Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-57-2013.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Subarea
25Co/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: I. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., H. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 7.833,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. 11. 2012 č.k. 4C/258/2012-88, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 7.833,02 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 4.912,17 eura od 24. 09. 2009 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania s odkazom na ust. § 142 ods. 1 OSP nepriznal, keďže v konaní mu žiadne trovy nevznikli. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,94 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53, § 54, § 100, § 101 a § 558 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou A., a.s., G. uzatvoril dňa 08. 05. 2008 zmluvu o úvere, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 150.000,-Sk. Zaviazal sa ho splácať v 72 mesačných splátkach po 3.510,-Sk, počnúc dňom 07. 06. 2008. Odporca zaplatil iba prvé dve splátky, ďalej úver riadne nesplácal, a preto došlo dňom 15. 12. 2008 k zosplatneniu úveru. Pohľadávka proti odporcovi bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 23. 09. 2009. Dňa 29. 01. 2011 odporca podpísal dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej uznal dlžnú istinu vo výške 4.912,17 eura spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 150 eur. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Súd vychádzal z toho, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 15. 12. 2008 a 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula 15. 12. 2011. Keďže návrh bol podaný až 08. 08. 2012, bol podaný po uplynutí premlčacej doby. Mal za to, že aj keď odporca písomne uznal záväzok 29. 01. 2011, teda v čase, keď ešte pohľadávka nebola premlčaná, zámerom navrhovateľa bolo dosiahnuť predĺženie lehoty na vymáhanie pohľadávky až na dobu 10 rokov, čo súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie záväzku považoval za právne neúčinné a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., nakoľko navrhovateľ v snahe dosiahnuť uznanie záväzku, resp. predĺženie premlčacej doby využil nedostatok právnych znalostí na strane odporcu, ktorý nevedel, že podpísaním uvedenej dohody sa podstatným spôsobom zhorší jeho postavenie vo vzťahu k navrhovateľovi, preto dohodu súd považoval za neplatnú.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zmeny rozsudku a vyhovenia návrhu a zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že dohoda z 29. 01. 2011 o uznaní splátkového kalendára a záväzku spĺňa všetky zákonné náležitosti pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Uznanie dlhu je právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku a právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva o plynutí novej premlčacej doby zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhej vety OZ nie je totožné inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, líši sa odlišnými právnymi dôsledkami, ktoré s nim zákon spája. V danom prípade odporca nespochybnil ani podpis dohody, ani neuplatnil námietku premlčania. Bol si vedomý svojho záväzku, preto podpisom dohody ho aj uznal. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov konania a neprimeranej ochrany spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností. Odporca sa nemôže brániť námietkou premlčania, pretože uznanie dlhu má za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Veriteľovi aj premlčané právo zostáva zachované, rovnako tak nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že odporca podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov. Odporca po tom, ako sa oboznámil s obsahom dohody, svojim podpisom daný záväzok uznal a vyjadril vedomosť o premlčaní pohľadávky. Odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania, nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. V tomto smere uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a poukázal na rozhodnutia iných súdov riešiacich totožnú problematiku. Podľa jeho názoru bol daný dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy. Preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Navyše, on sám má vedomosť, že združenie vstupuje do konania bez toho, aby vedelo o prejednávanom prípade, podáva procesné podania, ktoré nadbytočne opakuje bez uvádzania nových okolností, čím sleduje získanie finančných prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia a nie je prvoradou ochranou spotrebiteľa.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dohoda o uznaní splátkového kalendára a záväzku je formulár, ktorý navrhovateľ vopred pripravil ako veriteľ, dohoda je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bez pochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v právnom postavení spotrebiteľa. Súd preto musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára, kontrole v zmysle § 153 OSP pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Zdôraznil, že navrhovateľ je spoločnosť, ktorá je členom nadnárodnej finančnej skupiny, pozostávajúcej z mnohých spoločností, odporca je fyzická osoba, ktorá ako priemerný spotrebiteľ je spravidla nedostatočne informovaná o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, resp. nerozumie podstate zmluvných dojednaní. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára je formulár ním vopred pripravený a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri jej uzatvorení neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Jej predĺženie umožňuje navrhovateľovi účelné kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva a spôsobí, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke. Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje s poukazom na ust. § 558, resp. § 110 ods. 1 OZ, čím chce súčasne získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Tu je potrebné zdôrazniť, že pôvodné právne tituly takmer v každom prípade obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, resp. nesúlad so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše, vo formulárových dohodách necháva dlžníkom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul. Pracovníci a splnomocnenci, ktorých navrhovateľ poveruje zabezpečovaním podpisov dlžníkov v dohodách, zavádzajú spotrebiteľov a vynucujú si s nimi stretnutie pod rôznymi zámienkami, napr. ako zamestnanci exekútorských úradov a keď oslovené subjekty zistia, že nejde o exekútorov, ale stačí podpísať nejaký
papier bez toho, aby im niekto siahol na majetok, tento podpíšu. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o trovách konania, tento žiadal potvrdiť s poukazom na to, že jeho vstup do konania nebol účelový a podstatným spôsobom prispel k úspechu odporcu v tomto konaní. Uviedol, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je potreba na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Poukázal na čl. 38 Charty základných práv EÚ a nálezy Ústavného súdu SR, ktorými bolo rozhodované o právach účastníka na náhradu trov konania a rozhodnutia Krajských súdov v Prešove, Košiciach, ktoré rozhodovali o totožných nárokoch. Uviedol, že občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní poškodení občania a často pri nedostatku organizačného finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 7.833,02 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.912,17 eura od 24. 09. 2009 do zaplatenia z titulu porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej dňa 08. 05. 2008. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, keď dospel k záveru, že návrh je premlčaný a uznanie záväzku učinené odporcom dňa 29. 01. 2011 podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za neplatné, v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Všeobecná premlčacia doba, ktorá je upravená v § 101 Občianskeho zákonníka, je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky premlčacej doby zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Namiesto doposiaľ uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy k uznaniu práva došlo, resp. od uplynutia lehoty k plneniu, ak je v uznávacom prehlásení uvedená. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý vo svojej platnosti, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí spĺňať náležitosti upravené v § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka. Uznanie práva musí byť predovšetkým urobené v písomnej forme, musí sa týkať jednak dôvodu, ako aj výšky.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorým si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Zákon uznanie dlhu vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva.
Tento právny úkon, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Na základe neho dlžník uznáva voči veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, čím dlžník zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu k okamihu tohto uznania. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná, čo znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a na miesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V zmysle § 558 OZ možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uzná, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, nemá jeho uznanie uvedené právne následky. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne, že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Českej republiky aj vo svojich rozhodnutiach zo dňa 27. septembra 2006 sp. zn. 33Odo 133/2005, a zo dňa 14. septembra 2006 sp. zn. 33Obo 1039/2004.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že odporca dňa 08. 05. 2008 uzatvoril s GE S., a.s., G. zmluvu o úvere, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 150.000,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 3.510,-Sk, počnúc dňom 07. 06. 2008, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 18,92 %. Splatnosť každej splátky bola 7. dňa v príslušnom mesiaci. Pre porušenie zmluvných povinností odporcom z dôvodu riadneho nesplácania dohodnutých splátok pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 15. 12. 2008 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru (zosplatnenie). Následne zmluvou o postúpení pohľadávok medzi GE S., a.s., G. 7, G. a navrhovateľom bola dňa 23. 09. 2009 prevedená pohľadávka voči odporcovi v sume 7.833,02 eura. Dňa 29. 01. 2011 odporca uzatvoril s navrhovateľ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1501447 (ďalej len „dohoda“), v ktorej sú ako zmluvné strany označení navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník. Podľa bodu 2.1 dohody dlžník uzná čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom A., a.s. č. zmluvy 1211726279 zo dňa 09. 05. 2008 vo výške 4.912,17 eura, príslušenstvo a pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,00 eur. Zároveň v čl. 3 bod 3.1 dohody je konštatované, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súčasťou tejto dohody je rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a v prípade, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky (čl. 4 dohody). Dohoda je podpísaná odporcom a za navrhovateľa O. X..
Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie založil na zistení, že uznanie záväzku odporcom je neplatné, pretože zámerom navrhovateľa bolo dosiahnuť predĺženie lehoty na vymáhanie pohľadávky až na 10 rokov, čo súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keďže boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie záväzku považoval za neúčinné a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a z toho dôvodu uvedený právny úkon za neplatný. Keďže pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 15. 12. 2008 a návrh bol podaný až 08. 08. 2012, 3-ročná premlčacia lehota uplynula 15. 12. 2011, čiže návrh bol podaný po uplynutí premlčacej dohody, a preto žalobu zamietol. Takýto záver súdu prvého stupňa je však potrebné hodnotiť ako predčasný a postup súdu nezodpovedajúci zhora popísanej zákonnej úprave a hľadiskám. Niet totiž sporu o tom, že dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje základ nároku uplatňovaného v tomto konaní, sa týka uznania záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej dňa 09. 05. 2008 č. 1211726279. Z obsahu spisu ani z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že odporca zmluvu s uvedeným číslom a dátumom podpísal. V spise sa nachádza zmluva o úvere a ďalších úverových produktov s č. OM 01032471, ktorá bola podpísaná 08. 05. 2008. Navrhovateľ žalobu opiera o zmluvu o úvere č. 1211726279 uzatvorenú dňa 09. 05. 2008, pričom k návrhu doložil zmluvu z 08. 05. 2008. Za situácie, že svoj žalobný nárok odvodzuje od zmluvy alebo od listiny, ktorá sa nenachádza v spise, mal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie uvedenou listinou, keďže táto je dôkazom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje právo uplatňované v tomto konaní, ktoré musí preukázať. Bez zadováženia tohto dôkazu bolo predčasné posudzovať právne účinky dohody o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 29. 01. 2011, keďže sa týka uznania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, ktorú navrhovateľ nepredložil. Za tejto situácie odvolací súd nemôže zaujať ani záväzný právny názor k otázke posúdenia právneho záveru o premlčaní žalovaného nároku, keďže ten súvisí práve s posúdením dohody o uznaní záväzku. Odvolací súd konštatuje, že ak navrhovateľ preukáže, že medzi jeho právnym predchodcom a odporcom bola dňa 09. 05. 