Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_13P-35-2013.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou v právnej veci navrhovateľa: Z.. J. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č.. X, D. H., právne zast.: JUDr. Katarína Kušnírová, advokátka, AK so sídlom Škultétyho 16, Bratislava, proti odporkyni: Z.. J. S., N.. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č.. X, D. H., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom: T. S., Q.. XX.XX.XXXX G. D. S., Q.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Z.. J. S., Q.. XX.X.XXXX G. Z.. J. S., N.. J., Q.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v Michalovciach, zväzok 25, ročník 1995, strana 108, por. číslo 215 r o z v á d z a.
Maloleté deti T. S., Q.. X.X.XXXX G. D. S., Q.. XX.X.XXXX súd na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne Z.. J. S., ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ Z.. J. S. je povinný platiť výživné na maloleté deti, a to na T. mesačne v sume 400,- € a na D. mesačne v sume 400,- € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.
Súd styk navrhovateľa s maloletými deťmi neupravuje, styk zostáva neobmedzený.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal dňa 04.06.2013 tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho vzťahy s odporkyňou sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom a neplní už svoje poslanie. Za príčinu rozvratu manželstva označil navrhovateľ svoj mimomanželský pomer. V roku 2012 počas vianočných sviatkov opustil navrhovateľ spoločnú domácnosť, pričom odporkyni oznámil, že s jeho novou partnerkou očakáva potomka a plánuje s ňou založiť rodinu. Uvedenú skutočnosť odporkyňa akceptovala. Navrhovateľ uviedol, že malol. deti budú naďalej vychovávané odporkyňou, pričom odo dňa opustenia spoločnej domácnosti platí na každé malol. dieťa sumu 400,- € mesačne. Navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, zveril malol. deti do osobnej starostlivosti matky a aby ho súd zaviazal na platenie výživného na každé malol. dieťa v sume 400,- € mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.10.1995 na Obvodnom úrade v Michalovciach. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja manželia sú občania Slovenskej republiky. Z ich manželstva pochádzajú dve malol. deti: T., Q.. XX.XX.XXXX G. D., Q.. XX.XX.XXXX.
Súd určil vo veci pojednávanie na deň 23.08.2013, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil z pracovných dôvodov, pričom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.08.2013 uviedla, že navrhovateľ v celom rozsahu trvá na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Navrhovateľ nadviazal známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou čaká spoločné dieťa. Navrhovateľ nechce v žiadnom prípade obnoviť manželské spolužitie. Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že navrhovateľ pracuje v Rusku, kde zarába v priemere 5.000,- € mesačne. Na základe uvedeného právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, obe malol. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľa zaviazal na platenie výživného v sume 400,- € mesačne na každé malol. dieťa. Právna zástupkyňa navrhovateľa styk navrhovateľa s malol. deťmi nenavrhla upraviť, nakoľko navrhovateľ sa pracovne zdržiava v Rusku.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 23.08.2013 uviedla, že manželstvo s navrhovateľom uzavreli z lásky, pričom až do minulého decembra roku 2012 fungovalo. Vtedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou čaká dieťa. Odporkyňa uviedla, že nie je nádej na obnovenie manželstva a preto s rozvodom manželstva súhlasí. Tiež uviedla, že súhlasí s tým, aby obe malol. deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, ohľadom výšky výživného sa s navrhovateľom dohodla na sume 400,- € mesačne na každé malol. dieťa, pričom navrhovateľ jej túto sumu poukazuje na každé malol. dieťa od doby kedy opustil spoločnú domácnosť. Odporkyňa ďalej uviedla, že pracuje ako učiteľka na M.X. Š. T. W. a jej čistý mesačný príjem je od 600,- € do 700,- €, iný príjem nemá, spolu s navrhovateľom vlastní rodinný dom, kde býva spolu s malol. deťmi. Na základe uvedeného odporkyňa žiadala, aby súd jej manželstvo s navrhovateľom rozviedol, obe malol. deti zveril do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazal na platenie výživného v sume 400,- mesačne na každé malol. dieťa, pričom styk navrhovateľa s malol deťmi žiadala odporkyňa ponechať neobmedzený.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 23.08.2013 uviedol, že vzhľadom na vykonané šetrenie navrhuje zveriť malol. deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného v sume 400,- mesačne na každé malol. dieťa, pričom styk otca s malol. deťmi navrhuje neupraviť a ponechať ho neobmedzený.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania nastal vážny rozvrat. Tento bol spôsobený mimomanželským pomerom navrhovateľa. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti už niekoľko mesiacov, nemajú sexuálny styk a nechcú obnoviť manželské spolužitie. Obaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasia. Súd z výpovedí účastníkov mal za preukázané, že toto manželstvo nie je usporiadané a v súčasnosti nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Za daného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto manželstvo účastníkov v súlade s ust. § 23 Zákona o rodine ako skutočne a vážne rozvrátené rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach voči maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva. Súd v tomto smere rozhodol tak, že malol. deti v súlade s návrhom účastníkov zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá sa o malol. deti riadne stará.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výšky výživného na malol. deti súd vychádzal z dohody rodičov, nakoľko má za to, že výživné vo výške 400,- € mesačne na každé malol. dieťa umožní malol. deťom podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň takto určené výživné zodpovedá veku, odôvodneným potrebám malol. detí ako aj zárobkovým pomerom otca, preto vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 400,- € na každé malol. dieťa.
Účastníci nežiadali upraviť styk otca s malol. deťmi, preto súd styk otca s malol. deťmi neupravil a ponechal ho neobmedzený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako priezvisko spoločné, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko