania bola iba pasívna vecná legitimácia žalovaného vo vzťahu ku konkrétnym prácam. Žalovaný v odvolaní v podstate namietol iba nedôveryhodnosť svedkov, neobjektívnosť ich výpovedí (eventuálnu nesprávnosť
kladených otázok), avšak na svoju obranu neuviedol žiadne dôkazy. Žalovaný až na pojednávaní rozporoval relevantnosť vyúčtovania, ktoré mu nemalo byť doručené, avšak žalobca predložil potvrdenie o odoslaní emailovej správy na oficiálnu adresu spoločnosti žalovaného zo dňa 26.11.2013. Žalovaný vyúčtovanie dovtedy nenamieta, čo potvrdzuje skutočnosť, že vyúčtovanie akceptoval, ako aj všetky položky v ňom uvedené, ktoré boli vzájomne dohodnuté a odsúhlasené. Žalobca viackrát žiadal vypočuť konateľa žalovaného – K. L. F., ktorý sa však vždy účelovo pojednávaniu vyhol, či už tesne pred pojednávaním alebo sa vôbec neospravedlnil. Žalobca sa pritom s ním chcel konfrontovať, nakoľko má za to, že pri konfrontácii by boli jednoznačne vyvrátené účelové tvrdenia žalovaného. Žalovaný sa vo svojom odvolaní snaží vytrhnúť niektoré tvrdenia svedka D. z kontextu celej výpovede, ako aj ostatných dôkazov, ale žiadnym spôsobom nevyvracia dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Nakoľko podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jednoznačne, jasne a zrozumiteľne popísal a zdôvodnil, prečo mal za to, že bola v konaní dostatočne preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného, navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Podaním zo dňa 11.01.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý namietol, že žalobca vo svojom vyjadrení len vo všeobecnej rovine uvádza, že pasívna legitimácia žalovaného bola vyvrátená svedeckými výpoveďami a výpoveďou žalobcu, resp. listinnými dôkazmi. Ohľadom hodnotenia svedeckých výpovedí p. H. a p. D., žalovaný zopakoval a trval na svoje argumentácii akú uviedol v odvolaní, pričom doplnil, že v prípade upovedomenia o výsluchu svedka H. súd prvej inštancie procesne pochybil, keď keď upovedomenie doručil až dňa 03.09.2019, hoci výsluch svedka sa uskutočnil už na pojednávaní dňa 26.06.2019. Pokiaľ ide o výpoveď žalobcu doplnil, že je pochopiteľné, že bude uvádzať tvrdenia len vo svoj prospech, avšak tieto tvrdenia bez relevantných dôkazov nie sú postačujúce na to, aby súd žalobe vyhovel. Žalobca nárok opiera len o jednu faktúru č. 0232013, v prípade ktorej išlo o doplnkový materiál, ktorý žalovaný uhradil na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., ktorá uhrádzala žalobcovi cenu za práce a ostatný materiál. Uvedené nevyvrátil ani svedok D.. Žalovaný zopakoval i tvrdenia ohľadom faktúry č. 0212015 a mal za to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý nepreukázal, že by si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie striech, na akej cene sa dohodli, na akom termíne dodania, nepredložil preberací protokol a ani potvrdenie o úhrade ich ceny za zvyšný materiál za zvyšné strechy, či boli práce a materiál odovzdané, či žalobca vystavil faktúry a či ich eviduje vo svojom účtovníctve. Nie je pravdou, že by žalovaný neuviedol žiadne dôkazy, pretože predložil viaceré, ako napr. emailovú komunikáciu zo dňa 25.09.2014 a 15.08.2014, z ktorej vyplýva, že práve p. D. disponoval peňažnými prostriedkami a platil za materiál a práce na stavbe Hradská. Žalovaný rovnako od začiatku rozporoval vyúčtovanie v celom rozsahu, ako aj jeho doručenie už vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2018, ako i následne na pojednávaniach a v podaniach. Prílohou vyúčtovania je len cenová