2008 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej odporca uznal záväzok, bude úlohou súdu prvého stupňa posudzovať platnosť a právne dôsledky dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Je potrebné poukázať na to, že dohoda bola podpísaná dňa 29. 01. 2011. Zo spisu vyplýva, že zosplatnenie úveru bolo dňa 15. 12. 2008. Trojročná všeobecná premlčacia lehota, ktorej počiatok začína plynúť 16. 12. 2008, teda dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, by v súdenej veci uplynula dňa 16. 12. 2011, z čoho vyplýva, že v čase uznania záväzku pohľadávka navrhovateľa nebola premlčaná. Za tejto situácie odvolací súd nezdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že dohoda je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že zo strany navrhovateľa ide o nekalú obchodnú praktiku v snahe dosiahnuť uznanie záväzku, resp. predĺženie premlčacej doby s využitím nedostatku právnych znalostí na strane odporcu, keďže nemal vedomosť o tom, že podpísaním dohody sa podstatným spôsobom zhorší jeho postavenie vo vzťahu k navrhovateľovi. Uznanie záväzku (dlhu) je občianskoprávnym inštitútom a je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorý slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, uznanie dlhu spôsobuje prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Ide o úkon, s ktorým sú spojené určité právne účinky, teda prerušenie premlčania musí vyhovovať náležitostiam, ktoré zákon predpisuje pre právny úkon. Účinky pretrhnutia premlčacej doby má len uznanie dlhu týkajúce sa ako dôvodov dlhu, tak aj jeho rozsahu (výšky). Práve výška otázky dlhu je z hľadiska ekonomického prevažne významnou pre ochotu dlžníka uznať dlh. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára založenej v spise je zrejmé, že odporca uznal záväzok vyplývajúci z konkrétnej zmluvy s dátumom 09. 05. 2008 vo výške 4.912,17 eura a nákladov 150 eur. Odporca podpísal dohodu, pričom v čase jej podpísania pohľadávka navrhovateľa premlčaná nebola a ani na pojednávaní odporca nespochybňoval uznávací prejav a nevyslovil žiadne výhrady k spôsobu a okolnostiam, za ktorých mala byť dohoda podpísaná. Keďže uznanie dlhu je dovolený právny inštitút, odvolací súd zaujal právny názor, že takýto jednostranný právny úkon dlžníka nie je možné bez preukázania skutočností, spochybňujúcich jeho platnosť hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a neplatný právny úkon a to ani za situácie, že predmetom konania je nárok týkajúci sa odporcu, ktorý v danej veci vystupuje ako spotrebiteľ požívajúci ochranu v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Rozdielna situácia nastáva, ak v čase uznania dlhu dlžníkom bola pohľadávka veriteľa premlčaná. Právne účinky spojené s uznaním práva nastávajú, ak dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu (§ 558 OZ). Iba v prípade, ak v čase uznania dlhu dlžník vedel o tom, že uznáva premlčaný dlh, nastávajú účinky prerušenia pôvodnej premlčacej doby a začatia plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Uznanie dlhu v prípade premlčaného dlhu v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka naviac vyžaduje, aby ten kto dlh uznal, vedel o premlčaní, teda pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto premlčaný dlh uznal, o premlčaní vedel. Platným uznaním dlhu prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania, čím sa posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe domnienky, že dlh existuje a dôkazné bremeno preukázania existencie dlhu prechádza opäť na veriteľa (ako pred podpisom uznávacej listiny). Avšak aj za tejto situácie dochádza k založeniu behu novej, desaťročnej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa právnej úpravy § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tiež možné uznať premlčaný dlh bez toho, aby bolo potrebné splnenie podmienky, že dlžník v čase uznania dlhu vedel o premlčaní.
V danej veci bolo potrebné prioritne posudzovať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ odvodzuje zo zmluvy o úvere č. 1211726279 uzatvorenej medzi právnym predchodcom a odporcom dňa 09. 05. 2008, keď takáto zmluva sa v spise nenachádza. V prípade, že navrhovateľ preukáže existenciu platnej zmluvy o úvere, z ktorej uplatňuje nárok v tomto konaní, bude súd prvého stupňa v ďalšom konaní posudzovať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a v súvislosti s tým aj obsah a právne účinky dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s prihliadnutím aj na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v priebehu konania nepredložil zmluvu o úvere, od ktorej odvodzuje svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní, súd prvého stupňa právne závery o premlčaní dlhu považoval za predčasné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) a doplní dokazovanie v naznačenom smere. V závislosti od doplneného dokazovania potom vyhodnotí vykonané dôkazy, ako to vyplýva z ust. § 132 OSP a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Zároveň rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.