Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-149-2021.pdf
PDF · 130.7 KB
Case nature
Subarea
1Cob/149/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: FUTUNA s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 23, 934 01 Levice, IČO: 36 805 033, právne zastúpeného: Mgr. Csaba Bodnár, advokát, Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.026,83 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/59/2016
- 229 zo dňa 14.09.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/59/2016 - 229 zo dňa 14.09.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 10.026,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.311,20 eur odo dňa 27.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.715,63 eur odo dňa 08.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1,3, § 793 ods. 1, § 797 ods. 2, § 799 ods. 2, § 802 ods. 1,2 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.026,83 eur s príslušenstvom z titulu Poistnej zmluvy - poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou č. 511036146 zo dňa 27.04.2010 (ďalej len „poistná zmluva“). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že poistenou činnosťou v zmysle poistnej zmluvy bolo „jednoduché obrábanie kovov - výroba a montáž oceľových konštrukcií“. Poistná zmluva bola dohodnutá so začiatkom poistenia dňa 22.04.2010. Žalobca žalovanému v zmysle poistnej zmluvy nahlásil škodové udalosti zo dňa 03.09.2014 (škodová udalosť č. 1470107347) a 07.05.2015 (škodová udalosť č. 1570103195), z ktorých žalovaný odmietol plniť z dôvodu, že podľa výpisu z obchodného registra výroba a montáž oceľových konštrukcií nie je predmetom činnosti „opracovanie kovu jednoduchým spôsobom“. Žalovaný sa vyjadril, že žalobca v poistnej zmluve mal síce zapísanú výrobu a montáž oceľových konštrukcií, avšak oprávnenie na túto činnosť nemal v čase vzniku škodových udalostí zapísané v obchodnom registri, a teda na takúto činnosť sa v zmysle príslušných Všeobecných poistných podmienok nevzťahuje poistná ochrana. Žalobca mal za to, že poistná zmluva sa vzťahuje na dva prípady -1) jednoduché obrábanie kovov a 2) výrobu a montáž oceľových konštrukcií. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný konať s odbornou starostlivosťou, vyžiadať si výpis z obchodného registra poisteného (žalobcu) a preveriť skutočnosti uvedené vo výpise. Ak tak žalovaný nekonal, mal žalobca za to, že si nesplnil svoju povinnosť a za to nemôže zodpovedať
žalobca, ktorý si svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na všetky otázky splnil okrem iného aj tým, že odovzdal žalovanému svoj výpis z obchodného registra. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovaného položiť otázky súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy, resp. si vyžiadať listiny potrebné k uzavretiu zmluvy. Ak si poistený nesplní svoju povinnosť odpovedať pravdivo a úplne, vystavuje sa riziku, že poisťovňa odstúpi od zmluvy, zníži alebo odmietne poistné plnenie. Odstúpiť od zmluvy poisťovňa môže podľa žalobcu iba v prípade, ak by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok poistnú zmluvu neuzavrela. Právo na odstúpenie od zmluvy musí poisťovňa využiť v lehote troch mesiacov, odkedy sa dozvedela o nepravdivom alebo neúplnom odpovedaní otázok. Keďže žalovaný od poistnej zmluvy neodstúpil, nemá už podľa žalobcu možnosť po poistnej udalosti poistné plnenie odmietnuť, pretože odmietnutie plnenia sa viaže výslovne iba k prípadom, keď sa poisťovňa o takej skutočnosti dozvedela až po vzniku poistnej udalosti. V danom prípade však žalovaný odmietol plniť napriek tomu, že sa v čase uzavretia poistnej zmluvy oboznámil s výpisom žalobcu. Poistnú zmluvu žalovaný uzatvoril na „jednoduché obrábanie kovov - výroba a montáž oceľových konštrukcií“, hoci mohol z výpisu z obchodného registra preveriť, či je predmet činnosti zapísaný do obchodného registra alebo nie. Podľa názoru žalobcu žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a je v zmysle príslušných zákonných ustanovení povinný poskytnúť poistné plnenie. Žalobca bol po celý čas existencie poistnej zmluvy v dobrej viere, že poistenie sa vzťahuje aj na montáž oceľových konštrukcií, ako je to uvedené v poistnej zmluve.