ponuka jednotlivých položiek, čo znamená, že nemohlo ísť o návrh na uzavretie zmluvy o dielo. Nie je predložená žiadna akceptácia cenových ponúk, pričom z emailu nevyplýva, čo bolo jeho prílohou. Ak žalovaný na email nereagoval, nie je možné z toho vyvodiť záver o odsúhlasení vyúčtovania. Žalovaný rozporoval aj faktúru č. 0212015, ktorú žalobcovi ihneď podaním zo dňa 11.06.2015 vrátil. Poprel účelovú absenciu konateľa žalovaného, mal za to, že neprítomnosť bola vždy riadne ospravedlnená, pričom žalovaný všetky svoje tvrdenia uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Konfrontácia by len potvrdila jeho doterajšie vyjadrenia, preto jeho prítomnosť nie je nevyhnutná. Žalobca vo vyjadrení neuvádza, ktoré tvrdenia p. D. mali byť vytrhnuté z kontextu, keď žalovaný v odvolaní jasne a zrozumiteľne objasnil rozporuplné vyjadrenia svedka, ktoré žalobca ďalej nijako nepoprel a nevyvrátil. Žalovaný zotrval i na názore, že na daný vzťah strán nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale nanajvýš ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. V odvolacej duplike žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, reagoval na tvrdenia žalovaného a vo vzťahu k obštrukčnému správaniu žalovaného doplnil, že žalovaný má nedoplatok na dani 76.434,55 eur, preto je veľké riziko nevymožiteľnosti pohľadávky, keďže žalovaný nemá žiadne tržby, obrat, ako ani žiaden majetok, o ktorom by mal žalobca vedomosť. Žalobca bol stále názoru, že žalovaný svojimi tvrdeniami stále popiera iba vecnú legitimáciu. Opätovne žalobca poukázal na vystavenú a uhradenú faktúru č. 0232013, skutočnosť, že žalobca bol na stavbe stavebníkom a že žalobca vyhotovil dielo riadne a včas. Poprel, že by žalovaný pred pojednávaním namietal vyúčtovanie. V ostatnom zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.
15. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.
16. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne a nedostatočné vysporiadanie sa s existenciou záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a pasívnou vecnou legitimáciou. Namietal, že súd prvej inštancie závery o vecnej legitimácii žalovaného postavil na výpovedi svedka p. D. a na skutočnosti, že žalovaný uhradil faktúru č. 0232013. Úhrada predmetnej faktúry však predstavovala len úhradu dodaného tovaru, aj to na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., ktorá uhrádzala cenu práce a ostatný materiál na stavbe. Žalovaný bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalovaný uvedené skutočnosti nepreukázal, keď dôkazné bremeno má byť v prvom rade na žalobcovi. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že je pravdou, že dôkazné bremeno zaťažuje primárne žalobcu, ako pána sporu, avšak táto zásada neplatí absolútne, pretože každá zo strán sporu je povinná svoje tvrdenia preukázať. To znamená, že aj v prípade, ak žalovaný poprie skutkové tvrdenia žalobcu, je povinný v prvom rade uviesť vlastné skutkové tvrdenia a následne i označiť dôkazy, ktoré tieto vlastné tvrdenia preukazujú (§ 151, § 153, § 154 v spojení s § 149 CSP). V prípade, keď žalobca uvádzal, že žalovaný faktúru č. 0232013 žalobcovi uhradil, čo nepopieral ani samotný žalovaný, avšak žalovaný namietal, že to bolo iba na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o., bolo úlohou samotného žalovaného toto skutkové tvrdenie preukázať, ako správne uvádzal súd prvej inštancie, keďže v konaní žiaden svedok netvrdil a nepotvrdil verziu žalovaného, že by to bolo na pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o.. Zároveň