Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-37-2023.pdf
PDF · 143.22 KB
Case nature
Subarea
13Co/37/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu Mesto Hriňová, IČO: 00 319 961, so sídlom Partizánska 1612, 962 05 Hriňová, zastúpené JUDr. Jana Sivoková, advokátka so sídlom Partizánska cesta 1465 Hriňová 962 05, proti žalovanému 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 a žalovanému 2/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX B., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/16/2023-63 zo dňa 4. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/16/2023-63 zo dňa 4. apríla 2023 v napadnutej časti proti žalovanému 1/ potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného, ktorým žiadal, aby súd uložil : žalovanému 1/ povinnosť odstrániť z pozemku KNC parc. č. XXXX/X, evidovanom na LV č. XXXX evidovanom v k.ú. B., v rozsahu zastavanom stavbou pozemnej komunikácie s názvom M. K. - M. P. - K. rozsah bližšie vymedzený ako diel 49 o výmere 63 m2 podľa Geometrického plánu, číslo XXX-XXX- XXX-XXb z apríla roku 1987, vyhotoveného GEODEZIA, n.p. Žilina, so sídlom Zvolen, overeného dňa 25.05.1987, hromadu štrku (makadam) a oplotenie v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť strpieť stavbu - pozemná komunikácia s názvom XXXX/X, K. - M. XXXX - K. na pozemku KNC parc. č. XXXX/X, evidovanom na LV č. XXXX evidovanom v k.ú. B., v rozsahu zastavanom touto stavbou a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť a znemožniť prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a prechod peši po pozemnej komunikácii. Predmetným návrhom sa žalobca tiež domáhal, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť odstrániť z pozemku KNC parc. č. XXXX/X., evidovanom na LV č. XXXX evidovanom v k.ú. Hriňová, v rozsahu zastavanom stavbou pozemnej komunikácie s názvom N. K. - M. cesty - K. bližšie vymedzený ako diel 50 o výmere 353 m2 podľa Geometrického plánu, číslo XXX-XXX-XXX-XXb z apríla roku 1987, vyhotoveného GEODEZIA, n.p. Žilina, so sídlom Zvolen, overeného dňa 25.05.1987, pásku natiahnutú krížom cez cestu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť strpieť stavbu - pozemná komunikácia s názvom P. K. - M. F. - K. na pozemku KNC parc. č. XXXX/X, evidovanom na LV č. XXXX evidovanom v k.ú. B., v rozsahu zastavanom touto stavbou a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť a znemožniť prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a prechod peši po pozemnej komunikácii.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby - pozemná komunikácia, s názvom N. K. - M. N. - K., nachádzajúcej sa v meste B., v k.ú. B. (ďalej len pozemná komunikácia). Pozemná komunikácia prešla z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva žalobcu na základe § 2 ods. l zákona č. 138/1991 Zb. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (budova so súp. č. XXX) postavenej na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemku KNC parc. č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. B.. Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom pozemku KNC parc. č. XXXX/X evidovaného na LV č. XXXX v k.ú. B.. Pozemná komunikácia je postavená z časti na pozemku žalovaného 1/ a z časti na pozemku žalovaného 2/. Časť pozemkov pod miestnou pozemnou komunikáciou je podľa platného územného plánu mesta B. určená ako hlavná prístupová a obslužná komunikácia Mesta, pričom k pozemkom KNC parc. č. XXXX/X a KNC parc. č. XXXX/X, v rozsahu zastavanom stavbou pozemnej komunikácie, vzniklo v prospech žalobcu ako vlastníka stavby pozemnej komunikácie, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to na základe § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Pozemná komunikácia slúži ako miestna komunikácia širokej verejnosti a je zaradená do siete miestnych ciest. Na účely zamerania predmetnej pozemnej komunikácie a na účely majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnou komunikáciou bol vyhotovený Geometrický plán číslo XXX- XXX-XXX-XXb z apríla roku 1987, z ktorého je zrejmé že na účely pozemnej komunikácie bol vykonaný záber do pozemku KNC parc. č. XXXX/X ako diel 49 o výmere 63 m2 a tiež záber do pozemku KNC parc. č. XXXX/X ako diel 50 o výmere 353 