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný namietol, že poistenie v tomto prípade bolo obmedzené na podnikateľskú činnosť uvedenú v poistnej zmluve, ktorá však zároveň musí byť vykonávaná v čase škodovej udalosti na základe príslušného oprávnenia. Takéto vymedzenie poistnej ochrany vyplýva z poistnej zmluvy v spojení s príslušnými Všeobecnými poistnými podmienkami, na ktoré zmluva odkazuje. Žalobca mal v čase vzniku škodových udalostí oprávnenie na „jednoduché obrábanie kovov“, nemal oprávnenie na „výrobu a montáž oceľových konštrukcií“. Žalovaný mal za to, že žalobca ako podnikateľ si má byť vedomý, ktoré činnosti vykonávať legálne môže, pričom zosúladenie činnosti podnikateľského subjektu s právnou úpravou je úlohou daného podnikateľského subjektu. Žalovaný ďalej uviedol, že pre posúdenie likvidnosti uplatneného nároku nie je relevantný stav podnikateľských oprávnení v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, ale v čase poistnej udalosti. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4. Na margo vyjadrenia žalovaného žalobca opäť zdôraznil, že poistná zmluva bola uzatvorená na dve činnosti, pričom pri uzatvorení zmluvy žalobca poskytol súčinnosť v plnom rozsahu, t. j. odovzdal žalovanému všetky požadované doklady. Žalovaný disponoval všetkými informáciami, na základe ktorých sa mohol rozhodnúť, či uzatvorí poistnú zmluvu alebo nie, prípadne pripraví návrh poistnej zmluvy iba na činnosť „jednoduché obrábanie kovov“. Žalovaný pripravil zmluvu na obe činnosti a žalobca platil poistné v plnej výške. Žalobca mal za to, že žalovaný mal povinnosť skontrolovať, akú činnosť žalobca vykonáva na základe oprávnenia udeleného podľa všeobecne záväzných predpisov a následne mal/nemal uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný však pri uzatvorení poistnej zmluvy mal podľa žalobcu určite za to, že na základe výpisu z obchodného registra môže poistiť aj činnosť „výroba a montáž oceľových konštrukcií“. Žalobca ďalej podotkol, že zo strany žalovaného nebolo preukázané ani to, či predmety činnosti zapísané v obchodnom registri v prospech žalobcu neobsahovali aj výkon tých činností, následkom ktorých došlo k vzniku škody. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil, pričom uviedol, že ako poisťovateľ nerozhoduje o tom, ktoré činnosti si poistený dá poistiť, je na rozhodnutí poisteného, aké poistenie a v akom rozsahu chce uzatvoriť a aké poistenie požaduje. Poisťovateľ pri uzatváraní poistenia nesupluje činnosť kontrolných orgánov na úseku podnikania a nemožno to chápať ako porušenie jeho odbornej starostlivosti. Žalovaný trval na tom, že poistná ochrana sa vzťahuje na činnosť v súlade so všeobecnými záväznými predpismi.
5. V dôsledku uvedeného sa žalobca obrátil na Národnú banku Slovenska (ďalej aj „NBS“), ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou žalovaného a ktorá konštatovala, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou. NBS uviedla, že poisťovňa pri vstupe do poistenia zanedbala odbornú starostlivosť, poistila činnosť, o ktorej už pri vstupe do poistenia mala preukázateľnú vedomosť, že nie je predmetom činnosti poisteného a až pri vzniku škodových udalostí informovala poisteného, že škodové udalosti z poistenej činnosti výroba a montáž oceľových konštrukcií zamieta. Na základe uvedeného stanoviska NBS mal žalobca za to, že žalovaný nemal právo odmietnuť poistné plnenie.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že žaloba je plne dôvodná, pretože žalobca preukázal, že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou, na ktorú sa vzťahovala poistná zmluva. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to s odkazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že žalobca si z poistnej zmluvy nahlásil dve škodové udalosti (škodová udalosť 1470107347 a škodová udalosť 1570103195), ku ktorým malo dôjsť pri vykonávaní činností na základe zmluvy o dielo zo dňa 22.05.2014, ktorou sa žalobca zaviazal na vykonávanie montážnych činností na projekte Spar AG, Terminalstr. 