i prípadný pokyn spoločnosti FejHu, s.r.o. žalovanému by sám o sebe nezakladal opodstatnenosť existencie zmluvného vzťahu výlučne medzi žalobcom a spoločnosťou FejHu, s.r.o., t.j. uzatvorenie zmluvy o dielo medzi týmito osobami, pretože mohlo dôjsť k situácii, kedy objednávateľ diela (spol. FejHu, s.r.o.) plnil priamo subdodávateľom za žalovaného. V ďalšom žalovaný namietal vyhodnotenie jednotlivých dôkazov súdom prvej inštancie, a mal za to, že žalobca nepreukázal, že by medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, že by cena na vystavenej faktúre č. 0212015 bola medzi stranami dohodnutá. Je potrebné v tomto smere prisvedčiť žalovanému, že vyúčtovanie, ktoré zaslal žalobca žalovanému mailom zo dňa 26.12.2013 je súhrnom položiek zohľadňujúcich ocenenie prác a materiálu za dodanie a montáž striech, avšak nie je z neho zrejmé, že by s uvedenou cenou (cenami) vyjadril žalovaný súhlas, ako ani že by žalovaný súhlasil s cenovou ponukou CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013, ktorá mala byť prílohou uvedeného emailu. Rovnako nie je z dokazovania zrejmé, či vyúčtovanie, resp. cenové ponuky boli žalovanému doručené pred uskutočnením diela, alebo po jeho uskutočnení a aký to malo vplyv na vznik zmluvného vzťahu. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že by žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovania žalovanému, nakoľko z výpisu z emailovej schránky žalobcu jasne vyplýva, že správa, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie, bola žalovanému doručovaná. Uvedený dôkaz považuje odvolací súd za postačujúci, nakoľko žalobca nemá možnosť preukázať výpisom z emailovej schránky žalovaného, že žalovaný si správu i prečítal. V prípade, ak žalovaný tvrdil, že správa zaslaná (doručená) nebola, mal taktiež možnosť predložiť výpis zo svojej mailovej schránky, alebo dôkaz o nefunkčnosti jeho schránky preukazujúci nedoručenie uvedeného emailu. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že i prípadné doručenie vyúčtovania neznamená zároveň jeho odsúhlasenie. Súd prvej inštancie sa však uvedenou skutočnosťou nezaoberal a nevyhodnocoval splnenie podmienok nevyhnutných pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie napriek nepredloženiu objednávky, ani písomnej dohody, považoval výpoveďou svedka D. (že primárna povinnosť plniť dodávateľom bola na žalovanom) a nesporným tvrdením, že dielo a stavebné práce boli dodané, za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo. Uvedené zdôvodnenie platného uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo však nie je postačujúce. Skutočnosť, že domy boli postavené, t.j. dielo dodané (pričom z rozhodnutia nevyplýva komu), skolaudované a predané vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, čo žalovaný ani nepopieral. Žalovaný však v priebehu konania poprel, že by dielo bolo dodané práve žalovanému, ako aj že by si dielo objednal. Preto súdom prvej inštancie uvedená skutočnosť o dodaní diela (nevedno komu) sama o sebe neosvedčuje dohodu strán sporu o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo (dohoda o predmete zmluvy a dohoda o cene diela). Rovnako skutočnosť, že povinnosť plniť podľa výpovede svedka D. bola na žalovanom ešte nepreukazuje, že žalovaný s cenovou ponukou žalobcu súhlasil, resp. akým spôsobom sa na cene diela so žalobcom dohodol, ako ani že by existoval platný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V prípade, ak aj konajúci súd ustálil, že určitý záväzkový vzťah existuje práve medzi žalobcom a žalovaným, bolo potrebné ustáliť z akého právneho