m2. Doteraz majetkoprávne vysporiadanie pozemkov sa neuskutočnilo a ani nedošlo k vykonaniu pozemkových úprav, pričom s poukazom na § 4. ods. 2) yákona č. 66/2009 Z.z. žalovaní ako vlastníci pozemkov pod stavbou predmetnej pozemnej komunikácie sú povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Dňa 15.02.2023 sa konalo pracovné stretnutie na mieste samom, na ktorom žalovaný l/, sa vyjadril, že ďalšie nerušené užívanie pozemnej komunikácie podmieňuje zmenou územného plánu a povolením zmeny druhu stavby na rodinný dom, pričom sa zároveň vyhrážal, že dovezie na predmetnú cestu dve nákladné autá štrku. Dňa 17.02.2023 v doobedňajších hodinách neznámy vodič vysypal dve nákladné autá štrku (makadamu) na predmetnú pozemnú komunikáciu v časti pozemku KNC parc. č. XXXX/X a následne túto hromadu štrku žalovaný 1/ oplotil prenosným pletivovým plotom, ktoré znemožňujú prejazd vozidiel a prechod peši obyvateľom mesta B.. Následne došlo k „zapraveniu” druhej časti predmetnej pozemnej komunikácie v časti pozemku KNC parc. č. XXXX/X, pričom je krížom cez cestu natiahnutá páska ktorá tiež znemožňuje prejazd vozidiel a prechod peši. Žalobca je povinný vo verejnom záujme predmetnú situáciu okamžite riešiť, pretože predmetná pozemná komunikácia slúži už viac ako 50 rokov ako prístupová cesta k viacerým rodinným domom a k viacerým poľnohospodárskym pozemkom, nachádzajúcim sa v B., časť K.. Množia sa sťažnosti nespokojných obyvateľov miestnej časti K., pričom žiadajú mesto B. ako vlastníka cesty o obnovenie predošlého stavu. Žalovaný l/ a žalovaný 2/ svojim konaním hrubo zasiahli do práv žalobcu, ich konanie je v rozpore s verejným záujmom, pričom je potrebné bezodkladne upraviť pomery aby sa obnovil predošlý pokojný stav. Právo zodpovedajúce predmetnému vecnému bremenu v prospech žalobcu zatiaľ nie je zapísané v katastri nehnuteľností, žalobca doteraz zápis neurobil. Žalobca potrebuje vzniknutú situáciu riešiť bez zbytočného odkladu. Žalobca zákonom stanovený rozsah vecného bremena, špecifikuje priloženým Geometrickým plánom s číslo XXX-XXX-XXX-XXb z apríla roku 1987, pričom zásadná a záväzná je grafická časť geometrického plánu, doplnená výkazom výmer, z ktorej je možná presná špecifikácia dotknutých pozemkov, resp. ich častí, zastavaných stavbou pozemnej komunikácie. t.j. častí pozemkov zaťažených vecným bremenom. Žalobca je toho názoru, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a teda že nie je potrebné vo veci samej podávať žalobu.
4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia. Predmety, ktorých odstránenie žiada žalobca, sa nenachádzajú na predmetnej pozemnej komunikácií. Predmety sa nachádzajú na parcele KNC par. č. XXXX/X, ktoré sú na ním priloženom obrázku zobrazené červeným kruhom. Ako je z nákresu zrejmé, pozemná komunikácia, prechádza pozdĺž budov žalovaných a pozdĺž prekážky, nie ale popod prekážku. Doklady, ktoré predložil žalobca preto nemôžu preukazovať jeho právo na využívanie priestoru, kde žalovaní umiestnili predmety. Priestor, kde žalovaní umiestnili predmety, resp. prekážky, nie je a nikdy nebol súčasťou žiadnej miestnej komunikácie. Ide o spevnený povrch, ktorého stavebníkom bola COOP Jednota a povrch slúžil na vykladanie tovaru a otáčanie nákladných vozidiel. Pozemná komunikácia smerom na severozápad prechádzala cez parcelu „E“ XXXX/X v katastrálnom území B., za budovou so súpisným číslom XXX vo vlastníctve žalovaného, nie popred parcelu č. XXXX/X. Parcela „E“ č. XXXX/X je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Komunikácia, ku ktorej predložil žalobca doklady je cesta, ktorá prechádza popri stavbách so súp. č. 291 a 1849, nie pomedzi ne. K priestoru, kde je umiestnený materiál žalovaných preto žalobca nemá a nemôže mať žiadne vecné bremeno. V danej veci nie je potrebné upravovať pomery bezodkladne. Priestor, na ktorom je umiestnený materiál nie je jedinou prístupovou cestou k akejkoľvek stavbe v danom území. Ku všetkým budovám na severozápad od spornej parcely je prístup aj z hlavnej cesty nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ s parc. č. XXXXX v k.ú. B., a to odbočkou na parcele č. XXXXX k.ú. B. (vo vlastníctve obce B.), ktorou sa dá napojiť na všetky cesty k nehnuteľnostiam v danom území.
5. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
6. Okresný súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka časti návrhu žalobcu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ strpieť pozemnú komunikáciu v tejto časti žalobca nepreukázal naliehavosť a potrebu úpravy pomerov strán. Žalobca má za to, že zmysle § 4. ods. 2) Zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaní ako vlastníci pozemkov pod stavbou predmetnej pozemnej komunikácie sú povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. V zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Z podaného návrhu okresný súd zistil, že majetkoprávne vysporiadanie pozemkov sa doposiaľ neuskutočnilo a ani nedošlo k vykonaniu pozemkových úprav v katastrálnom území B.. Vzhľadom na uvedené teda nie je potrebné súdne rozhodnutie o zriadení vecného bremena. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu na zápis vecného bremena a nie je potrebný zásah súdu. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda v tejto časti nedôvodný.
8. K časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada uloženie povinnosti žalovanému 1/ odstrániť hromadu štrku a oplotenie a žalovanému 2/ uložiť povinnosť odstrániť pásku natiahnutú krížom cez cestu, okresný súd uviedol, že zo skutkového hľadiska predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v listinných dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je namieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Súd preskúmaním priložených listinných dôkazov zistil, že z priložených dôkazov nemožno jednoznačne usúdiť, že vyššie uvedené predmety sa nachádzajú v časti pozemkov žalovaných, v rozsahu zastavanom stavbou pozemnej komunikácie, ktoré by boli zaťažené vzniknutým vecným bremenom. Z priloženého geometrické plánu súd zistil, že pozemná komunikácia zasahuje do pozemkov žalovaných v rozsahu uvedenom žalobcom a prechádza pozdĺž parcely žalovaného 1/ (KCN par. č. XXXX/X) a žalovaného 2/ (KCN par. č. XXXX/X). Z priloženej časti geometrického plánu možno vidieť, že pozemná komunikácia (označená oranžovým kruhom) zasahuje do pozemku žalovaného 1/ (označený červeným kruhom). Z plánu tiež možno vidieť, že medzi vyznačenou pozemnou komunikáciou a stavbou nachádzajúcou sa na pozemku žalovaného 1/ je plocha, ktorá je podľa priloženej fotografie zverejnenej na Google Street View spevnenou plochou. Z fotografie (predloženej žalobcom) je zjavné, že hromada štrku je umiestnená v tesnej blízkosti stavby umiestnenej na pozemku žalobcu. Podľa priloženého geodetického plánu je medzi stavbou a pozemnou komunikáciou plocha, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom vzniknutým na základe zákona č. 66/2009 Z. z., a teda hromada štrku umiestnená v tesnej blízkosti stavby môže byť umiestnená práve v tejto časti pozemku. Okresný súd iba z priložených listinných dôkazov nemal dostatočne preukázané, že hromada štrku a plot žalovaného 1/ sú skutočne umiestnené na pozemnej komunikácií patriacej mestu B., resp. v časti pozemku, ktorý je zaťažený vecným bremenom. Z priložených dôkazov sa okresnému súdu skôr javilo, že predmety umiestnené žalovaným 1/ sa nachádzajú v časti pozemku, ktorý nie je zaťažený vecným bremenom. Pre náležité zistenie skutočného stavu je potrené, by bolo potrebné aby súd vykonal obhliadku na mieste samom za prítomnosti odborného pracovníka z odboru geodézia, ktorý má možnosť vytýčiť v teréne presné hranice pozemku, resp. hranice časti pozemku zaťaženého vecným bremenom. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však súd nemá možnosť vykonávať takéto dokazovanie.
9. Žalobca v návrhu taktiež len všeobecne uviedol, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia, by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo by vznikol priestor k tomu aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Žalobca však neuviedol žiadny konkrétny príklad akým spôsobom by sa mohla zhoršiť pozícia žalobcu, resp. neuviedol modelovú situáciu pri ktorej by došlo k zhoršeniu jeho pozície. Taktiež neuviedol aký právny úkon žalovaných by mohol vytvoriť nezvratný právny stav.
10. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia okresný súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b, f, h CSP podal odvolanie žalobca, a to do časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/. Odvolateľ v odvolaní namietal, že podaným návrhom nenavrhoval zriadenie vecného bremena; vecné bremeno vzniklo zo zákona v súlade s § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. V tomto smere súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil návrh a teda je nesprávny jeho záver o nepreukázaní naliehavosti a potreby úpravy pomerov strán. Žalovaný 1/ právo vecného bremena v prospech žalobcu neuznáva a preto bol žalobca nútený domáhať sa súdnou cestou, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou toto vecné bremeno strpieť, teda aby strpel stavbu pozemnej komunikácie a aby sa zdržal úkonov, ktoré môžu sťažiť a znemožniť prejazd a prechod po pozemnej komunikácii. Pokiaľ sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ odstrániť hromadu štrku a oplotenie okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, keď nevyhodnotil všetky priložené listinné dôkazy, resp. ich nebral do úvahy. Poukázal na to, že súd dospel k nesprávnemu zisteniu, že z priloženého geometrického plánu je zrejmé, že pozemná komunikácia síce zasahuje do pozemkov žalovaných, avšak že prechádza iba pozdĺž parcely žalovaného 1/. V skutočnosti pozemná komunikácia zasahuje do pozemkov žalovaných aj pomedzi parcely žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo je zrejmé z predloženého geometrického plánu. Uvedené je zrejmé aj z priloženej územno-plánovacej informácie vydanej mestom D.. Odvolateľ uviedol, že pripúšťa, že z geometrického plánu vidieť, že medzi vyznačenou pozemnou komunikáciou a stavbou žalovaného 1/ sa nachádza plocha, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom a keďže z fotografie predloženej žalobcom je zjavné, že hromada štrku je umiestnená v tesnej blízkosti stavby, okresný súd dospel k záveru, že hromada štrku môže byť umiestnená práve v časti pozemku, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom. Odvolateľ poukázal na to, že aj keď sa to na prvý pohľad tak javí, tento záver je nesprávny. Zákres stavby v katastrálnej mape, teda aj v priloženom GP je totiž nesprávny, pričom tento zákres nekorešponduje so skutočným umiestnením stavby v teréne. Uvedené mal možnosť okresný súd zistiť aj z územno-plánovacej informácie priloženej k návrhu, pričom na druhej strane tohto listinného dôkazu je ortofotomapa, z ktorej je táto skutočnosť zrejmá. Súd prvej inštancie tento listinný dôkaz pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Do úvahy súd zobral priloženú fotografiu zverejnenú na Google Street View, ktorá je absolútne skresľujúca a nepresná. Na bližšie preukázanie a ozrejmenie danej skutočnosti žalobca priložil k odvolaniu grafické prílohy, vytvorené zo záznamu podrobného merania zmien ku predloženému geometrickému plánu. Tieto grafické prílohy žalobca v odvolaní bližšie konkretizoval v tom smere, že konkrétne na nich vyznačil rozsah vecného bremena a skutočnú polohu stavby žalovaného 1/. Žalobca poukázal aj na ním predloženú fotografiu pripojenú k návrhu k žalobe, z ktorej je podľa neho zjavné umiestnenie hromady štrku a z čoho vyplýva, že hromada štrku je umiestnená v tesnej blízkosti stavby aj to, že medzi oplotením a krajnicou cesty zostáva len úzka časť cesty, z čoho je jednoznačne preukázateľné, že hromada štrku a oplotenie sú s určitosťou umiestnené na pozemnej komunikácii vo vlastníctve žalobcu na časti pozemku, ktorý je zaťažený vecným bremenom. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného 2, ktorý uviedol, že žalovaný 1/ vysypal na cestu štrk, čím zabránil prechod vozidlám, pričom zostala už iba šírka cesty 130 cm. Toto vyjadrenie súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy a predmetnú fotografiu nesprávne vyhodnotil. Odvolateľ namieta záver okresného súdu, že sa javí, že predmety umiestnené žalovaným 1/ sa nachádzajú v časti pozemku, ktorý nie je zaťažený vecným bremenom. K tejto úvahe dospel okresný súd, pretože nezobral do úvahy všetky predložené dôkazy a vyjadrenia strán, súd sa stotožnil len s vyjadrením žalovaného 1/. Žalobca tiež odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1, písm. b) CSP. Uviedol, že keď súd doručil žalovanému1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a tento sa k nemu vyjadril, uvedené vyjadrenie mal súd doručiť žalobcovi a umožniť sa mu k nemu vyjadriť, tak aby žalobca mohol uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného, nemal možnosť v rovnakej miere uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany. Žalobca sa len z odôvodnenia napadnutého uznesenia pod ods. 4 dozvedel o tom, že žalovaný 1/ podal vo veci vyjadrenie pred rozhodnutím súdu, pričom tvrdenie žalovaného, že predmety, ktorých odstránenie žiada žalobca sa nenachádzajú na predmetnej pozemnej komunikácii je absolútne nepravdivé a účelové. Žalobca opätovne poukázal na to, že zákres stavby žalovaného 1/, súp. č. XXX na pozemku KNC parcela č. XXXX/X je na katastrálnej mape nesprávny. V skutočnosti je predmetná stavba postavená minimálne o 4 metre doprava (na severovýchod), smerom k pozemku žalovaného 2/. Žiadna spevnená plocha medzi stavbou a pozemnou komunikáciou, na ktorú poukazuje žalovaný 1/ neexistuje a spevnená plocha, ktorej pôvodným vlastníkom bola COOP Jednota, slúžila na vykladanie tovaru a nachádza nad predmetnou stavbou a nie vedľa stavby. Pokiaľ žalovaní 1/ uviedol, že priestor, na ktorom je umiestnený materiál nie je jedinou prístupovou cestou k akejkoľvek stavbe v danom území, sám potvrdil, že materiál je zložený na prístupovej ceste. Navyše prístup z hlavnej cesty, na ktorý poukazuje žalovaný 1/ vo vyjadrení, by znamenal pre obyvateľov obchádzku cca 4 km, pričom tento prístup je y väčšej časti po nespevnenom a neudržiavanom pozemku. Odvolateľ tiež namietal, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v návrhu len všeobecne uviedol potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov. Uviedol, že potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo samotného skutkového stavu a opísania rozhodujúcich skutočností, najmä s poukazom na to, že ide o verejný záujem. Samotný fakt, že niekto bezprostredne zasiahne do pokojného stavu, v danom prípade zatarasí cestu používanú širokou verejnosťou viac ako 50 rokov a znemožní tak verejnosti prechod a prejazd k ich rodinným domom a poľnohospodárskym pozemkom je dostatočným dôvodom na to, aby súd tomu, komu bolo týmto konaním hrubo zasiahnuté do jeho práv, poskytol neodkladnú ochranu, navyše keď sa jedná o konanie v rozpore s verejným záujmom, bez toho aby potrebu neodkladnosti musel zvlášť preukazovať.
13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že žalobca sa domáhal, aby bol žalovaný povinný strpieť stavbu - pozemnú komunikáciu. Nikde vo svojom návrhu však neuviedol jediné tvrdenie, ktoré by indikovalo, že je bezodkladne potrebné uložiť žalovanému takúto povinnosť, tá je obsahovo zhodná s vecným bremenom. Žalobca ani netvrdil, že by dochádzalo k nezvratným zmenám na spornom pozemku. Žalobca vo veci uloženia povinnosti strpenia cesty - v zásade s rovnakým obsahom, ako je vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. - teda neuviedol žiadne odôvodnenie návrhu podľa § 324 a nasledujúcich CSP a neodkladným opatrením chcel len obísť spôsob zápisu vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Ak žalobca považoval za bezodkladne potrebné takýmto spôsobom upraviť pomery - v zásade prejudikoval existenciu vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mal teda zároveň podať žalobu o určenie daného vecného bremena. Žalobca o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností nepožiadal. Vo veci zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti strpieť pozemnú komunikáciu je uznesenie súdu prvej inštancie správne, nie je vôbec zrejmé, prečo by bolo bezodkladne potrebné ukladať povinnosť strpieť to, čo žalobca považuje za pozemnú komunikáciu. K žiadnym demolačným prácam týkajúcich sa spevnenej plochy na spornom pozemku nedochádza.
Pokiaľ žalobca napáda záver súdu o tom, že pozemná komunikácia, ktorú žalovaný špecifikoval, prechádza len popri stavbách žalovaných, a nie pomedzi ne, kde je uložený štrk, tak žalobca, ako argument v odvolaní uvádza, že to, že komunikácia prechádza pomedzi stavby je z geometrického plánu „zrejmé“ a má to vyplývať z územnoplánovacej informácie, avšak z územnoplánovacej informácie nič také nevyplýva ani vyplývať nemôže. Z geometrického plánu predloženého žalobcom, z ktorého má vyplývať umiestnenie pozemnej komunikácie medzi stavbami, takéto umiestnenie vôbec nevyplýva. V prílohe návrhu, ktorý žalobca podal na súd je úplne nemožné stotožniť, v ktorej časti geometrického plánu je zakreslené sporné územie a geometrický plán sám o sebe je veľmi ťažko čitateľný. Žalobca nedisponuje žiadnym vecným bremenom, ktoré by prechádzalo celým pozemkom žalovaného 1/. Z predložených dokladov vyplýva, že štrk je umiestnený mimo vyznačeného vecného bremena. Z návrhu žalobcu, ako bol predložený na súd žiadne „hodnoverné osvedčenie“ nároku žalobcu nevyplýva. Žalobca mal argumentovať dôkazmi už pri podaní žaloby. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalobca nemá také vecné bremeno ani v zmysle ním samotným predloženého geometrického plánu, aby cez pozemok žalobcu sa mohol dostať k ďalším parcelám. Nemá preto žiadnu bezodkladnú potrebu, aby odstránil štrk z pozemku aj keby sa tento nachádzal na mieste zaťaženom vecným bremenom, keďže by sa po odstránení mohol len dostať na miesto, kde bol umiestnený štrk a z tohto miesta by sa nemohol pohnúť nikam inam, ako len naspäť smerom k ceste, pretože nemá žiadne právo prejsť ďalej. Pokiaľ ide o fotografie predložené žalobcom v odvolaní z google maps, ku ktorým žalobca dokreslil čiary, uvedené vzdialenosti na fotografiách vôbec nezodpovedajú skutočnosti (a ani nemôžu vzhľadom na perspektívu fotografie), žalobca nedisponuje vecným bremenom až ku koncu pozemku žalovaného 1/, ani v zmysle ním predložených dokladov. To znamená, že štrk môže byť umiestnený až na hrane jeho pozemku aj tak byť mimo žalobcom tvrdeného vecného bremena. Žalobca teda nepreukázal, že by štrk bol uložený na pozemku zaťaženom vecným bremenom. Povinnosťou žalobcu bolo hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie jeho nároku a potrebu neodkladnej úpravy pomerov už v návrhu. Návrh žalobcu nespĺňa základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj pokiaľ ide o potrebu a odôvodnenie neodkladnej úprav pomerov.
14. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
15. Predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie, v rozsahu odvolania, t.j. v rozsahu ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/.
16. Žalobca neodkladným opatrením žiadal, aby bola žalovanému 1/ uložená povinnosť odstrániť z presne špecifikovaného pozemku hromadu štrku (makadam) a oplotenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, tiež aby súd žalovanému 1/ uložil povinnosť strpieť stavbu - pozemnú komunikáciu (presne označenú žalobcom) a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť a znemožniť prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a prechod peši po žalobcom presne špecifikovanej pozemnej komunikácii.
17. Žalobca v návrhu tvrdil, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a teda nie je potrebný podávať žiadny návrh vo veci samej (§ 336 CSP).
18. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu možno vyvodiť, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal na tom skutkovom základe, že je vlastníkom pozemnej komunikácie a žalovaný 1/ s poukazom na ustanovenie § 4 ods. zákona č. 66/2009 Z. z., ako vlastník pozemkov pod stavbou predmetnej pozemnej komunikácie je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Žalobca uviedol, že vecné bremeno v prospech žalobcu v súlade s § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. zaťažuje pozemok vo vlastníctve žalovaného 1/ v rozsahu zastavanom stavbou predmetnej pozemnej komunikácii, rozsah je vymedzený ako diel 49 o výmere 63 m2 podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX z apríla 1987. Žalobca tvrdil, že na komunikácii prechádzajúcej cez pozemok vo vlastníctve žalovaného 1/ je štrk, ktorý žalovaný 1/ oplotil, čo znemožnilo prejazd vozidiel a prechod peši obyvateľom mesta B.. Žalobca je povinný predmetnú situáciu okamžite riešiť, pretože predmetná komunikácia slúžia viac ako 50 rokov ako prístupová cesta k viacerým rodinným domom a k viacerým poľnohospodárskym pozemkom nachádzajúcim sa v B., množia sa sťažnosti nespokojných obyvateľov, pričom žiadajú Mesto, ako vlastníka cesty o obnovenie predošlého stavu. Žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním hrubo zasiahol do práv žalobcu, jeho konanie je v rozpore s verejným záujmom, pričom je potrebné bezodkladne upraviť pomery a to tak, aby sa obnovil predošlý pokojný stav, keďže toto žalovaný 1/ odmieta. Žalobca tiež poukázal na to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcu zatiaľ nie je zapísané v katastri nehnuteľností, žalobca potrebuje vzniknutú situáciu bez zbytočného odkladu riešiť.
19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. V súlade s § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
23. Odvolací súd v napadnutej časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré tak urobil rozobral v odôvodnení rozhodnutia.
24. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia v napadnutej časti.
25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v potvrdenej časti odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.
26. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. v tomto prípade potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to o to viac, keď ako to je aj v tomto prípade sám navrhovateľ tvrdí, že nepožaduje len dočasnú úpravu, ale neodkladným opatrením chce dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu.
29. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Preto zákonodarca kladie osobitné obsahové náležitosti pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladné opatrenie v ustanovení § 326 CSP. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich v tomto prípade potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V súlade s § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Predložené dôkazy súd vyhodnocuje v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. či konkrétna tvrdená skutočnosť vyplývajú z konkrétne označeného dôkazu predloženého žalobcom.
31. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva. To prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
32. Navrhovateľ musí predovšetkým opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov nemožno generalizovať. Súd vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Osvedčené skutočnosti následne musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovenie návrhu.
33. Odvolateľ namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie a) nesprávne procesne postupoval, keď mu nedoručil vyjadrenie žalovaného 1/ k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, b) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, c) vec nesprávne právne posúdil.
34. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, keď mu nedoručil vyjadrenie žalovaného 1/ k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd udáva, že v konaní nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že konanie sa javí ako nespravodlivé. V danom prípade vzhľadom na predmet konania, charakter návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní a potreby dodržania procesných lehôt vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí dodržať formálny postup. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, na základe skutočností osvedčených z predložených listín žalobcom, čo kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvrdenia v návrhu podložené dôkazmi musia odôvodňovať poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Okresný súd správne postupoval, keď vyhodnotil a posudzoval vec na základe návrhu žalobcu. Neosvedčenie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil okresný súd a záver vyvodil z obsahu návrhu žalobcu. Žalobca mal možnosť sa v odvolaní vyjadriť k vyjadreniu žalovaného 1/ k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol podstatné tvrdenia žalovaného 1/ z jeho vyjadrenie. Žalobca v odvolaní aj využil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného 1/ a rozporoval ním tvrdené skutočnosti, uvedené však nemalo dopad na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na neosvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom v samotnom návrhu na jeho nariadenie. Odvolací súd naviac doručil odvolateľovi vyjadreniu žalovaného 1/ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Námietka odvolateľa v odvolaní, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a vec nesprávne právne posúdil nie je dôvodná.
36. Odvolací súd udáva, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, čo môže byť spôsobené chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Bolo povinnosťou žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, tak aby odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, zároveň opísať skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V súlade s § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Predložené dôkazy žalobcom okresný súd vyhodnotil v korelácii tvrdení žalobcu, t.j. vyhodnocoval, či konkrétne žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z konkrétne označeného dôkazu. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil žiadne nesprávnosti, hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti nie je v rozpore s pravidlami formálnej logiky.
37. Okresný súd k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada uloženie povinnosti žalovanému 1/ odstrániť hromadu štrku a oplotenie uviedol, že zo skutkového hľadiska predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v listinných dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je namieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Okresný súd preskúmaním priložených listinných dôkazov zistil, že z priložených dôkazov nemožno jednoznačne usúdiť, že uvedené predmety sa nachádzajú v časti pozemkov žalovaných zastavaných stavbou pozemnej komunikácie, ktoré by boli zaťažené vzniknutým vecným bremenom. Okresný súd posúdenie uvedeného uviedol v bode 15, 16 odôvodnenia, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Okresný súd z priložených listinných dôkazov nemal dostatočne preukázané, že hromada štrku a plot žalovaného 1/ sú skutočne umiestnené na pozemnej komunikácií patriacej mestu B., resp. v časti pozemku, ktorý je zaťažený vecným bremenom. Preskúmaním predložených listinných dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Z dokladov predložených žalobcom nebolo osvedčené, že štrk a oplotenie sa nachádza na mieste tvrdenom žalobcom. Odvolateľ sám v odvolaní uviedol, že pripúšťa, že z geometrického plánu vidieť, že medzi vyznačenou pozemnou komunikáciou a stavbou žalovaného 1/ sa nachádza plocha, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom a keďže z fotografie predloženej žalobcom je zjavné, že hromada štrku je umiestnená v tesnej blízkosti stavby, okresný súd dospel k záveru, že hromada štrku môže byť umiestnená práve v časti pozemku, ktorá nie je zaťažená vecným bremenom. Odvolateľ uviedol, že zákres stavby v katastrálnej mape, teda aj v priloženom GP je nesprávny, nekorešponduje so skutočným umiestnením stavby v teréne. Odvolací súd udáva, že ani z územno-plánovacej informácie a ortofotomapy a tiež tvrdenia žalovaného 2/ na, čo poukazuje žalobca v odvolaní skutočnosť, kde sa nachádza štrk a plot nie je určiteľná. Vzhľadom na uvedené žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno tvrdenia neosvedčil, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť hromadu štrku je dôvodný. Keďže neosvedčil uvedené nebolo ďalej potrebné sa zaoberať, či uvedená potreba je naliehavá.
38. Žalobca vzhľadom aj na vyššie uvedený záver, neosvedčil dôvody naliehavej úpravy, pomerov na základe, ktorých žiadal uložiť žalovanému 1/ povinnosť strpieť stavbu. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv žalovaným, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu, takúto potrebu žalobca neosvedčil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť a znemožniť prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a prechod peši po označenej pozemnej komunikácii, žalobca tiež neosvedčil predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní nebolo osvedčené, že by žalovaný 1/ vykonával alebo by hrozilo z jeho strany vykonávanie takýchto úkonov (nebolo osvedčené ani to, že štrk, ktorý žiadal žalobca odstrániť je na pozemnej komunikácii zaťaženej vecným bremenom). Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo na stane žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti a tieto osvedčiť dôkazmi tak, aby na základe nich bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie .
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdom odvolacím, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2CSP) Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).