85, 4600 Wels, Rakúsko a na základe zmluvy o dielo zo dňa 11.02.2015, ktorou sa žalobca zaviazal na vykonávanie montážnych činností na projekte Kraftool Logistic Center Riga, Kundzinsala, Zeimelu Rajons v Rige, Lotyšsko. Žalobca v konaní predložil aj predmetné Zmluvy o dielo, z ktorých obsahu je zrejmé že žalobca vykonával montážne práce (v prípade zmluvy o dielo zo dňa 22.05.2014- projekt v Rakúsku išlo o montáž vysokého regálového skladu , ktorý sa skladá z 704 ks regálových ramien a 30 ton špeciálnej konštrukcie a v prípade zmluvy o dielo zo dňa 11.02.2015 -projekt v Lotyšsku išlo o montáž vysokého regálového skladu, ktorý sa skladá z 2085 ks regálových ramien a 70 ton špeciálnej konštrukcie). Žalovaný po prešetrení škodových udalostí v obidvoch prípadoch odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že po šetrení dospel k záveru, že ku škodovej udalosti došlo pri montáži oceľových konštrukcií, pričom žalobca mal síce so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu, v ktorej bola uvedená aj činnosť výroba a montáž oceľových konštrukcií, avšak oprávnenie na túto činnosť žalobca v čase vzniku škodových udalostí nemal zapísané v obchodnom registri, a teda na takúto činnosť sa v zmysle príslušných Všeobecných poistných podmienok nevzťahuje poistná ochrana. Napriek tomu, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe v celom rozsahu. Priznaná suma 10.026,83 eur je pritom v predmetnom rozsudku zdôvodnená iba citovaním zákonných ustanovení (viď bod 8-13 odôvodnenia rozsudku), pričom niektoré sa na prejednávanú vec ani nevzťahujú (napr. § 802 OZ nebol aplikovaný a ani nebol súčasťou procesnej obrany žalovaného) a následne v bode 14 odôvodnenia napádaného rozsudku súd prvej inštancie iba stručne uviedol, že podľa jeho názoru žalobca preukázal, že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou, na ktorú sa vzťahovala poistná zmluva. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožnil a naďalej trval na tom, že predmetná udalosť nie je krytá poistnou zmluvou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v rámci svojej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalobcovi bola práve skutočnosť, že činnosť žalobcu pri ktorej došlo ku vzniku škodovej udalosti a teda aj ku vzniku škody, aj napriek tomu, že bola uvedená v poistnej zmluve, nebola krytá poistnou zmluvou z dôvodu, že v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami je poistenou činnosťou iba činnosť uvedená v poistnej zmluve, ktorú poistený vykonáva na základe oprávnenia udeleného podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a činnosti s ňou súvisiace. Za poistenú činnosť sa teda považuje iba taká činnosť, ktorá je vykonávaná lege artis, teda oprávnene. Keďže žalobca mal v čase vzniku škodovej udalosti podľa výpisu z Obchodného registra oprávnenie na predmet činnosti „opracovanie kovu jednoduchým spôsobom", nemal oprávnenie na montáž oceľových konštrukcií. Žalovaný v rámci obrany v konaní požiadal o vyjadrenie k rozsahu živnostenského oprávnenia predmetu podnikania: „Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom", ktoré mal žalobca v predmete činnosti obchodnej spoločnosti v čase vzniku škodovej udalosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor živnostenského podnikania (ďalej aj „MV SR“), ktorý vo vyjadrení zo dňa 12.08.2015 uviedol, aké čiastkové činností zahŕňa živnosť „Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom" a zároveň uviedol, že žalobca nebol oprávnený na realizovanie montáže oceľovej regálovej konštrukcie skladu, pozostávajúcej zo 704 ks regálových ramien a 30 ton špeciálnej konštrukcie pri ktorej došlo k vzniku škodovej udalosti (ako poznámku žalovaný uviedol, že pri druhej škodovej udalosti išlo o montáž ešte väčšieho množstva regálových ramien a špeciálnej konštrukcie). Súd prvej inštancie sa však absolútne nevysporiadal s uvedenou obranou žalovaného, vyjadrenie MV SR vo svojom rozhodnutí ani len nespomína, pričom žalovaný tento listinný dôkaz považoval vo vzťahu k svojej obrane za podstatný, nakoľko je dôkazom toho, že činnosť žalobcu pri ktorej došlo k poistnej udalosti vykonával žalobca bez oprávnenia. Uvedenú vadu vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, t.j. že sa súd nedostatočne riadne a vyčerpávajúco vysporiadal s námietkami strán sporu, neuviedol jasne a výstižne ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, v zásade nevysvetlil dôvody podstatné pre rozhodnutie, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné, vôbec nereagoval na argumenty a obranu žalovaného, považoval žalovaný za vadu, ktorá predstavuje porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny proces, čo je zaručené okrem zákona aj čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyhovel žalobe len s poukazom na existenciu poistnej zmluvy, v ktorej bola uvedená činnosť, pri ktorej došlo