dôvodu je žalovaný povinný plniť, t.j. či na základe zmluvnej povinnosti (platne uzatvorená zmluva o dielo), alebo na základe mimozmluvnej – zákonnej povinnosti, kedy záväzkový vzťah vznikol z iného právneho dôvodu napr. z bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý prijal od žalobcu určité plnenie a tovar, prípadne náhrady škody. Je možné súhlasiť s námietkou žalovaného, že aj na uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo sa vyžaduje v zmysle ust. § 536 Obchodného zákonníka dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, t.j. o predmete plnenia (špecifikácia diela), o cene, o záväzku zhotoviteľa vykonať dielo a záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela. Ako sa súd prvej inštancie s podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo vysporiadal, nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé. V prípade, ak aj súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v minulosti plnil na základe faktúry č. 0232013, čo malo preukazovať zmluvný vzťah, nie je zrejmé aký vplyv malo zaplatenie uvedenej faktúry na dohodu o predmete zmluvy (diela) a o cene diela, zaplatenie ktorého bolo žalobcom fakturované faktúrou č. 0212015 a to najmä vo vzťahu k vzneseným námietkam žalovaného v priebehu konania, že predmetom zaplatenia faktúry č. 0232013 bol iný predmet zmluvy, t.j. boli dodané len (iné) materiály, avšak žiadne práce. Rovnako žalovaný v tejto súvislosti poprel, že by za akékoľvek predchádzajúce čiastkové plnenia žalobcovi platil, uvádzal, že to bola iná osoba. Z predloženej faktúry č. 0212015 zároveň vyplýva, že ide o zaplatenie nielen materiálu, ale i doplatenie izolácie za 4 strechy, z čoho je nepochybné, že zjavne predchádzala určitá práca žalobcu na predmetnej stavbe, avšak nie je zrejmé, kto za predchádzajúce práce a materiál žalobcovi platil. S poukazom na uvedené, nie je zrejmé z akých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení dohody o rozsahu diela a ceny práce, ktorá vo faktúre č. 0232013 nebola zohľadňovaná. Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že zaplatená faktúra č. 0232013 za dodanie tovaru dňa 22.07.2013 zjavne predchádzala cenovej ponuke č. CN20130357 zo dňa 26.12.2013 a CN20130354 zo dňa 17.12.2013, na základe ktorej mala byť podľa žalobcu uzatvorená zmluva o dielo (dohoda o cene), preto podľa názoru odvolacieho súdu nemôže jej zaplatenie samo o sebe preukazovať uzatvorenie neskoršieho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd preto považoval posúdenie vzťahu medzi stranami sporu ako vzťahu zmluvného podľa § 536 Obchodného zákonníka za predčasné.
18. V ďalšom je potrebné uviesť, že žalovaným namietanú dôvodnosť fakturácie neoslabuje skutočnosť, že ku dodaniu tovarov a služieb malo podľa údajov na faktúre č. 0212015 dôjsť dňa 28.05.2015, napriek skutočnosti, že k dodaniu tovaru a služieb došlo reálne v rokoch 2013-2014. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v konaní nebolo preukázané a dokonca ani tvrdené, že by predmetné tovary a služby boli dodané dňa 28.05.2015. Žalobca uviedol, že tovary so službami boli dodané už skôr (rok 2013), avšak boli fakturované s odstupom, keďže nedošlo k odovzdaniu diela. I v prípade, ak by uvedeným konaním došlo k namietanému porušeniu § 72, § 73, § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 z.z. o dani z pridanej hodnoty, nemalo by to vplyv na prípadnú zmluvnú (záväzkovú) povinnosť žalovaného zaplatiť za zhotovené dielo.
19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa spochybňovania a posúdenia relevantnosti svedeckej výpovede p. D. súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri jej vyhodnotení postupoval správne. Žalovaný poukázal na rozdiely medzi tvrdeniami svedka, ktorý na jednej strane uvádzal, že subdodávateľov nepozná a na strane druhej, že takýchto subdodávateľov riešil ku konci výstavby. Odvolací súd nevzhliadol žiaden rozpor medzi uvádzanými tvrdeniami, keďže nebolo preukázané, že by svedok predtým, ako začal vyplácať niektorých subdodávateľov, ich aj poznal. Rovnako skutočnosť, že svedok uviedol názor, že žalovaný neuzatváral žiadne písomné zmluvy, nie je možné vyhodnotiť ako účelové, keďže zo zvukového záznamu je zrejmé, že svedok to uvádzal v súvislosti so vzťahmi žalovaného na stavbe Hradská k ostatným dodávateľom, nie globálne vo vzťahu k všetkým osobám. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by vo vzťahu k iným osobám, s ktorými bol v prípadnom vzájomnom vzťahu týkajúcom sa výstavby na Hradskej, mal uzatvorené písomné zmluvy. Súd prvej inštancie v bode 31 uviedol, na ktoré odpovede svedka neprihliadal vzhľadom na sugestívnu povahu položených otázok právnym zástupcom žalobcu, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Je tak možné sa stotožniť i s názorom, že žalovaný nepreukázal účelovosť tvrdení svedka D.. Námietky žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu a posúdeniu výpovede svedka p. H. súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval za irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie, tak ako vyplýva z bodu 35 odôvodnenia, na odpovede svedka neprihliadal a z jeho výpovede nevyvodil žiadne skutkové závery, ktoré by predstavovali podklad pre rozhodnutie. Zároveň odvolací súd nevidel žiadnu spojitosť danej výpovede s výpoveďou svedka D., ktorá by mala za následok zníženie dôveryhodnosti výpovede svedka D..
20. Vo vzťahu k poslednej námietke žalovaného ohľadom nesprávneho vyhodnotenia mailovej komunikácie zo dňa 25.09.2014 a 15.08.2014, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil emailovú komunikáciu zo dňa 15.08.2014 s tým, že svedok D. navrhol žalovanému, že na strechára (p. B.) sa budú skladať všetci traja z vlastných peňazí, z čoho vyvodil záver, že svedok D. zvažoval možnosť vyplácať strechára spolu so žalovaným a treťou osobou, ktorej identifikácia nie je zrejmá. Skutočnosť, či ide o pána B. nevyplýva priamo z emailu zo dňa 25.09.2014, ale dala by sa vyvodiť v súvislosti s predchádzajúcou emailovou správou zo dňa 15.08.2014, kde je meno žalobcu spomínané. V ostatnom sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôkazu bez pochybností nevyplýva, že ide o žalovaný nárok, ako ani skutočnosť, či svedok žalobcovi aj plnil. Uvedený dôkaz preto nespochybňuje tvrdenie svedka D. o tom, že žiadne peniaze žalobcovi neposkytol.
21. S poukazom na uvedené je potom dôvodná aj námietka žalovaného v súvislosti so skutočnosťou, že súd prvej inštancie neposudzoval prípadný záväzkový vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a v dôsledku toho sa nevysporiadal ani s námietkou premlčania.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
23. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení predmetné odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dostatočne nezisťoval skutočnosti relevantné pre posúdenie existencie zmluvy o dielo. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s otázkou či vôbec a ak áno, aký záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol - existoval (či zmluvný alebo mimozmluvný) a to s ohľadom na žalovaným prezentované námietky v priebehu konania, zohľadňujúc a posudzujúc pritom splnenie podmienok stanovených v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka s dôrazom na určitosť a platnosť dohody o cene. V prípade, ak súd prvej inštancie opätovne posúdi vzťah medzi stranami sporu ako zmluvný (ktorý vzišiel z platne uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo), je potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či zaplatenie pôvodnej faktúry č. 0232013 bolo dôsledkom samostatne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, alebo išlo o čiastkové plnenie z jednej zmluvy o dielo, ktorej uzatvorenie pokrývalo všetky práva a povinnosti strán i vo vzťahu k žalovanej faktúre. V prípade, ak súd prvej inštancie nevzhliadne uzavretie zmluvy o dielo za platné, vysporiada sa so skutočnosťou, či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalovaný nárok z iného právneho dôvodu – ktorého a v akej výške s tým, že posúdi i žalovaným vznesenú námietku premlčania. Svoje nové rozhodnutie vo veci následne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiada nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery, ktoré z navrhnutých dôkazov nevykonal a z akých dôvodov.
25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).