ku škodovej udalosti. Súd prvej inštancie podľa žalovaného náležíte neskúmal právny základ nároku, a teda, či činnosť, pri ktorej došlo ku vzniku škodovej udalosti vykonával žalobca v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. či môže byť činnosti, ktorá je vykonávaná bez potrebného zákonného oprávnenia poskytnutá poistná ochrana. Žalovaný mal za to, že konanie, ktoré nie je súladné so zákonom (a napĺňa znaky neoprávneného podnikania) nemôže požívať právnu ochranu a ani poistnú ochranu. Mal za to, že aj na tento prípad sa vzťahuje zásada „z protiprávneho konania nevzniká právo" (ex iniuria ius non oritur). Žalovaný zotrval na tom, že poistná ochrana sa vzťahuje iba na činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (viď. čl. I ods. 1 a článok 2 ods.3 VPP), avšak v čase škodových udalostí mal žalobca oprávnenie iba na maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľnej živnosti, poradenskú a konzultačnú činnosť v rozsahu voľnej živnosti, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, pričom činnosť žalobcu, počas ktorej došlo k vzniku jednotlivých škôd, nespadá pod žiadnu z uvedených živností. Žalobca teda síce v čase škodovej udalosti disponoval určitými živnostenskými oprávneniami, avšak tieto ho neoprávňovali k činnosti, ktorú vykonával a z ktorej vznikli škodové udalosti. Žalobca pritom ubezpečil žalovaného, že na činnosť, ktorú žiada poistiť má oprávnenie. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s názorom Národnej banky Slovenska že pod odbornou starostlivosťou možno chápať to, že žalovaný má pri uzatváraní poistenia odborne posúdiť, či konkrétna činnosť klienta skutočne spadá pod niektorý predmet činnosti uvedený v obchodnom registri, alebo spadá pod iný (tam neuvedený) predmet činnosti. Žalovaný nemá povinnosť posudzovať výpis z obchodného registra vo vzťahu k uzatváranému poisteniu, či v ňom uvedený predmet činnosti je dostatočný pre legálne vykonávanie klientom zamýšľaných aktivít. Žalovaný nie je kontrolným orgánom na úseku podnikania, nemôže obsiahnuť, ani nahradiť činnosť týchto orgánov a teda pri uzatváraní poistenia v každom jednom prípade rozpoznať prípadný omyl podnikateľa v tom, či niektorá konkrétna aktivita spadá do tej-ktorej jeho živnosti/oprávnenia. Žalovaný pri vstupe do poistenia nemal a nemusel mať vedomosť o tom, že žalobca nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti montáž oceľových konštrukcií a že táto činnosť nespadá pod činnosť obrábanie kovu jednoduchým spôsobom uvedenej v obchodnom registri. Vedomosť o tom, že určitá činnosť nie je predmetom podnikateľského oprávnenia poisteného nemožno odvodiť len z faktu predloženia výpisu z obchodného registra. Pre posúdenie likvidnosti uplatneného nároku zároveň nebol relevantný stav podnikateľských oprávnení v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, ale v čase poistnej udalosti (nie je poistnou zmluvou vylúčená možnosť, aby si poistený zadovážil príslušné oprávnenie po uzatvorení poistnej zmluvy, aj keď v čase jej uzatvorenia ním ešte nedisponoval). K vyššie uvedenej argumentácii súd prvej inštancie vôbec nezaujal stanovisko, ako ani ku skutočnosti, prečo nezohľadnil spoluúčasť, ktorá bola v sume 331,94 € na každú poistnú udalosť - viď. poistná zmluva a podanie žalovaného z 13.10.2017. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Podaním zo dňa 06.01.2021 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že došlo k škodovým udalostiam, nebola sporná výška škody, že ku škodovej udalosti došlo pri prevádzkovej činnosti žalobcu, ako ani existencia poistnej zmluvy a že táto sa vzťahovala aj na montáž oceľových konštrukcií. Nepovažoval za pravdivé, že by sa súd prvej inštancie nezaoberal obranou žalovaného, ktorá pozostávala z jedinej námietky a to, že montáž oceľových konštrukcií sa neuvádza vo výpise z obchodného registra žalobcu. Počas konania žalobca niekoľkokrát uviedol, že na Slovensku označená činnosť neexistuje, takéto živnostenské oprávnenie sa nenachádza ani v zozname živností. Žalobca konštrukcie nevyrába, iba ich montuje obyčajným skrutkovaním, preto nemožno hovoriť o nejakej špecifickej činnosti. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 29.10.2018 žalovaný predložil súdu vyjadrenie MV SR, ktoré zákonná sudkyňa riadne vyhodnotila a uviedla, že z poistnej zmluvy má preukázané, že montáž oceľových konštrukcií bola predmetom poistenia, pričom zo zákona nevyplýva, že by na túto činnosť potreboval špeciálne povolenie. V ďalšom žalobca poukázal na podstatu predbežného prejednania v zmysle § 171 ods. 1 CSP a mal za to, že súd sa riadne zaoberal obranou žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že uvedená námietka žalovaného sa niekoľkokrát uvádza aj v rozsudku, preto nepovažoval za dôvodné, že by sa súd obranou žalovaného nezaoberal. V ďalšom žalobca namietal, že odvolanie žalovaného v podstate smeruje len proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, čo je v zmysle § 358 CSP neprípustné. Žalovaný namieta iba to, že odôvodnenie nereaguje na jeho námietku, čo však vzhľadom k uvedenému nie je pravda. Žalovaný ďalej poukázal na
skutočnosť, že v predmetnej veci konala aj NB SR, ako kontrolný orgán žalovaného a ktorá jednoznačne konštatovala porušenie zákona zo strany žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V prípade, keď žalovaný nesúhlasil s názorom svojho kontrolného orgánu, mal vykonať aj určité kroky proti nemu. Nesúhlas žalovaného tak nemá žiadne právne následky. Žalobca ďalej zdôraznil, že uhradil žalovanému poistné vo výške cca 20.000 eur a žalovaný odmietol poistné plnenie vo výške cca 10.000 eur. Žalobca pred uzavretím poistnej zmluvy riadne vyplnil dotazník a poskytol žalovanému všetky potrebné informácie, predložil listiny vrátane výpisu z obchodného registra. Návrh poistnej zmluvy už predložil následne sám žalovaný žalobcovi, preto mal postupovať s odbornou starostlivosťou. Ak tak nerobil, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný dlhé roky nič nenamietal. Vo vzťahu k údajnej spoluúčasti žalobca uviedol, že žalovaný túto otázku v konaní doposiaľ neriešil, nenamietal, preto nie je dôvodné, aby sa ňou odvolací súd v rámci odvolania zaoberal. Žalobca dodal, že činnosť montáž oceľových konštrukcií vykonával vždy v súlade so všeobecne záväznými predpismi, keďže sa jedná o obyčajnú montáž kovových konštrukcií skrutkovaním, pri ktorej sa nevyžaduje špeciálne oprávnenie. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 18.03.2021 zotrval na svojej argumentácii a doplnil, že v napadnutom rozsudku nikde nie je uvedené ako sa súd s obranou žalovaného vysporiadal a taktiež platí, že súd prvej inštancie vyjadrenie MV SR nikde nespomína. Žalobca zavádza, ak tvrdí, že na činnosť montáž oceľových konštrukcií neexistuje živnostenské oprávnenie. Z vyjadrenia MV SR totiž vyplýva, že živnostenský zákon umožňuje vykonávať zhotovenie jednoduchých kovových konštrukcií v rámci ohlasovacej voľnej kmeňovej živnosti „Výroba jednoduchých výrobkov z kovu“, resp. jej čiastkovej činnosti „Zhotovovanie jednoduchých kovových konštrukcií a výrobkov z kovu“. Remeselná živnosť „Zámočníctvo“ umožňuje okrem iného zhotovovanie a montáž stavebných konštrukcií z kovových materiálov. Z uvedeného je zrejmé, že činnosť žalobcu spadá pod „montáž oceľových konštrukcií“ a to pod remeselnú živnosť zámočníctvo. Pre úplnosť dodal, že žalobca po oboznámení sa s argumentáciou žalovaného od 16.04.2016 disponuje už aj oprávnením na vykonávanie činnosti zámočníctvo. K námietke žalobcu ohľadom údajnej spoluúčasti uviedol, že žalovaný v podaní zo dňa 13.10.2017, ktorým doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 03.10.2017 vo vzťahu k žalovanej istine uviedol: „Žalovaná istina nezohľadňuje zmluvne dojednanú spoluúčasť, ktorá bola v sume 331,94 € na každú poistnú udalosť - viď. poistná zmluva.". Vo vzťahu k vyjadreniu Národnej banky Slovenska z 04.09.2018 doplnil, že nejde o rozhodnutie podľa §-u 193 Civilného sporového poriadku, preto ním súd nie je viazaný. Zopakoval, že žalobca bol ten, kto tvrdil, že oprávnenie na spornú činnosť má, pričom nemohol od žalovaného očakávať kontrolnú činnosť. Podotkol, že pokiaľ by žalobca vykonával iba zhotovovanie jednoduchých kovových konštrukcií, tak by to spadalo pod voľnú ohlasovaciu živnosť (viď. posledná strana vyjadrenia Ministerstva vnútra z 12.8.2015). Žalobca však v čase škodových udalostí montoval niekoľko tonové konštrukcie skladu, čo je potrebné vyhodnotiť ako činnosť vyžadujúcu oprávnenie na remeselnú živnosť „zámočníctvo", ktoré žalobca v relevantnom čase nemal (neskôr už áno). Žalovaný vychádzal z toho, že relevantný je rozsah oprávnení v čase vykonávania činnosti. Poisťovňa nemusí pri uzatváraní zodpovednostného poistenia "odpísať" výlučne predmet(y) činnosti podľa výpisu z obchodného registra (čo by zo stanoviska NBS nepriamo vyplývalo). Napr. keď si klient chce poistiť len čiastkovú činnosť zo svojich podnikateľských aktivít spadajúcu do určitého predmetu činnosti, alebo ešte neuskutočnil príslušný návrh do obchodného registra a plynie mu lehota (podľa zákona o obch. registri), alebo si práve zabezpečuje príslušné oprávnenie - sú dokonca činnosti, ktoré pre povolenie (licenciu) vyžadujú predošlé uzatvorenie poistenia a uzatvorenie poistenia je jednou z podmienok pre úspešné vybavenie licencie (napr. licencia na prevádzkovanie určitých bezpečnostných služieb podľa zákona č. 473/2005 Z.z.). NBS vyjadrila svoj záver k odbornej starostlivosti pri uzatváraní poistenia, čo sa však podľa žalovaného nedá ponímať ako konštatovanie k likvidácii škodových udalostí a opodstatnenosti neposkytnutia poistného plnenia. Pokiaľ ide o likvidáciu nahlásených udalostí, tak NBS vo svojom stanovisku spomína § 802 Obč. zákonníka, ktorý však žalovaný neaplikoval, len poukázal na definíciu (vymedzenie) poistenej činnosti - žalovaný skúmal pri likvidácii škodových udalostí o.i. aj to, či v danom čase (v čase vykonávania činnosti, z ktorej vznikla škoda) mal žalobca prísl. oprávnenia t.j. či činnosť z ktorej škoda vzišla je vykonávaná (v danom čase) na základe oprávnenia vydaného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, lebo len takáto činnosť spadá do definície poistenej činnosti v zmysle článku 2 ods. 3 prísl. všeobecných poistných podmienok. Ak by žalovaný prijal tvrdenie, že je nerozhodné, či je činnosť vykonávaná oprávnene alebo nie, ale podstatné je že je činnosť uvedená v poistnej zmluve, dostal by sa do situácie, že by musel chápať ako poistenú aj činnosť svojho klienta vykonávanú nelegálne. Je to však podnikateľ, ktorý zodpovedá za súlad svojej podnikateľskej
činnosti so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a nesie riziká s tým spojené. Poisťovňa tento fakt (vykonávanie činnosti neoprávnene) nezapríčinila ani nevyvolala. Aj keď žalobca opätovne poukazuje na stanovisko NBS, žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie v danej veci nezaložil svoje rozhodnutie na tomto listinnom dôkaze, resp. táto skutočnosť nevyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku. Súd v odôvodnení primárne poukázal iba na príslušné zákonné ustanovenia podľa ktorých vec posúdil.
10. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 02.07.2021 nad rámec už uvedeného doplnil, že poistka bola zo strany žalovaného vydaná až po prehodnotení všetkých informácií poskytnutých žalobcom a až teraz žalovaný tvrdí, že poistnú zmluvu ani uzatvoriť nemal. Žalovaný tak nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ak sa poistná zmluva vzťahovala len na jednoduché obrábanie kovov, nie je zrejmé prečo žalobca uhrádzal takú vysokú sumu ročného poistného a z akého dôvodu bol poistný limit až vo výške 663.878,38 eur. Celý postup žalovaného len potvrdzuje jeho postup v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nie je pravdou, že žalobca naformuloval poistenú činnosť, keďže návrh poistnej zmluvy predkladal žalovaný.
11. Podaním zo dňa 25.08.2021 sa k odvolacej duplike žalobcu ešte vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s elementárnymi princípmi poistenia, ako je princíp solidárnosti, princíp podmienenej návratnosti a princíp neekvivalentnosti. V zmysle uvedených princípov poistení prispievajú do poistných rezerv poisťovne poistným. Zároveň sú povinní rešpektovať, že poistné plnenie je vyplatené iba tým, ktorým nastane poistná udalosť, ktorá je krytá dojednanou poistnou zmluvou. Poistné plnenie sa poskytne iba v prípade, pokiaľ nastane poistná udalosť, ktorá bola vopred dojednaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach. Pričom poistné plnenie nie je závislé na výške plateného poistného. Okrem uvedeného poistenie vždy kryje a môže kryť výlučne legálnu činnosť, teda činnosť, ktorá je vykonávaná oprávnene. Žalovaný pritom nemá dosah na to, či a kedy poistený vykonáva, resp. bude vykonávať konkrétnu činnosť a či má k nej všetky potrebné oprávnenia. V danom prípade by spor nenastal, keby činnosť, na ktorú sa pri vymáhaní poisteného plnenia odvoláva žalobca, v čase vzniku škodovej udalosti vykonával oprávnene.
12. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.
13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je plne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 10.026,83 eur s príslušenstvom titulom škodovej udalosti č. 1470107347, ktorá nastala dňa 03.09.2014 a škodovej udalosti č. 1570103195, ktorá nastala dňa 07.05.2015, keďže obe škodové udalosti majú byť kryté poistnou zmluvou č. 511036146 uzatvorenou dňa 27.04.2010 medzi žalobcom a žalovaným. Ku škodovým udalostiam malo dôjsť pri vykonávaní činností na základe zmluvy o dielo zo dňa 22.05.2014, ktorou sa žalobca zaviazal na vykonávanie montážnych činností na projekte Spar AG, Terminalstr. 85, 4600 Wels, Rakúsko a na základe zmluvy o dielo zo dňa 11.02.2015 ktorou sa žalobca zaviazal na vykonávanie montážnych činností na projekte Kraftool Logistic Center Riga, Kundzinsala, Zeimelu Rajons v Rige, v Lotyšsku. V prípade zmluvy o
dielo zo dňa 22.05.2014- projekt v Rakúsku išlo o montáž vysokého regálového skladu , ktorý sa skladá z 704 ks regálových ramien a 30 ton špeciálnej konštrukcie a v prípade zmluvy o dielo zo dňa 11.02.2015 -projekt v Lotyšsku išlo o montáž vysokého regálového skladu, ktorý sa skladá z 2085 ks regálových ramien a 70 ton špeciálnej konštrukcie. Podľa tvrdení žalobcu sa poistná zmluva vzťahovala na dva prípady a to jednoduché obrábanie kovov a na výrobu a montáž oceľových konštrukcií. V rámci svojich vyjadrení (ako i odvolania) žalovaný namietal, že žalobca síce mal uzatvorenú poistnú zmluvu na činnosť montáž a výrobu oceľových konštrukcií, avšak oprávnenie na túto činnosť v čase vzniku škodových udalostí nemal, preto s ohľadom na znenie čl. I ods. 1 a článok 2 ods. 3 VPP sa na takúto činnosť nevzťahuje poistná ochrana. Mal za to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou, ako aj ďalšou obranou žalovaného vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ju a vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní. Žalovaný preto v odvolaní opakovane namietal, že s poukazom na znenie VPP je poistenou činnosťou iba činnosť uvedená v poistnej zmluve, ktorú poistený vykonáva na základe oprávnenia udeleného podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a činnosti s ňou súvisiace. Za poistenú činnosť sa teda považuje iba taká činnosť, ktorá je vykonávaná lege artis, teda oprávnene. Rovnako žalovaný v priebehu konania, ako i v odvolaní poukazoval na znenie listu MV SR zo dňa 12.08.2015, ktorým vyvracal tvrdenia žalobcu o tom, že by na Slovensku činnosť označená ako „montáž oceľových konštrukcií“ neexistovala a že takéto živnostenské oprávnenie sa nenachádza v zozname živností, resp. sa na jeho činnosť nevyžaduje žiadne špeciálne oprávnenie. Súd prvej inštancie sa však nielen s uvedenými tvrdeniami žalovaného vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď obranu žalovaného z veľkej časti ani nespomína v rozhodnutí, ale sa nevysporiadal ani s tvrdeniami žalobcu. Žalobca rovnako v priebehu konania vyvracal tvrdenia žalovaného a poukazoval napr. i na znenie § 793 OZ, v zmysle ktorého si bola poisťovňa povinná pred uzatvorením poistnej zmluvy zabezpečiť dostatok informácií, ktoré potrebuje na posúdenie rizika a na rozhodnutie o tom, či je poistením ochotná toto riziko kryť, ako aj skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa nepostupoval, i s odkazom na rozhodnutie NBS, s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie však absolútne ignoroval uvedené tvrdenia, ako i znenie § 220 ods. 2 CSP a svojím postupom znemožnil (nielen) žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec neuvádza nielen vyjadrenia žalovaného a jeho procesnú obranu, resp. aké prostriedky procesnej obrany použil, ale neuvádza dokonca ani v dostatočnom rozsahu skutočnosti uvádzané žalobcom (žalobca napr. v podaní zo dňa 26.06.2017 namietal, že VPP neboli k návrhu poistnej zmluvy priložené, z dôvodu ktorého nemajú prednosť pred znením poistnej zmluvy). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, prípadne za nesporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec po právnej stránke posúdil, t.j. ako aplikoval citované ustanovenia na konkrétnu skutkovú situáciu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku iba cituje ustanovenia zákona a dôvodnosť nároku žalobcu vyhodnocuje iba na základe existencie poistnej zmluvy, v ktorej bola uvedená činnosť, pri ktorej došlo ku škodovej udalosti a to bez toho, že by náležite skúmal právny základ nároku a to či činnosť, pri ktorej došlo ku vzniku škodovej udalosti vykonával žalobca v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, resp. či vôbec môže byť činnosti, ktorá je vykonávaná bez potrebného zákonného oprávnenia poskytnutá poistná ochrana s ohľadom na tvrdenia nielen žalovaného, ale aj žalobcu. Uvedené odôvodnenie tak nemožno považovať za dostatočné a náležité a jeho absolútnu absenciu nemôže dotvárať ani tvrdenie a právna argumentácia strán v priebehu odvolacieho konania. Rovnako nie je postačujúce, aby sa súd prvej inštancie s prípadnou obranou alebo procesným útokom strán vysporiadaval iba v priebehu konania pri jednotlivých procesných úkonoch (ako napr. pri predbežnom prejednaní žaloby ako dôvodil žalobca), keďže jeho právny názor vyslovený v priebehu konania jednak nemusí byť konečný a tým pádom ani záväzný a jednak nie je ani preskúmateľný následne v odvolacom konaní. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami strán v konečnom rozhodnutí vo veci samej spolu s odkazom na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, podľa ktorých postupoval a to tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v danej časti nadriadeným súdom preskúmateľné a bola tým daná možnosť strán reagovať, resp. namietať nielen právne posúdenie súdu, ale i skutkové závery súdu prvej inštancie vyvodené z dokazovania. Posúdenie či už skutkových alebo právnych argumentov strán je totiž imanentnou súčasťou každého súdneho konania a odvolací súd nie je oprávnený túto povinnosť za súd prvej inštancie v rozhodnutí o odvolaní suplovať.
17. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil ani nárok žalobcu na uplatnené príslušenstvo, resp. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a
nevysporiadal sa ani s dôvodmi, pre ktoré nezohľadnil spoluúčasť žalobcu v sume 3.311,94 eur na každú poistnú udalosť, napriek skutočnosti, že žalovaný už v podaní zo dňa 13.10.2017, t.j. v priebehu konania túto skutočnosť namietal. Nebola preto dôvodná ani námietka žalobcu, že by uvedené tvrdenie (námietku) žalovaného bolo nevyhnutné považovať za neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP.
18. Žalovaný v odvolaní rovnako poukazoval na nesprávnu aplikáciu § 802 OZ na prejednávanú vec, keď obrana žalovaného nespočívala v tvrdení, že žalobca niečo pri uzatváraní poistnej zmluvy neuviedol, resp. uviedol nepravdivo, čo by žalovaný dodatočne po škodovej udalosti zistil, ale tvrdil, že v zmysle VPP je poistenou činnosťou iba činnosť uvedená v poistnej zmluve za podmienky, že ju poistený vykonáva na základe oprávnenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, t.j. činnosť vykonávaná lege artis. Keďže súd prvej inštancie síce citoval predmetné ustanovenie § 802 OZ, avšak vôbec sa s jeho aplikáciou na konkrétnu vec, resp. zistený skutkový stav nezaoberal, bude jeho úlohou právne vyhodnotiť, či aplikácia daného ustanovenia je na skutkový stav dôvodná a či žalobca mal alebo nemal v čase škodových udalostí oprávnenie na vykonávanie montáže oceľových konštrukcií s ohľadom na námietky žalovaného a či táto skutočnosť je pre priznanie nároku žalobcu vôbec podstatná.
19. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti je opodstatnené konštatovať odvolacím súdom záver o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čo malo v tomto prípade za následok odňatie práva na spravodlivý proces tak na strane žalovaného, ako aj na strane žalobcu.
20. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
21. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
22. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
23. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne sa dôsledne zaoberať a vysporiadať jednak s argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou sa podstatných otázok súvisiacich so samotným žalobcom uplatňovaným nárokom z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy č. 511036146 v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o neodbornom prístupe žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy, splnení povinnosti žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy, o tom, že na činnosť montáž oceľových konštrukcií nie je nevyhnutné žiadne osobitné oprávnenie (oprávnenie na vykonávanie živnosti) a to v spojení s príslušnou právnou
úpravou týkajúcou sa poskytnutia poistného plnenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku, ako aj sa dôsledne zaoberať a vysporiadať s jednotlivými aspektmi procesnej obrany žalovaného (t.j. či žalovaný dodržal odborný prístup pri uzatváraní poistnej zmluvy, či vyjadrenie NBS je pre strany a súd v zmysle § 193, § 194 CSP záväzné, či predmet podnikania „Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom“ v sebe zahŕňa montáž oceľovej regálovej konštrukcie, alebo je nevyhnutné pre uvedenú činnosť osobitné živnostenské oprávnenie akým je napr. oprávnenie pre remeselnú živnosť „zámočníctvo“ a to s ohľadom na vyjadrenie MV SR zo dňa 12.08.2015, či môže byť činnosti, ktorá je prípadne vykonávaná bez potrebného zákonného oprávnenia poskytnutá poistná ochrana vzhľadom na znenie poistnej zmluvy v spojení s VPP, a či sú VPP súčasťou poistnej zmluvy,..) a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci a s predmetným sporom, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť aj zrejmé, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov, ako vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery, vrátane toho, na základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu posudzoval.
25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).